Faško: Uplynulé leto malo šieste najnižšie zrážky od roku 1881

„V minulosti u nás boli letá, keď zrážok bolo ešte menej, ale boli to prevažne letá, ktoré boli zaznamenané v prvej polovici dvadsiateho storočia. Len jedno leto v roku 1952 malo viac zrážok ako teraz,“ povedal Faško.

Poukázal tiež na režim zrážok. V minulosti boli podľa klimatológa letá, keď padali veľkopriestorové zrážky a zasiahli tak celé územie SR. „Netrvali iba pár hodín, ako je to teraz pri búrkach, ale trvali viac dní. Preto úhrn zrážok, ktorý vtedy zaznamenali, nemusel byť taký nebezpečný a nepriaznivý, ako sa to stalo v lete v roku 2026,“ skonštatoval Faško. Pokračoval, že zrážky boli počas leta len vo forme búrok. „Tieto zrážky sú oveľa horšie zužitkovateľné ako taký ten klasický dážď, ktorý trvá celý deň a nie je pred ním 35 stupňov a potom, keď búrka prejde, znova teplo,“ dodal klimatológ.

Zároveň tvrdí, že zemský povrch bol na väčšine územia tvrdý a vysušený. Prívaly dažďovej vody pri búrkach tak tiekli po zemskom povrchu a voda nemohla byť využitá tak, ako bolo treba.

Zrážky v troch letných mesiacoch na Slovensku podľa Faška klesali od juhu smerom na sever. Severná polovica stredného Slovenska nebola v priebehu leta vo všetkých obdobiach tak zasiahnutá suchom, ako napríklad niektoré oblasti na Podunajskej, Záhorskej alebo Východoslovenskej nížine.

Faško vysvetlil, že nedostatok zrážok spôsobovala tlaková výš, pri ktorej nie sú dobré podmienky pre vytváranie oblačnosti. „V takých poveternostných situáciách nemôžu byť ani zrážky a toto v priebehu celého leta bolo veľmi príznačné, že tlakové výše zohrávali rozhodujúcu úlohu pri vytváraní charakteru počasia a prejavilo sa to potom v jednotlivých obdobiach tak, že bolo málo oblačnosti a veľmi dlhé trvanie slnečného svitu a tú situáciu to ešte viac zhoršovalo,“ uviedol.

Trend búrkových lejakov a nedostatok trvalejších zrážok v lete pozorujú odborníci „už nejaký čas“, tvrdí Faško. To, či sa zrážky vyskytnú počas jesene, záleží podľa klimatológa od toho, aká bude aktivita tlakových níží v oblasti Stredozemného a Jadranského mora. Z tejto oblasti na Slovensko môžu prísť výdatné zrážky. Potom sa uvidí, či sa otvorí priestor aj pre vlhkejšie vzduchové hmoty, ktoré prichádzajú z oblasti Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. „Zatiaľ tie predpoklady neboli splnené, ale v závislosti od rozloženia riadiacich tlakových útvarov sa ešte v priebehu jesene môžu vytvoriť,“ mieni.