Medzinárodný deň žien nebol len komunistickým sviatkom

Dátum 8. marec je spomienkou na prvé organizované vystúpenie žien v New Yorku v roku 1857. Do newyorských ulíc vtedy vyšli robotníčky z miestnych textilných továrni a žiadali zlepšenie svojich pracovných podmienok a zvýšenie platov. Proti demonštrujúcim ženám zasiahla polícia a rozohnala ich. O dva mesiace neskôr vzniklo v New Yorku prvé odborové združenie továrenských šičiek a ďalšie protestné pochody začali postupne nadobúdať oveľa väčšiu silu.

V roku 1908 už v tento marcový deň kráčalo ulicami New Yorku 15-tisíc žien. K žiadostiam o skrátenie pracovného času a vyššie platy pribudli aj politické požiadavky, predovšetkým získanie volebného práva. Prvý Deň žien vyhlásili členky Socialistickej strany Ameriky na 28. februára 1909 a v nasledujúcich rokoch to mala byť vždy posledná februárová nedeľa.

O rok neskôr v roku 1910 na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Socialistickej internacionály v Kodani nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla, aby si Deň žien pripomínali aj v ostatných štátoch. Delegátky konferencie sa dohodli, že Medzinárodný deň žien podporia aj vo svojich krajinách. Na pevnom dátume sa však nedohodli. Už v roku 1911 sa na oslavách, ktoré sa v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku a vo Švajčiarsku konali 19. marca, zúčastnilo vyše milióna žien a mužov. K požiadavkám pribudlo právo žien vzdelávať sa v učňovských školách a právo na rovnaký plat za rovnakú prácu.

Dátum 8. marec sa pre MDŽ ustálil až po 1. svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917, ktorá sa podľa juliánskeho kalendára konala poslednú februárovú nedeľu, čo pripadalo na 8. marca podľa kalendára gregoriánskeho. Sviatok sa rýchlo rozšíril.

V bývalom Československu sa MDŽ prvýkrát pripomínal v roku 1921 a o rok neskôr už nadobudol masový charakter. Pred druhou svetovou vojnou sa Medzinárodný deň žien už nepripomínal. Posledný sa u nás konal v roku 1938. Zmena nastala až po skončení vojny.

V tomto období sa v bývalých socialistických krajinách stali oslavy MDŽ súčasťou oficiálneho kalendára sviatkov. Nadobudol však skôr prorežimný propagandistický charakter a čiastočne nahrádzal Deň matiek, ktorý komunistická moc zrušila.

V krajinách mimo komunistického bloku jeho pôvodný obsah oživila predovšetkým vlna feminizmu v 60. rokoch 20. storočia, čo napokon smerovalo aj k jeho uznaniu na pôde OSN v roku 1975.

Turčanová z KDH: Skutočná úcta k ženám sa nemôže skončiť podaním karafiátu

Skutočná úcta k ženám sa nemôže skončiť podaním karafiátu. Upozornila na to poslankyňa Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Andrea Turčanová pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Ako uviedla, ženy tvoria neoddeliteľnú súčasť spoločnosti. „Sú nositeľkami života, oporou rodín a silou, ktorá pretvára svet k lepšiemu. Ich schopnosť kombinovať empatiu s rozhodnosťou, prinášať nové perspektívy a hľadať riešenia tam, kde iní vidia prekážky, je neoceniteľná,” zdôraznila poslankyňa.

Turčanová podotkla, že aj napriek historickým výzvam a stálym prekážkam, sa ženy čoraz viac presadzujú ako líderky a osobnosti, ktoré formujú budúcnosť Slovenska. Kresťanskí demokrati súčasne apelujú na potrebu konkrétnych krokov pre väčšiu ochranu a podporu žien. Ako znepokojujúce vnímajú platovú nerovnosť, čoraz agresívnejšie útoky na ženy vo verejnom priestore a rovnako alarmujúce štatistiky domáceho násilia. „Skutočná úcta sa nevyjadruje iba kvetom na stole, ale predovšetkým každodenným rešpektom, rovnosťou príležitostí a bezpečným prostredím, v ktorom môžu ženy naplno rozvíjať svoj potenciál. Je našou spoločnou zodpovednosťou, aby sa tieto hodnoty stali samozrejmosťou každý deň v roku,“ vyhlásila Turčanová.

