Môj profil 
Predplatné
“Zaradili by ste do takéhoto zoznamu i občianske združenia, médiá, cirkvi, odbory, profesijné komory, univerzity, športovcov, hercov alebo diplomatov? Nakoľko aj oni dokážu v ceste za určitým cieľom ovplyvňovať nielen verejnú mienku, ale cez ňu i konkrétnych politikov a úradníkov,” poznamenal Martvoň pre TASR. Podľa jeho slov je pre negatívne vnímanie pojmu lobista nepredstaviteľné, aby napr. cirkev, dobročinné neziskové organizácie, profesijné komory, zástupcovia ambasád, tripartity či športové zväzy niekto nepriamo nútil zaregistrovať sa ako lobistické organizácie.
Martvoň je presvedčený, že v súčasnosti platné nepriame úpravy lobingu sú plne postačujúce, resp. iba postačuje ich v trestnej rovine spresniť. “Keď sa len pozrieme na možné typy lobingu existujúce v SR, tak je veľký problém nájsť a presne vymedziť hranice medzi jeho jednotlivými typmi alebo druhmi. Dokonca miestami je tenká hranica medzi lobingom a nepriamou korupciou, alebo medzi bežným ľudským kontaktom a lobistickým kontaktom,” upozornil. Preto sa domnieva, že v súčasnosti platná právna úprava plne vyhovuje a postačuje a nie je potrebný žiadny poslanecký návrh opozície. “Tá, keď bola pri moci, tvrdila, že takýto zákon nie je prioritou dňa alebo že nie je potrebný,” odkázal.
Poslanci hnutia NOVA chcú v septembri predkložiť do parlamentu zákon o lobingu
Zároveň v oblasti poskytovania štátnej pomoci alebo pri rozhodovaní o poskytovaní verejných prostriedkov Martvoň nevidí možnosť obmedziť mediálny lobing, lobing profesijných združení a komôr, ZMOS alebo lobing verejnosti. “Mnohí občania tým, že sa obracajú na svojich volených zástupcov, de facto tiež vykonávajú lobing a lobujú za zlepšenie života alebo právnej úpravy v určitej oblasti. Čo je plne pochopiteľné a žiaduce. Pri verejnom obstarávaní a pri vydávaní licencií, povolení a iných oprávnení som proti akejkoľvek forme lobingu,” deklaroval.
Poslanec zároveň priznáva, že sme v demokratickej krajine, a preto si nemyslí, že je vhodné každý styk občana s úradníkom kontrolovať a pokladať to za lobing. “Dokonca aj žiadanie určitých informácií na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám môže niekto považovať za negatívny lobing alebo za nepriamy lobing v oblasti zisťovania informácií pre tretie strany,” podotkol Martvoň.
Na to, aby sa poslanci oboznamovali s problémami jednotlivých skupín obyvateľstva, podľa neho netreba zákon o lobingu. “Poslanci sú povinní sami chodiť medzi bežných ľudí a nie čakať v NR SR v kancelárii, kým ich osloví nejaký lobista s visačkou, ktorý sa bude môcť nekontrolovane a voľne sa pohybovať po parlamente. Potom sa môže dokonca stať, že politici budú odkazovať občanov a mimovládne organizácie na oficiálnych lobistov a nebudú sa s nimi už vôbec stretávať,” dodal.
Zákon o lobingu predkladajú na septembrovú schôdzu poslanci hnutia NOVA. Sú totiž presvedčení, že občania majú právo vedieť, s kým sa verejní funkcionári stretávajú a preto musia byť ich kontakty s lobistami povinne verejné. “Zákon o lobingu nie je všeliek. Cieľom ale je, aby kontakty s lobistickými skupinami boli povinne zverejňované. Lobing sa musí týkať len všeobecne právnych predpisov, návrh zákona zakazuje lobing v prípade tendrov. To totiž nie je lobing, to je korupcia,” upozornil. Zákon o lobingu chceli vlani presadiť aj poslanci KDH, Smer-SD to však nepodporil.
mž
