V niektorých prípadoch existuje jedna pravda. Napríklad, že 2 + 2 = 4. Keby aj niekto tvrdil, že 2 + 2 = 5, je veľmi ľahko vyvrátiť také tvrdenie. A drvivá väčšina ľudí to podporí. Vždy je účinnejšie poraziť takú nepravdu silou argumentov ako kriminalizovaním autora takéhoto výroku. Iným príkladom sú rôzne fyzikálne alebo chemické zákony. Všetko ostatné ale nie je jednoznačné. Nie je čierno-biele. Má množstvo odtieňov. Každý to vidí z iného pohľadu. Týka sa to napríklad politiky, ekonomiky, filozofie alebo sociológie. Každý má svoju pravdu. Jedine v súperení rôznych myšlienok je možný pokrok, nie v potlačovaní iného názoru. V slobodnej a demokratickej spoločnosti každý jednotlivec má právo na svoj názor, na svoju pravdu.

Napríklad vojna na nám bratskej Ukrajine. Oficiálna línia je, že to bola nikým a ničím nevyprovokovaná agresia, ktorá bola porušením medzinárodného práva. Všetko ostatné je hoax, konšpirácia a dokonca aj schvaľovanie trestného činu. Z čisto právneho hľadiska intervencia Ruska alebo útok na Ukrajinu bol porušením medzinárodného práva. Jedine Bezpečnostná rada OSN môže schváliť intervenciu v inom suverénnom štáte. To sa nestalo. To, že ruské požiadavky a sťažnosti o potláčaní práv ruskej menšiny (zákaz používania ruštiny, úplné zatvorenie škôl s vyučovaním prevažne v ruskom jazyku) boli dlhodobo ignorované, nič nemení na tom, že porušili medzinárodné právo. Ale tiež je pravdou, že v tomto prípade bolo porušením medzinárodného práva aj:

1. Agresia a bombardovanie Juhoslávie v 1999, vyhlásenie nezávislosti Kosova v 2008, vyhnanie väčšiny Srbov z Kosova.
2. Vylodenie a dobytie cca 40 percent územia Cypru Tureckom v 1974 (tisícky Grékov bolo zabitých a 200000 ušlo na juh Cypru. Množstvo kostolov bolo premenených na mešity. Severný Cyprus je neuznaný, ale žiadne sankcie neboli zavedené).
3. Invázia Iraku v 2003 bez schválenia Bezpečnostnej rady OSN.
4. Bombardovanie Líbye v 2011.
5. Anexia sýrskych Golanských výšin Izraelom v 1981.
6. Okupácia severnej Sýrie a Iraku Tureckom.

Tu treba tiež pripomenúť, že v horeuvedených prípadoch nikdy, nikým žiadne sankcie neboli zavedené. A v prípade s okupáciou severného Cypru sankcie EU neboli zavedené aj napriek tomu , že Cyprus je členským štátom EU. Je ale zaujímavé, že striktne z pohľadu existujúceho medzinárodného práva sankcie môže zaviesť iba Bezpečnostná rada OSN, Nie OSN ako také, ale Bezpečnostná rada OSN.

Taktiež sa cudne mlčí, že na Donbase bola sústredená a pripravená na útok cca 150000 ukrajinská armáda a že masívne ostreľovanie povstaleckých republík na Donbase sa začalo 17 februára 2022, teda týždeň pred ruským zásahom alebo agresiou. Rusko tiež dlhodobo varovalo Ukrajinu, že pokus o vojenské riešenie konfliktu na Donbase privedie k masakru miestneho ruského obyvateľstva a Rusko to nedopustí. Vtedy už bolo zrejmé, že Minské dohody sa plniť nebudú. V decembri 2021 Rusko žiadalo záruky nerozširovania NATO na Ukrajinu a najmä vojenskej infraštruktúry NATO. Ultimátum alebo návrh Ruska na rokovania boli odmietnuté. V tej napätej situácii sa stali ešte dve veci:

1. Prezident Zelenský vyhlásil na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, že Ukrajina chce jadrové zbrane.
2. Nemecký kancelár Scholz nazval Putinovu zmienku o genocíde na Donbase „smiešnou“. Faktom je, že od Majdanu v 2014 na Donbase zahynulo okolo 14000 ľudí, väčšinou civilistov a detí ruskej národnosti, v dôsledku bombardovania ukrajinskou armádou.

