Maroš Žilinka rokoval s predstaviteľmi odborových organizácií lekárov a polície

Predmetom rokovania so zástupcami OZP boli otázky štátnej služby príslušníkov Policajného zboru v kontexte ochrany ich práva, a to z pohľadu pôsobnosti orgánov prokuratúry SR.

Zástupcovia LOZ na stretnutí predstavili svoj pohľad na systém financovania a prerozdeľovania verejných zdrojov v zdravotníctve, jeho efektívnosť a hospodárnosť. „Zhodli sme sa na potrebe otvorene hovoriť o tejto téme, ktorá má bezprostredný dosah na práva občanov súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z pohľadu ochrany verejného záujmu treba trvať na transparentnosti a zákonnosti v postupoch a rozhodnutiach všetkých kompetentných subjektov ako nevyhnutného predpokladu zvyšovania kvality služieb v oblasti, ktorá sa týka nás všetkých,“ uzavrel Žilinka.

ÚDZS víta diskusiu o financovaní nemocníc a podporuje spravodlivé financovanie

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) víta diskusiu o financovaní nemocníc. Ide o jednu z najdôležitejších tém slovenského zdravotníctva, ktorá si vyžaduje otvorenú odbornú debatu postavenú na úplných a porovnateľných údajoch. Úrad aj z tohto dôvodu podporuje princíp spravodlivého financovania, ktorého cieľom je postupné približovanie sadzieb a úhrad za porovnateľnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na typ zriaďovateľa. TASR o tom informovala špecialistka kancelárie predsedu úradu Katarína Kudjáková.

Za problematické však ÚDZS považuje, ak sa pri hodnotení financovania nemocníc vychádza len z čiastkových analýz alebo z vybraných segmentov úhradového systému. Zdôrazňuje, že financovanie zdravotnej starostlivosti je komplexná oblasť a jej hodnotenie si vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných zdrojov financovania.

„Úrad pod terajším vedením je pripravený prevziať širšiu zodpovednosť za kultiváciu DRG systému na Slovensku. Očakávame väčšiu flexibilitu v konflikte záujmu, ktorý momentálne na strane Ministerstva zdravotníctva SR pretrváva, keď má ako centrálny regulátor dosah na náklady a výdavky zdravotníctva a zároveň ako vlastník kľúčových nemocníc nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť za ich ekonomickú situáciu vrátane dlhov,“ deklaroval ÚDZS.

Porovnávanie nemocníc výlučne prostredníctvom úhrad realizovaných v systéme DRG neposkytuje podľa úradu úplný obraz o financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ako ÚDZS vysvetlil, DRG predstavuje významnú časť úhradového mechanizmu, avšak nezahŕňa všetky finančné prostriedky, ktoré nemocnice získavajú, tzv. disponibilné zdroje.

„Štátne nemocnice, podľa revidovaných údajov úradu, získali mimo systému DRG dodatočné zdroje vo výške 191 miliónov eur. Súčasne viaceré nemocnice čerpali ďalšie prostriedky prostredníctvom segmentov SVaLZ, ambulantnej zdravotnej starostlivosti, jednodňovej zdravotnej starostlivosti alebo za vzdelávanie medikov. V mnohých prípadoch išlo o reakciu na vyčerpanie výdavkových limitov definovaných programovou vyhláškou pre ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ ozrejmil úrad.

Pri hodnotení finančnej situácie nemocníc je preto podľa neho potrebné zohľadniť celkový objem zdrojov smerujúcich do jednotlivých zariadení. Podľa úradu existencia dodatočných zdrojov sama osebe ešte neznamená, že financovanie nemocníc bolo dostatočné. Je preto nevyhnutné posudzovať celkový obraz financovania a nielen jeho časť.

Diskusia o financovaní nemocníc by nemala byť podľa ÚDZS obmedzená len na ústavnú zdravotnú starostlivosť. Rovnako dôležité je podľa neho vytvárať podmienky pre rozvoj ambulantného sektora, keďže práve ambulantná starostlivosť predstavuje základný pilier moderných zdravotných systémov.

„Z dlhodobého hľadiska bude nevyhnutné diskutovať nielen o financovaní nemocníc, ale aj o motiváciách zdravotníckych pracovníkov pôsobiť v ambulantnom sektore, ako aj o celkovej rovnováhe medzi jednotlivými segmentmi zdravotnej starostlivosti,“ dodal ÚDZS.