Michelko: Najočakávanejšie politické udalosti roka 2018

Bratislava 5. januára 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Ak by sme mali pomenovať najočakávanejšiu vnútropolitickú udalosť roka 2018, tak sú to jednoznačne jesenné komunálne voľby. Tie zároveň ukážu, či sa trend preferenčného zostupu strán vládnej koalície potvrdí aj naďalej, alebo a ich preferencie stabilizujú,  či sa dokonca odrazia od dna. Ukazuje sa však, že prehnané sebavedomie opozície, ktorá sa po župných voľbách vidí pomaly ako jasný víťaz aj tých komunálnych, nemusí byť vôbec na mieste.

Krach rokovaní o spoločnom (opozičnom) bloku do  komunálnych  volieb medzi SaS, OĽaNO a KDH krachol, keď Sulík a Matovič vylúčili z koalície Hlinu. Paradoxne pritom má KDH ako najstaršia ponovembrová strana najlepšie vybudované stranícke štruktúry, a napriek tomu, že po dvadsiatich šiestich rokoch vypadla z parlamentu, disponuje dnes primátorkou krajského mesta, ako aj županom v tom istom (Prešovskom) kraji. Neschopnosť dohodnúť sa na spoločnom postupe tak môže zásadným spôsobom ovplyvniť úspešnosť týchto strán pri konečnom zúčtovaní.

Ďalšou veľkou témou nastávajúceho roka bude vstup nových  aktérov na slovenskú politickú scénu. Dnes po oficiálnej registrácii je jasné, že do politických vôd smeruje projekt Progresívne Slovensko. Zatiaľ je to relatívne nevyprofilovaná zmäť postáv a postavičiek, ktoré sa pohybujú vo verejnom priestore. Je však jasné, že sa budú grupovať z viacerých skupín.

Najvýraznejšia tvár Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko začínal ako zapálený ľavičiar. Istý čas bol dokonca vydavateľom časopisu Slovo, kandidoval za Weissovu a Ftáčnikovu SDA do parlamentu a nakoniec skončil ako “anjelský” investor do technologických startupov. Z podobného prostredia je aj Michal Truban, zakladateľ WebSupportu, aktivista proti korupcii. Z ľudí, ktorí majú za sebou akýsi osobný podnikateľský príbeh, treba spomenúť aj Michala Meška, šéfa najväčšieho knižného e-shopu martinus.sk, ktorý je však zároveň v redakčnej rade Denníka N. Okrem tejto, nazvime to, podnikateľskej skupiny je v Progresívnom Slovensku aj frakcia “esenciálnych slniečkarov” ako Martin Dubéci, ktorý napriek svojmu mladému veku vystriedal už viacero politických značiek. Začínal ako blízky spolupracovník Radoslava Procházku v #Sieti, tesne pred voľbami zakotvil v Moste-Híd, za ktorý aj neúspešne kandidoval, aby nateraz zakotvil u progresívcov. Z tohto súdka je aj Martin Šimečka mladší, ale aj najnovšia posila, exkáder SaS Martin Poliačik. Strana stavia aj na občianskych aktivistoch ako napríklad Zuzane Čaputovej, známej predovšetkým z boja proti pezinskej skládke. Ako tvár strany vystupuje aj pomerne známa kultúrna manažérka Zora Jaurová – istý čas manažovala projekt Európske hlavné mesto kultúry v Košiciach.

Paralelne s týmto projektom ohlásil založenie nového politického projektu aj odídenec zo #Siete Miroslav Beblavý. Jeho tím pozostáva predovšetkým z odídencov zo #Siete, ale prihlásil sa k nemu aj expodpredseda SaS  Jozef Mihál či liberálni odídenci od Matoviča Viera Dubačová a Oto Žarnay.   Je otázne, ako toto zoskupenie bude naďalej fungovať. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že šancu má len po fúzii s Progresívnym Slovenskom.

Najzásadnejšou politickou otázkou budúceho roka však bude to, či Andrej Kiska vstúpi, alebo nevstúpi do straníckej politiky. Jeho okolie ho do toho vytrvalo tlačilo a tlačí a v istej fáze už verejne vyhlásil, že do straníckej politiky nevstúpi. No predovšetkým skupina poradcov z Grassalkovičovho paláca sa však nevzdáva. Je to logické. Bez Kisku je potenciál Progresívneho Slovenska niekde na úrovni šesť až osem percent a nemá potenciál zásadnejším spôsobom preformátovať politickú mapu Slovenska. Naopak,  vstup Kisku na čelo takéhoto subjektu by mohol zvýšiť jeho politický výtlak niekde na úroveň dvadsiatich percent, a to by pomery na slovenskej politickej scéne zásadným spôsobom zmenilo.

Ďalším hlasným aktérom, ktorý vstupuje do verejného priestoru je sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Veľmi často a veľmi aktívne sa vyjadruje k aktuálnym politickým témam a dnes je už verejným tajomstvom, že vážne pomýšľa nad prezidentskou kandidatúrou. Jeho problém je v tom, že síce brilantne poukazuje na prešľapy mocných, nepredstavil však pozitívnu alternatívu, a je tak schopný osloviť predovšetkým protestných voličov.

Pre vývoj slovenskej politiky veľa napovie aj schopnosť alebo neschopnosť Smeru prejsť bolestivou sebareflexiou a zbaviť sa ľudí, ktorí sú preňho objektívnou záťažou.

Rok 2018 bude v slovenskej politike rokom, keď sa naplno potvrdia, alebo vyvrátia trendy, ktoré naznačili župné voľby. Na jednej strane môžu znamenať pokračovanie úpadku koaličných strán a nárast sily a vplyvu opozície, ale možný je aj opačný scenár. Takto o rok už budeme vedieť oveľa viac.

Politológ Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN