Trumpa a Si Ťin-pchinga čaká samit: Aké témy sú na programe?

Keď sa o týždeň vo štvrtok stretnú americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching vo Washingtone, pôjde o oveľa viac než len o bežné stretnutie dvoch hláv štátov. V centre pozornosti bude stabilizácia americko-čínskeho obchodu, vzácne zeminy, dovoz poľnohospodárskych produktov a technologická konkurencia. Zároveň však nad stretnutím visí oveľa väčšia geopolitická otázka: Taiwan. Zatiaľ čo obe strany hľadajú ekonomické kompromisy, strategická rivalita medzi Washingtonom a Pekingom pretrváva.

Zdá sa, že cieľom nie je uzavretie novej komplexnej obchodnej dohody. Americký obchodný zástupca Jamieson Greer už začiatkom septembra pre americkú televíziu Fox News vysvetlil, že Washington neusiluje o „obrovskú komplexnú obchodnú dohodu“ s Čínou, ale chce riadiť vzájomné vzťahy. Očakávajú sa skôr konkrétne dohody v jednotlivých oblastiach, najmä v poľnohospodárstve a v oblasti necolných obchodných bariér.

Clá budú azda prvou diskutovanou témou

Doposiaľ najkonkrétnejším ekonomickým opatrením je vzájomné zníženie ciel na tzv. necitlivé tovary. Podľa čínskych údajov obe strany rokujú o znížení ciel na tovary v hodnote približne 30 miliárd dolárov na každej strane.

Súbežne by mala vzniknúť bilaterálna „Obchodná rada“ (Board of Trade), ktorej úlohou bude koordinovať obchod s necitlivými produktmi a pripravovať ďalšie zníženia ciel.

Tým by samit mohol vyslať obmedzený, ale politicky dôležitý signál. Dve najväčšie ekonomiky by tak aspoň vo vybraných oblastiach ďalej zmierňovali svoju obchodnú konfrontáciu.

K tomu sa pridáva poľnohospodárstvo. Washington nalieha na lepšie podmienky pre americký vývoz do Číny.

Greer už naznačil ďalšie oznámenia týkajúce sa poľnohospodárskych produktov. Čína sa v existujúcej dohode zaviazala okrem iného nakupovať ročne americké poľnohospodárske produkty v hodnote minimálne 17 miliárd dolárov.

Pre Trumpa je to obzvlášť dôležité, pretože americkí farmári patria medzi skupiny, ktoré sú priamo ovplyvnené čínskymi rozhodnutiami o dovoze. Pre Peking sú zase dodatočné nákupy poľnohospodárskych produktov pomerne jednoduchým nástrojom, ako vyjsť Washingtonu v ústrety bez toho, aby musel obetovať svoje vlastné strategické záujmy v technologickom sektore.

A čo vzácne zeminy?

Omnoho zložitejšia je otázka kritických surovín. Čína má v prípade mnohých vzácnych zemín a ich spracovania dominantné postavenie. Kontroly vývozu sa preto stali dôležitým ekonomickým tlakovým prostriedkom.

Obzvlášť problematický je prvok ytrium, ktorý sa okrem iného využíva v leteckom a kozmickom priemysle, pri výrobe polovodičov a na povrchovú úpravu komponentov motorov. Tlačová agentúra Reuters informuje, že čínske dodávky boli v poslednom období naďalej obmedzené a niektoré podniky z obavy pred politickými dôsledkami prestali dodávať americkým zákazníkom.

Washington by preto zrejme chcel dosiahnuť spoľahlivejšie udeľovanie vývozných povolení. Peking by na oplátku mohol požadovať ekonomické alebo technologické ústupky. Práve tu by sa malo ukázať, aká odolná je doterajšia „obchodná pauza“ v skutočnosti.

Súčasné obchodné a technologické prímerie vyprší v novembri. Podľa správ denníka Financial Times by ho Čína chcela predĺžiť pokiaľ možno až do konca Trumpovho funkčného obdobia, zatiaľ čo USA v súčasnosti uprednostňujú skôr predĺženie o šesť mesiacov. Kľúčovým bodom sporu je pritom plnenie čínskych záväzkov v oblasti vzácnych zemín.