Poslankyňa súčasne upozornila aj na fakty, ktoré sa podľa nej nesmú ignorovať. Ako priblížila, ženy tvoria 51 percent obyvateľstva Slovenska. V parlamente je však z celkového počtu 150 poslancov len 33 žien. Ďalej poukázala na výsledky výskumu, ktoré hovoria o tom, že ženy v politike sú 27-krát častejšie vystavené zneužívaniu na internete v porovnaní s mužskými kolegami. Ak ide o násilie na ženách, tak to zažíva každá tretia žena v EÚ, pričom len každá ôsma násilie aj nahlási. Na Slovensku má pritom s násilím skúsenosť 38 percent žien. Ako poslankyňa upozornila, Európsky priemer je 31 percent. „Až 50 percent Sloveniek zažilo násilie od partnera, čo je o 19 percent viac než je priemer EÚ,” dodala Turčanová a upozornila aj na pretrvávajúce platové rozdiely. „Slovenské ženy zarábajú o 18,4 percenta menej než muži. To znamená, že pracujú dva mesiace v roku bez odmeny. Tento znížený príjem sa automaticky premietne aj do starobného dôchodku a najvýraznejšie sa prejavuje u matiek samoživiteliek,” doplnila poslankyňa.

Násilie na ženách

Spoločnosť podľa nej nesmie zatvárať oči pre alarmujúcimi štatistikami a osobnými tragédiami, ktoré sa odohrávajú za zatvorenými dverami. „Preto KDH v spolupráci s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú ochrane žien a detí ohrozených násilím, pripravuje konkrétne legislatívne zmeny, ktorých cieľom je posilniť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov, najmä žien vystavených domácemu násiliu a ich deťom, znížiť riziko opakovanej viktimizácie počas trestného konania a zabezpečiť podmienky pre citlivé a efektívne vyšetrovania smerom k obetiam,” priblížila poslankyňa, podľa ktorej má každá žena právo cítiť sa bezpečne doma, na pracovisku aj vo verejnom priestore.

„Ak sa 50 percent Sloveniek stretlo s násilím od partnera, nie je to len osobná tragédia, ale systémové zlyhanie. Ak ženy zarábajú o 18,4 percenta menej ako muži, nie je to len štatistika, ale dôkaz, že im stále odopierame rovnosť. A ak verejná diskusia o ženách znamená útoky na ich výzor a nie na ich myšlienky, je to znak, že sa ako spoločnosť neposúvame dopredu, ale dozadu,“ dodala Turčanová. Kresťanskí demokrati tak žiadajú spoločnosť, aby sa jednoznačne postavila proti nenávisti, diskriminácii a násiliu na ženách.

Na bezpečnosť žien upozorňuje aj polícia

Každá žena má právo cítiť sa bezpečne – či už doma, v práci alebo na verejnosti. Poukázalo na to Prezídium Policajného zboru pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ). Upozornilo pritom na dôležitosť bezpečnosti žien aj ich významnú úlohu v bezpečnostnom systéme krajiny.

“Ak sa žena stane obeťou alebo svedkom násilia, nemala by váhať a situáciu nahlásiť na čísle tiesňovej linky 158. Chceme, aby sa ženy cítili bezpečne a vedeli, že polícia je tu na to, aby im pomohla. Prevencia, ostražitosť a rýchla reakcia môžu predísť mnohým nebezpečným situáciám,” poznamenala polícia.

Zároveň poďakovala všetkým ženám slúžiacim v jej radoch. V súčasnosti je v Policajnom zbore 4714 žien. “Som na vás hrdá a ďakujem vám za vašu službu,” odkázala im prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová.