Hardoš z projektu Konšpirátori zaútočil na hovorkyňu Národného pochodu za život

Olšovská nedávno poskytla veľký rozhovor liberálnemu Denníku N a práve naň reagoval politológ a aktivista Pavol Hardoš. Zverejnil status na sociálnej sieti Facebook, pričom uviedol, že pro-life myšlienky, ktoré prezentovala Olšovská podľa neho „vyvolávajú pohoršenie“.

„Poviete si, ej neposielajú do verejného priestoru najbystrejších, ale to nie je skutočný dôvod prečo takéto intervencie našich kresťanistov a kresťanistiek vyvolávajú oprávnené pohoršenie. Pristavím sa len pri tom jednom pohoršeniahodnom výroku, ktorý sa dostal aj na titulku toho rozhovoru s hovorkyňou pochodu za život v Denníku N. Argument tak nehorázny a hlúpy, že ho pani mala potrebu zopakovať dva razy. Vraj, keď môžeme zabiť plod, prečo by sme nemohli zabiť aj 2-ročné dieťa?“ Píše Hardoš o vyjadrení Olšovskej, že ak by sa napríklad u dvojročného dieťaťa zistilo, že bolo počaté pri znásilnení, nikto by ho určite nechcel potratiť. Rovnako by sa podľa nej malo pristupovať aj k ešte nenarodeným bábätkám.

Hardoš tento výrok zjavne prekrútil a založil na ňom svoj útok na Olšovskú i celý pochod. „Aby sme si vysvetlili tento intelektuálny úskok, musíme si povedať niečo o paradoxe hromady (sorites paradox). Určite to poznáte, máte hromadu piesku, odoberiete zrnko, stále je to hromada. Odoberiete ešte jedno, stále je to hromada. Ale napokon, keď budete stále odoberať po jednom zrnku, vám ostane len posledné zrnko piesku. A jedno zrnko piesku už hromada nie je. A teraz kľúčová otázka: kedy sa z hromady stala nehromada? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Hoci veľmi dobre rozumieme, čo to je a vieme, keď ju vidíme, hromada piesku nie je vždy jasný pojem a nemá presné ohraničenie počtu zrniek, kedy už je a kedy ešte nie je hromada hromadou,“ píše ďalej politológ.

Dodal, že „morálny status ľudského života je trochu ako tá hromada piesku“. „Nemá presné ohraničenie. Všetci tomu intuitívne rozumieme. 200 zmrazených embryí v kufríku je stále menej hodnotných ako jedno 2-ročné dieťa a len psychopat by z horiacej budovy zachraňoval embryá, miesto živého dieťaťa.“

„Dvojročné dieťa je jasne plnohodnotný ľudský život hodný ochrany. A kresťanisti teraz prídu a povedia, ale odoberme jeden deň. A ešte jeden. A ešte jeden. A ešte jeden. Ako to, že 10-týždňový plod už nie je rovnako cenný život? Bohakrista. Dôvod prečo vás to rozčuľuje je, že tu niekto po vás chce, aby ste zrnko piesku považovali za hromadu. Čo je očividná sprostosť. Cynická manipulácia. Ale nielenže je to sprostosť, ešte jej hlásatelia majú tú drzosť chcieť byť braní vážne.“

Hardoš píše, že ho to rozčuľuje, lebo si vraj pro-life aktivisti robia z ľudí ako je on dobrý deň. „Ohýbajú vaše morálne intuície, zneužívajú vašu netrénovanosť vo filozofických argumentoch proti vám, ako tí povestní sofisti v Aténach a paradoxom vám do hlavy chcú vtlačiť nezmysel. Lebo im to mocensky aj ideologicky vyhovuje. Je proste príťažlivé mať moc na základe vlastného morálneho nároku rozhodovať o živote druhých.“

„Podnikajú scamový útok na vaše kritické myslenie a dúfajú, že si to nevšimnete. A tým menej pozorným vybielia účet a presvedčia ich. Lenže morálny status ľudského života naozaj nie je rovnaký za každých okolnosti a mení sa s vekom. Všetci to vieme, poznáme to, keď to vidíme, naše morálne intuície, poobne ako náš zrak, nás nešália. Na rozdiel od týchto demagógov. Samozrejme, morálny status plodu nie je nenulový, je to „ľudský život“, ale nie je to plnohodnotná „osoba“, ktorej život má absolútnu ochranu. Ani zďaleka nepožíva tú istú ochranu ako dvojročné dieťa. Lebo to nie je to isté.“

„Kedy sa so zrniek piesku stáva hromada a kedy sa z ľudských buniek stáva osoba. Je to nejasné, neohraničené, nemáme presný deň. Je tu priestor na kompromisné rozhodnutie, že od toľkých a toľkých zrniek/dní priznávame status hromady/osoby. Ale do 20 týždňov je vyslovene smiešne hovoriť o osobe, rovnako ako z hrsti piesku nebude hromada.“

Keď Hardoš dokončil opis svojich hodnotových postojov a vysvetlil, že nenarodené dieťaťa a dokonca ani dieťa do veku 20 týždňov pre neho nemá právo na ochranu, znovu sa pustil do hovorkyne Národného pochodu za životu. „Vráťme sa k pani Olšovskej. Prináša do verejného priestoru očividne hlúpe a manipulatívne filozofické argumenty. Jestvujú tu asi tri možnosti: Buď je úroveň filozofického vzdelávania na Kolégiu Antona Neuwirtha, ale aj na Oxforde, kde dotyčná údajne študovala, taká mizerná, alebo je pani taká nesmierne hlúpa, alebo veľmi dobre vie, čo robí a je s tým OK.“

