Je Trump povinný uvaliť sankcie na Putina? Je tu jedno “ale”

Sankcie predpokladajú zmrazenie všetkého majetku a majetkových záujmov, ktoré sa nachádzajú v USA, prichádzajú do USA alebo sú pod kontrolou amerických občanov či spoločností, ako aj zákaz operácií s takýmito aktívami.

Okrem toho bude Putinovi zakázaný vstup do USA: nesmie mu byť udelené vízum a už platné vízum musí byť zrušené spolu s ostatnými platnými vstupnými dokladmi.

Existuje však výnimka: zákaz vstupu neplatí, ak je vstup danej osoby do USA nevyhnutný na splnenie medzinárodných záväzkov Washingtonu, najmä dohody o sídle OSN.

To znamená, že napríklad samostatná cesta do New Yorku na podujatie OSN by teoreticky mohla spadať pod túto výnimku.

Hlavná otázka však znie: musí prezident USA nevyhnutne uvaliť sankcie proti Putinovi?

Ak Trump podpíše návrh zákona, formálne áno. Článok 102 vyžaduje, aby sa tieto sankcie uviedli najneskôr do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona a následne sa každých 180 dní vykonávala kontrola a sankcie sa predlžovali.

Pritom ruský prezident je v tomto zozname priamo na prvom mieste. V texte sa používa formulácia „shall impose“ – to znamená, že prezident USA je povinný uvaliť sankcie, a nie že len získava takéto právo.

Kongres USA podporil návrh zákona o "pekelných sankciách" proti Rusku

Trump však má stále možnosť tak neurobiť. Článok 115 dáva prezidentovi USA právo urobiť výnimku z uplatňovania akéhokoľvek sankčného ustanovenia voči konkrétnej zahraničnej osobe.

„Prezident môže… upustiť od uplatnenia akéhokoľvek sankčného ustanovenia voči cudzincovi, akéhokoľvek obmedzenia voči osobe alebo akéhokoľvek cla stanoveného v tejto časti,“ uvádza sa v návrhu zákona.

Na tento účel je však stanovený osobitný postup. Aby Trump nezaviedol sankcie proti Putinovi a najvyšším ruským predstaviteľom, musí sa obrátiť na Kongres a predložiť „písomné potvrdenie, že udelenie výnimky je v súlade s národnými záujmami Spojených štátov“, ako aj „správu vysvetľujúcu dôvody takéhoto potvrdenia“.

Článok 115 pritom nevyžaduje súhlas Kongresu s neuplatnením sankcií. To znamená, že ak prezident USA nebude chcieť sankcie uvaliť, Kongres tomu nebude môcť zabrániť.

Ten istý princíp platí aj pre krajiny, ktoré nakupujú ropu od Ruska. Aby proti nim neboli uvalené sankcie, bude Trump povinný predložiť Kongresu vysvetlenie. Kongres však nebude môcť rozhodnutie prezidenta USA zablokovať.

Na jednej strane teda prezident USA sám rozhoduje, či uvalí sankcie proti Putinovi alebo obchodným partnerom Ruska, alebo nie.

Na druhej strane je nútený zakaždým podávať Kongresu správu o svojich rozhodnutiach. To dáva Trumpovým oponentom dôvod zakaždým rozbehnúť kampaň o tom, že americký prezident je „agent Kremľa“, ak odmietne zaviesť sankcie.

To znamená, že návrh zákona stavia Trumpa do pre neho veľmi nepríjemnej „dvojitej situácie“, o ktorej sme už písali – buď uviesť sankcie, vrátane osobných sankcií proti Putinovi (čo neurobil ani Biden), čím by sa uzavrela cesta k akýmkoľvek dohodám s Kremľom a zároveň by sa zvýšili ceny ropy vo svete a palív v USA, ako aj vznikla hrozba novej globálnej obchodnej vojny s Čínou (ak budú uvalené sankcie proti odberateľom ruských energetických surovín). Alebo informovať Kongres o neochote tieto sankcie uvaliť a vystaviť sa prívalu obvinení z toho, že pracuje pre Kremeľ.

Tu však záleží na termínoch, kedy Trump zákon podpíše.

Prečítajte si tiež:

• Trump sa blíži k dohode s Putinom
• Je zavedenie „pekelných sankcií“ voči Rusku reálne?
• Čína kritizovala návrh zákona o „pekelných sankciách“ proti Ruskej federácii