Skupina aktivistov a farmárov, ktorí podľa nej prišli protestovať do Bratislavy s odôvodnením, že sa nič z tzv. Košickej výzvy nesplnilo, si pred organizáciou protestu nepreverili informácie. Ak by sa podľa nej zúčastnili rokovania na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aj za účasti rady poľnohospodárskych samospráv, zastupujúcej väčšinu slovenských poľnohospodárov, zistili by, že väčšina bodov ich tzv. Košickej výzvy je splnená.

Informovala zároveň, že vo veci procesu sceľovania pôdy sa už aktuálne realizuje verejné obstarávanie pre vykonanie komplexných pozemkových úprav na 160 katastrálnych územiach. Zároveň agrorezort pripravuje legislatívny zámer zákona, ktorý by umožnil vykonávať sceľovanie pôdy bez paralelného riešenia spoločných zariadení. Takéto pozemkové úpravy by mali byť financované zo štátneho rozpočtu.

Zdôraznila, že požiadavka protestujúcich na zrušenie väčšinového princípu pri oprávnenosti obrábať pôdu bola splnená ešte k 1. máju 2018, kedy nadobudol účinnosť zákon číslo 110 z roku 2018 o pozemkových spoločenstvách.

Ďalšiu z požiadaviek na novelu, ktorá zamedzí nezákonne obhospodarovať pôdu bez právneho titulu, nie je podľa Matečnej potrebné realizovať novým zákonom, keďže takáto právna úprava je v zákone číslo 229 z roku 1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Podčiarkla, že uprednostnenie predovšetkým mladých, malých a stredných farmárov pre prideľovanie pôdy, ktoré protestujúci žiadajú, upravuje už aktuálny zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov a nariadenie vlády SR o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom (SPF).

Všetky zmluvy, ktoré žiadali farmári zverejniť z podopatrení Programu rozvoja vidieka, sú podľa šéfky MPRV SR zverejnené v Centrálnom registri zmlúv, ako to prikazuje zákon. Schválené žiadosti o poskytnutie finančného príspevku sú zasa pravidelne zverejňované na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

Upozornila, že zosúladenie slovenského poľnohospodárskeho práva s právom EÚ je aktuálne platné a komunitárne právo je nadradené, ako konštatoval vo svojom rozhodnutí Súdny dvor EÚ. Zároveň dostali na stretnutí v apríli v Košiciach všetky záujmové združenia poľnohospodárov možnosť nahlásiť e-mailové adresy, aby im MPRV SR mohlo posielať oznámenia o začatí legislatívneho procesu a štarte konzultácií k príprave právnych predpisov.

“Medzi body, vyžadujúce si diskusiu celej poľnohospodárskej samosprávy, patrí vytvorenie centrálneho registra nájomných zmlúv. V prvom rade je totiž potrebné zabezpečiť systém overovania zmlúv, keďže už v súčasnosti pri tzv. križovaniach neraz disponujú obe strany zmluvami, ktoré majú znaky platnosti. MPRV SR navrhovalo už v rámci novely zákona 504 z roku 2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov vytvorenie takéhoto registra, avšak v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento návrh zamietnutý,” upozornila Matečná.

Prijatie a schválenie ucelenej pôdnej legislatívy si podľa agroministerky vyžaduje predovšetkým doriešenie tejto problematiky rekodifikáciou Občianskeho zákonníka, a to v čo najvšeobecnejšej podobe. Zároveň, čo sa týka objektivizovania hodnotenia PPA, vykonaných už bolo množstvo krokov.

“V oblasti sankcií za úmyselné križovanie po mojej dohode a generálneho prokurátora bude PPA podávať trestné oznámenia. Zároveň prebieha príprava prvých legislatívnych návrhov pre zmeny Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2020. Európska komisia zvažuje preniesť kompetencie za nastavenie sankcií pre členské štáty,” poznamenala.

Čo sa týka verejného registra žiadateľov o pôdu, SPF podľa Matečnej zverejňuje zoznam tzv. mladých farmárov, ktorí prejavili záujem o prenájom pozemkov SPF a to podľa dátumu doručenia prejavenia záujmu do sídla pozemkového fondu. Zároveň koncom minulého roku zaviedol projekt centrálnej podateľne, čím sa stransparentnilo prijímanie žiadostí. Zároveň má schválený projekt Centrálneho informačného systému, jeho realizácia však závisí od schváleného rozpočtu fondu.

Dodala, že nerealizovateľné, respektíve protizákonné sú z Košickej výzvy požiadavky na zachovanie náhradných pozemkov až do celkovej komasácie pôdy, zrušenie zmlúv SPF s doterajšími užívateľmi a v skrátenom legislatívnom konaní prijatie zákona na obmedzenie vyplácania priamych platieb podľa centrálneho registra nájomných zmlúv.

Požiadavka na okamžité zastavenie a zrušenie zákona číslo 134 z roku 2018 taktiež nie je podľa nej realizovateľná, keďže takýto zákon neexistuje.