Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku v okrese Spišská Nová Ves. Po voľbách v rokoch 1998 a 2002 zastával funkciu premiéra Slovenskej republiky.

Dzurinda študoval na strednej priemyselnej škole v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1974 – 1979  absolvoval inžinierske štúdium na Fakulte ekonomiky dopravy strojov Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline. V roku 1988 tam ukončil vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied, ako sa uvádza v jeho životopise.

Počas štúdia pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline ako ekonomický analytik (1979 – 1988), neskôr bol riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave (1988 – 1990).

V roku 1993 absolvoval šesťtýždňovú stáž na Inštitúte Adama Smitha a na Inštitúte ekonomických vzťahov v Londýne.

Neopomeňme, že Mikuláš Dzurinda je ženatý a s manželkou Evou má dve dcéry. Staršia Zuzana je divadelnou a filmovou scenáristkou a mladšia Jana vyštudovala sociálnu antropológiu a medzinárodné vzťahy, avšak ide v ocových šľapajách a angažuje sa v politickej strane Modrí, Most – Híd.

Pôsobenie v politike

Mikuláš Dzurinda vstúpil do slovenskej politiky ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia, konzervatívnej politickej strany založenej na Slovensku v roku 1990.

V rokoch 1991-1992 bol námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku, od 16. marca do 13. decembra 1994 bol vo vláde Jozefa Moravčíka na krátko ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR.

V roku 1992 zvolili Mikuláša Dzurindu za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR), kde bol členom výboru pre rozpočet a financie. V rokoch 1994-1998 bol (s výnimkou obdobia od marca do decembra 1994, kedy bol ministrom dopravy) poslancom a členom výboru pre financie, rozpočet a menu.

Od roku 1993 až do formálneho vystúpenia z KDH a vstupu do Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v roku 1998 bol podpredsedom KDH pre ekonomiku.

Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sa (3. júla 1997) päť opozičných politických strán dohodlo na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky pod názvom Slovenská demokratická koalícia (SDK) – tvorili ju Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS).

SDK malo veľkú šancu voľby vyhrať, zasiahol však Vladimír Mečiar a HZDS – vládna koalícia prijala v parlamente v roku 1997 reštriktívny zákon, ktorým podľa počtu strán tvoriacich koalíciu zvyšovala kvórum na vstup do parlamentu, čím fakticky znevýhodnila koalíciu SDK. V reakcii na to sa strana SDK pretransformovala na politickú stranu a Dzurinda sa stal predsedom a lídrom kandidátky, ktorá mala celkovo 150 poslancov.

Začiatkom septembra 1999 Dzurinda oznámil svoj návrat do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojitého členstva (SDK-KDH).

Následne v roku 2000 Dzurinda založil novú politickú stranu Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). Do strany vstúpila väčšina členov SDK a Dzurinda sa stal jej predsedom.

Od 30. októbra 1998 do 14. októbra 2002 pôsobil Dzurinda vo funkcii predsedu vlády SR. Počas tohto obdobia bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR – od októbra 1998 do konca mája 1999 a od 3. do 31. júla 2000, referuje portál SME.

V septembrových parlamentných voľbách 2002 získala SDKÚ druhé miesto a 15,09 percenta odovzdaných hlasov. Prezident SR Rudolf Schuster poveril predsedu SDKÚ 27. septembra 2002 zostavením novej vlády.

Neopomeňme, že počas jeho pôsobenia ako predsedu vlády Slovensko vstúpilo do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

V roku 2005 však jeho vláda postupne strácala podporu v parlamente.

V období prvej vlády Roberta Fica v roku 2006 pôsobil Dzurinda ako opozičný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SDKÚ-DS.

V nasledujúcich voľbách v roku 2010 získala SDKÚ 15,42% hlasov a spoločne so stranami KDH, MOST-HÍD a SaS vytvorila vládnu koalíciu. Predsedníčkou vlády sa stala Iveta Radičová, ktorej životopis Vám prinesieme už čoskoro. Dzurinda bol v jej vláde ministrom zahraničných vecí. Vláda klasickej pravice postavenej na spolupráci SDKÚ, KDH a strany Bélu Bugára MOST-HÍD (a SaS), však vydržala len necelé dva roky – po neúspešnom hlasovaní o eurovale dňa 11. októbra 2011 nebola vláde vyslovená dôvera, NR SR schválila skrátenie funkčného obdobia a boli vyhlásené predčasné parlamentné voľby.

Spomeňme, že predvolebnú kampaň SDKÚ v roku 2012 najzásadnejšie poznačila Kauza Gorila (získané rozhovory obsahujú aj informácie o údajnom financovaní strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK). V nasledujúcich parlamentných voľbách SDKÚ získala len niečo cez 6% hlasov a skončila na 5.mieste. Aj sám Dzurinda sa čo sa týka preferenčných hlasov prepadol – kandidoval ako predseda strany na 1.mieste a skončil až tretí, za Luciou Žitňanskou a Ivanom Mikošom. Následne sa Dzuridna vzdal predsedníctva v strane.

V roku 2012 tak vzišla druhá vláda premiéra Roberta Fica a Smer-u. Dzurinda v nej opäť pôsobil ako opozičný poslanec a tiež bol členom Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

V decembri 2013 bol Mikuláš Dzurinda zvolený za prezidenta Centra pre európske štúdiá, think tanku Európskej ľudovej strany (EPP).

V roku 2014 spolu s Ivanom Miklošom opustili stranu SDKÚ „kvôli nenaplneným ambíciám strany“.

V ďalších parlamentných voľbách v roku 2016 za poslanca nekandidoval.

Na politiku však nezanevrel, v roku 2023 Mikuláš Dzurinda založil stranu Modrí – Európske Slovensko. Táto v parlamentných voľbách 2023 kandidovala ako Modrí, Most – Híd. Strana však získala len 0,26 percenta a Dzurinda získal 3663 preferenčných hlasov.

Čo ste možno nevedeli?

Na záver spomeňme, že Mikuláš Dzurinda je vášnivý maratónec: Počas svojho pôsobenia v politike sa stal známym svojou vytrvalosťou, ktorú preukazoval aj na športových tratiach. Zabehol desiatky maratónov po celom svete a je známy tým, že behával aj skoro ráno pred náročnými politickými rokovaniami.

Známy je najmä jeho osobný rekord na úrovni 2:54:57 h z Malokarpatského maratónu v roku 1986. Počas svojho pôsobenia v politike bol považovaný za jedného z najrýchlejších maratóncov medzi vtedajšími svetovými politikmi. V roku 2020 (vo svojich 65 rokoch) odbehol Medzinárodný maratón mieru v Košiciach za 3:51:08 h..

Svoju vášeň k tomuto športu a politické zákulisie neskôr zhrnul aj v knihe s názvom „Kde je vôľa, tam je cesta – Môj maratón“.

V roku 1998 zorganizoval pred parlamentnými voľbami kampaň, počas ktorej prešiel na bicykli celé Slovensko. Táto kampaň sa stala legendárnou a prispela k porážke Vladimíra Mečiara.

Počas jeho vládnutia (1998 – 2006) sa na Slovensku zaviedla rovná daň, ktorá prilákala množstvo zahraničných investícií a vyslúžila krajine prezývku “tatranský tiger”.

Na záver dodajme, že Dzurinda chcel byť v mladosti hercom, dokonca hrával amatérske divadlo, no napokon sa presadil v politike. Nemal ani štyridsať, keď sa prvýkrát stal ministrom. Ako 43-ročný už bol premiérom, ktorý ukončil éru „mečiarizmu“.