„Pri KAN by som samozrejme ľahko uveril prvej možnosti, predsa len je to len taký feel good inštruktážny priestor pre ideologické cvičenie budúcich kresťanistických elít. A potom vysielajú do verejného priestoru svojich intelektuálnych travičov studní. Chodiace vuvuzely, čo okupujú intelektuálnym hlukom našu pozornosť a bránia jasnému mysleniu. Takí naozaj nemusia vedieť, že páchajú demagógiu, s úprimným úsmevom sa tá lož ľahšie podáva a ani nebudú páchať hriech. O Oxforde* však ešte mám dáke ilúzie. Alebo pani proste nepobrala, nedávala pozor, nerozumela a len opakuje, na čo intelektuálne stačí. To je azda najmenej cynická interpretácia. Ale ja som starý cynik.“

„Nuž a to ma privádza k tretej možnosti, že veľmi dobre vie, že tieto vstupy do debaty sú morálne odpudivá demagógia, ale je presvedčená, že „vyšší princíp mravný“ ju nielen ospravedlní, ale si dokonca žiada jej aktívnu demagógiu. Čo na tom, že mätie a pletie, zavádza a manipuluje, robí to pre svätú vec. A keď sa robí omeleta za Božie Kráľovstvo, čo už je zopár vajec. Lož je hriech, ale nie ak pomôže „dobrej“ kresťanskej veci vnucovať vlastnú ideológiu do zákonov štátu. Skoro akoby vlastne mali „dobrí“ kresťania výnimky z pravidiel desatora. Čo je pravda, pýtajú sa s Pilátom. Pravda je to, čo im dá moc.“

„Ak niečo pre našich kresťanistov s povýšeneckým úsmevom božieho dieťaťa platí, tak je to toto: Existujú dobrí, vyvolení kresťania, ktorých božie pravidlá chránia, ale nezaväzujú, a potom sme tu my všetci ostatní: obyčajní kresťania, sviatoční kresťania a neveriaci, ktorých má desatoro zväzovať, ale nebude ich chrániť. Ich pesnička je obohraná a keď už poznáte tú melódiu, jasne počujete ten refrén: “My sme tí lepší ľudia, Boh je na našej strane, my máme mať moc rozhodovať o vašom osude”. A malo by vás to rozčuľovať rovnako ako mňa,“ dodal v statuse na Facebooku Pavol Hardoš.

Ako správny “demokrat” samozrejme vypol možnosť komentovať. Jeho status ale neostal bez odozvy.

Obšajsníková: Pán Hardoš, musíte mať smutný život…

Aktivistka a kresťanská dobrovoľníčka Daniela Obšajsníková pridala na sociálnej sieti svoj komentár k vyjadreniam liberálneho politológa. “Milý pán Hardos, vypli ste komenty pod príspevkom, tak reagujem aspoň touto cestou. Snáď sa to k Vám dostane… Je mi Vás úprimne ľúto. Musíte mať smutný život, keď v sebe nosíte toľko nenávisti. Hovoríte o demagógii kresťanov, pri tom ju sám spôsobujete. Hovoríte o moci, o ktorej údajne kresťanom ide, ale nič ste nepochopili. Ide tu o ochranu bezbranných, a o ochranu žien, ktoré si nesú hrozné následky po potrate, len im o tom nikto nie je ochotný dopredu povedať. Potratovým klinikám ide iba o biznis, nezáleží im na tom, že život premnohých žien je po potrate zrútený, často strácajú vlastnú hodnotu.”

“Ak nie je človek osobou od počatia, vysvetlite mi, ako je možné, že ženy, ktoré išli na potrat už aj v 9. či v 12. týždni, majú nočné mory a desy s bábätkami? Spôsobujú im traumy, lebo zdesené sa v noci zobudia, nemôžu celé hodiny zaspať, iba plačú? Strácajú tým schopnosť normálne v živote fungovať. A vôbec nezáleží na tom, či sú veriace alebo neveriace. Prečo sa im nesníva so zhlukom buniek, či s časťou sliznice? A prečo sa ženám po vybratí slepého čreva nesnívajú desivé sny so slepým črevom?? Alebo človek po vytrhnutí zuba, prečo nemá nočnú moru so zubom?”

Obšajsníková ďalej politológovi odkazuje: “Nuž, či sa Vám to páči alebo nie, asi to bude preto, že napriek tomu, že tomu nechcete uveriť, človek je osobou od počatia, lebo už má dušu. Neviem, ku ktorej z tých troch skupín sa radíte, ako píšete… Či k obyčajným kresťanom alebo nedeľným kresťanom alebo neveriacim. Keďže v nadávke vzývate Boha, tak asi v neho aj veríte, ale potom by ste sa mali dovzdelávať Vy a neurážať vzdelanie pani Olšovskej, lebo vo vieroučnom dokumente Dignitas personae (body 4-5) v roku 2008 Kongregácia pre náuku viery učenie zopakovala: „Ľudská bytosť má byť rešpektovaná a má sa s ňou zaobchádzať ako s osobou od okamihu počatia.“ Pravdu teda netreba ohýbať podľa toho ako nám to v momentálnej situácii vyhovuje, lebo sa nám to môže vrátiť v negatívnej forme.”