Oblasť AI

Ešte kritickejšia je technologická konkurencia. Washington už roky obmedzuje prístup Číny k mimoriadne výkonným polovodičom. Peking sa zároveň snaží rozvíjať svoj vlastný priemysel v oblasti čipov a umelej inteligencie.

Na nadchádzajúcom samite preto zohrá úlohu aj umelá inteligencia. Americký minister financií Scott Bessent naznačil, že Washington chce s Čínou diskutovať o spoločných rizikách umelej inteligencie. Zvažujú sa rozhovory o bezpečnostných štandardoch, krízovej komunikácii a zaobchádzaní s mimoriadne nebezpečnými aplikáciami. Komplexná dohoda o umelej inteligencii sa však v súčasnosti javí ako málo reálna.

Ešte citlivejšou otázkou na samite by sa mohlo stať vojenské využitie umelej inteligencie. Americkí a čínski bezpečnostní experti krátko pred stretnutím varovali pred rizikom, že autonómne systémy umelej inteligencie by mohli neúmyselne eskalovať vojenskú krízu. Obzvlášť citlivé je využitie umelej inteligencie v rámci jadrových veliteľských štruktúr alebo proti nim.

Ak by napríklad systém umelej inteligencie narušil sieť včasného varovania, komunikačnú sieť alebo veliteľskú sieť, Washington alebo Peking by sa mohli v priebehu niekoľkých minút ocitnúť pred otázkou, či ide o technickú poruchu alebo nepriateľský útok.

Ochranné mechanizmy navrhované odborníkmi preto pripomínajú klasickú kontrolu zbrojenia. Systémy umelej inteligencie by nemali mať právo prijímať samostatné rozhodnutia o použití jadrových zbraní. Okrem toho sa požaduje záväzná „ľudská kontrola“ pri vojenských kybernetických operáciách s vážnymi dôsledkami.

Navrhlo sa tiež zriadiť priame komunikačné spojenie pre prípady incidentov s autonómnymi vojenskými systémami. Takéto pravidlá by síce nepredstavovali komplexnú dohodu o kontrole zbrojenia, mohli by však tvoriť dôležitý základ pre rokovania medzi týmito dvoma jadrovými veľmocami.

V neposlednom rade pôjde aj o Taiwan

Nad všetkými týmito rokovaniami visí otázka Taiwanu. Pre Peking je Taiwan kľúčovou záležitosťou a súčasťou otázky čínskej suverenity. USA naopak udržiavajú s Taiwanom úzke politické, hospodárske a bezpečnostné vzťahy, bez toho, aby ostrov diplomaticky uznali ako nezávislý štát.

Je pravdepodobné, že Taiwan bude témou stretnutia medzi Trumpom a Si. Taiwanskí experti však skôr očakávajú potvrdenie známych pozícií než konkrétne rokovania o štatúte ostrova.

Zároveň práve tento bod vzbudzuje pozornosť na Taiwane a u amerických spojencov v Ázii. Agentúra Reuters informuje, že tam rastú obavy, že Trump by mohol v rámci svojich rokovaní so Siom považovať Taiwan aspoň čiastočne za vyjednávací nástroj.

Dôvodom sú okrem iného Trumpove predchádzajúce vyjadrenia o dodávkach zbraní pre Taiwan. Nie je však známa žiadna konkrétna dohoda, na základe ktorej by Washington obmedzil svoju podporu Taiwanu výmenou za ekonomické ústupky zo strany Pekingu.

Pre Si by už samotná zmena americkej rétoriky bola dôležitým bodom. Pre Washington zase zostáva otvorená otázka, do akej miery môže dôjsť k ekonomickému uvoľneniu bez toho, aby sa zmenila strategická pozícia USA v indopacifickom regióne, zhrnul autor.

Prečítajte si tiež:

• Trump sa blíži k dohode s Putinom
• Trump chce americkú vojenskú základňu v Poľsku. Jej umiestnenie môže oznámiť „veľmi skoro“