Mikloš tvrdí, že Čaputová by nemala byť tak úplne prezidentkou všetkých

Bratislava 20. júna 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Naša nová prezidentka pri svojom zvolení zdôraznila, že chce byť prezidentkou všetkých občanov. Ozval sa však aj hlas, že by to nebolo dobré – a hovorí to priamo poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana, bývalý podpredseda vlády a minister financií SR Ivan Mikloš

Mikloš nielen že na to prišiel, ale aj o tom napísal do denníka Sme. V článku „Dá sa byť prezidentkou všetkých?“ (nájdete ho tu) s podtitulkom „Ak sa takou stane, hrozí, že jej hodnotová a programová orientácia bude musieť ísť bokom“ konštatuje, že prezidentka je hodnotovo jasne orientovaná, a že „bude garanciou ochrany liberálnej demokracie, slobody, spravodlivosti, tolerancie, solidarity a našej západnej a atlantickej orientácie“.

Mikloš považuje za dôležité „spájať všetkých tých, ktorí rešpektujú a vyznávajú hodnoty liberálnej demokracie a slobody, presadzujú spravodlivosť a rovnosť pred zákonom a podporujú našu euroatlantickú orientáciu a ukotvenosť“ a vyzýva prezidentku tak konať. Varuje ju však, že takto by sa nemala správať ku každému.

„Vo vzťahu k nepriateľom liberálnej demokracie a slobody, k tým, ktorí spochybňujú, alebo aktívne rozbíjajú našu euroatlantickú orientáciu a ukotvenosť, rovnako ako k tým, ktorí sú ohrozením pre právny štát a rovnosť ľudí pred zákonom, vo vzťahu k všetkým týmto ľuďom by mala byť jej politika a jej postoje iné,“ píše Mikloš a upresňuje: „Tu však bude potrebné rozlišovať medzi vinníkmi a obeťami. Vinníkmi sú politici (plus alternatívne médiá a aktivisti) presadzujúci takúto politiku, obeťami sú ich voliči. Jej vzťah k ,vinníkom‘ a komunikácia s nimi by mala byť taká, aby ,obetí‘ bolo v konečnom dôsledku čo najmenej.“

Tvrdí, že „či sa to pani prezidentke (a rovnako aj nám všetkým) páči, alebo nie, nevyhne sa tej dileme, ktorej bol vystavený (a ktorú zvládol) aj Andrej Kiska – buď hodnotová politika, a teda konflikt nielen s protisystémovými, ale aj s dnešnými vládnymi stranami (a strata podpory aspoň časti voličov týchto strán), alebo snaha o to byť prezidentkou všetkých a abdikácia na program a hodnoty“.

Mikloš však verí, že „pani prezidentka si vyberie správne, pretože tá dilema je v skutočnosti falošná. Opustenie hodnotovej politiky kvôli ambícii byť de facto prezidentkou všetkých, by totiž v konečnom dôsledku znamenalo, že by nebola prezidentkou nikoho“, a naopak, „ak bude hodnotovou prezidentkou, tak bude prezidentkou všetkých, pretože sloboda, liberálna demokracia, vláda zákona a rovnosť pred zákonom, rovnako ako upevňovanie našej európskej a euroatlantickej ukotvenosti sú najlepšou alternatívou pre všetkých občanov Slovenskej republiky“.

Čo to vlastne napísal pán Mikloš?

V prvom rade je typickou slniečkarskou špinavosťou pomiešať do jedného koša nepriateľov liberálnej demokracie, nepriateľov slobody, odporcov euroatlantizmu s odporcov právneho štátu a rovnosti ľudí. Najskôr si to preberme: nepriatelia slobody, nepriatelia právneho štátu a nepriatelia rovnosti ľudí sú nepriateľmi každého čestného človeka. Na druhej strane, odporcovia liberalizmu a euroatlantizmu sú ľudia s iným politickým presvedčením, do demokratickej spoločnosti patria a môžu byť práve tak isto morálnymi a slušnými občanmi, ako slniečkoví vyznávači liberalizmu.

Otvorene vyzývať prezidentku na politický boj proti nepriateľom právneho štátu… budiž, aj keď na to sú tu skôr orgány činné v trestnom konaní. Ale otvorene vyzývať čerstvo zvolenú prezidentku, ktorá deklarovala, že bude prezidentkou všetkých občanov“, na politický boj proti ľuďom s opačným politickým názorom, je prejav politického chrapúnstva, bezočivosti a nekultúrnosti.

Miklošovo tvrdenie, že „ak bude hodnotovou prezidentkou, tak bude prezidentkou všetkých, pretože sloboda, liberálna demokracia, vláda zákona a rovnosť pred zákonom, rovnako ako upevňovanie našej európskej a euroatlantickej ukotvenosti sú najlepšou alternatívou pre všetkých občanov Slovenskej republiky“ je ukážkou cynizmu a arogancie človeka totalitného typu, podľa ktorého s jeho názorom musia automaticky súhlasiť aj ostatní. Pán Mikloš jednoducho nemieni rešpektovať fakt, že v tomto štáte je dosť veľa ľudí, ktorí „euroatlantickú ukotvenosť“, rozumej plnohodnotnú koloniálnu odovzdanosť zaoceánskej mocnosti, nepovažujú za najlepšiu alternatívu – ich názor tento „demokrat“ jednoducho nemieni brať do úvahy.

Ivan Lehotský