Bratislava 9. mája 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Inšititút ekonomických a sociálnych štúdií /(INESS) zverejnil svoje stanovisko k navrhovanej daňovo-odvodovej reforme, ktorú prezentoval minulý týždeň minister financií Igor Matovič ako podmienku svojho zotrvania vo vláde. Z neho vyberáme najzaujímavejšie informácie
„Podľa návrhu by mala čistá priemerná mzda zamestnanca klesnúť. Až poskytnutie sociálnej dávky dorovnáva príjem na dnešnú úroveň. Návrh, v ktorom sa aj príjmovo zabezpečený občan bezdôvodne stáva klientom sociálneho systému, súčasný stav nezlepšuje, ale zhoršuje. Aby nebolo málo, nižší príjem má byť zaťažený vyššou DPH. Miesto toho, aby štát hľadal spôsob, ako pomôcť ľuďom zo sociálneho systému vyrásť a postaviť sa na vlastné nohy, vťahuje do neho celú strednú vrstvu. Význam vlastnými rukami zarobenej mzdy sa zníži a dôležitosť dávok na prežitie zvýši.
Minister financií zavádza v hodnotení nárastu rodinnej politiky. Za posledných 10 rokov priemerná materská vzrástla o 140 %, pričom priemerná mzda vzrástla len o 54 %. Doba poberania materskej sa predĺžila z 28 na 34 týždňov a poberať ju môžu už aj muži. Daňový bonus vzrástol pri deťoch do 6 rokov o 100 %. Rodičovský príspevok vzrástol z 25 % priemernej mzdy v 2010 na 34 % v 2021. K tomu pribudla tiež neadresná tehotenská. Rodina s dvomi deťmi a s rodičmi s priemernou mzdou získa počas prvých 5 rokov rodičovstva na dávkach a daňových úľavách 50 000 eur (10 000 eur ročne). I napriek masívnemu nárastu výdavkov na rodinnú politiku, pre osamelé matky, či segregované komunity, sa zmenilo málo. Na špecifické problémy však treba špecifické riešenia.
Slovenská rodinná politika nepotrebuje megalomanské navyšovanie rodinných prídavkov pre všetkých, ale zavedenie ich adresnosti. Dnes ich v malej výške poskytujeme všetkým, skutočná reforma znamená poskytovať viac prostriedkov rodinám, ktoré to skutočne potrebujú.”
Zásadným nedostatkom návrhu je, že cenou za vyššie dávky pre každú rodinu bez ohľadu na jej príjem, má byť vyššie zdanenie ekonomickej aktivity. Pod pláštikom daňovej transparentnosti a zdanlivej férovosti dôjde k obmedzeniu podnikateľskej aktivity. Nižšia ekonomická aktivita znamená nižší hospodársky rast, menej investícií, nižšiu tvorbu pracovných miest, pomalší rast miezd.
Vyrovnávanie zdanenia zamestnaneckých, podnikateľských či kapitálových príjmov obmedzí investičnú aktivitu. Tieto príjmy nie sú identické, sú spojené s rozdielnym rizikom, plnia iný účel. Zásadné rozdiely v ich zdaňovaní sú žiadúce a správne. Tento návrh znamená, že z výnosov našich úspor v druhom pilieri by sme mali platiť odvody do prvého dôchodkového piliera.”
Celé znenie stanoviska s názvom Kladivo na ekonomickú aktivitu nájdete tu.
Jana RayTutková