To čo sa dnes deje na Ukrajine je strašná tragédia, hlavne pre obyčajných a nevinných ľudí, ktorí za nič nemôžu a trpia. A sú aj zabíjaní, nielen na Donbase, ale už aj iných častiach Ukrajiny.

Všetko je ďaleko komplikovanejšie ako hlása jedine správna oficiálna línia. Ale aj na Západe sú politici a experti, ktorých názor sa vo väčšej alebo menšej miere líši od jedine správnej svätej pravdy. Je to napríklad Donald Trump, známi profesori Sachs a Mearsheimer alebo bývalý guru svetovej diplomacie Kissinger. Mnohí oficiálni fanatici ich nazývajú Putinovými agentami, čo je neskutočne smiešne a absurdné. Nikdy v histórii to nebolo tak, žeby všetci mali rovnaký názor. Tak to nefunguje ani v dnešnej spoločnosti. Fanatikov s totalitárnymi sklonmi nie je možné prevychovať. Im sa treba postaviť na odpor. Ale je množstvo ľudí, ktorí úprimne veria, že zakazovaním a kriminalizovaním iného názoru vybudujeme lepšiu a prosperujúcu spoločnosť. To už sme tu mali v 50-tych rokoch minulého storočia. A vieme ako to skončilo. Iný príklad je z Francúzska. Počas revolúcie Robespierre s inými revolucionármi vytvorili Comité de salut public (Výbor pre verejné blaho) na obranu revolúcie. Demokratická revolúcia sa predsa potrebuje brániť. Popravili tisícky ľudí a nakoniec skončili Robespierre s kamarátmi sami pod gilotínou. Fanatici s jedinou ich pravdou sú ale nepoučiteľní.

Dnes mnohí hlásajú, že demokracia bojuje s diktatúrou a my musíme byť na správnej strane histórie. Ponúkam iný pohľad. Aké budú hlavné následky konfliktu na Ukrajine. Kto vyhrá a kto prehrá? Prehrá EU, Rusko, Ukrajina a európska civilizácia ako celok. Ukrajina bude rozvrátená a Rusko oslabené. Bratovražedná vojna medzi veľmi blízkymi slovanskými národmi poškodí ich vzájomné vzťahy. Ešte v roku 2010 bola spoločná vojenská prehliadka Ukrajiny, Ruska a Bieloruska v Kyjeve. V EU priemysel v dôsledku drahších cien surovín sa stane menej konkurencieschopným. Začal sa masový dovoz drahšieho amerického skvapalneného plynu na úkor lacnejšieho ruského. Na drahšie suroviny (ropa, plyn, hnojivá atď) doplatí nielen európsky priemysel ale aj konečný spotrebiteľ. Prosperita EU do značnej miery bola založená práve na lacných ruských surovinách. Taktiež EU poškodí strata ruského trhu. Slovensko doplatí ešte viac. Ruské suroviny boli pre nás ešte lacnejšími v porovnaní so západnou Európou.

Kto vyhrá? Jednoznačne USA a tiež Ázia a najmä Čína. USA zarobí na exporte svojho skvapalneného plynu a zbraní a tiež bude profitovať z presunu časti priemyslu z Európy do USA kvôli nižším energetickým nákladom na výrobu. Ešte nie tak dávno to vyzeralo tak, že Rusko a EU by mohli spolupracovať a hovorilo sa aj o Európe od Lisabonu do Vladivostoku. Dokonca aj Angela Merkel sa vyjadrovala v tomto duchu. Spoločný EU-Rusko priestor by vytvoril obrovský spoločný trh s konkurenčnou v svetovom meradle surovinovou a technologickou bázou. Logicky takýto koncept nemohol mať horlivých podporovateľov ani v Číne ani v USA. Dnes je táto predstava silnej spolupracujúcej EU a Ruska v troskách. EU je pevne pripútaná k USA a vzťahy s Ruskom sú pod bodom mrazu.

Tragédiou nezmyselnej a bratovražednej vojny na Ukrajine je to, dnešné konzervatívne Rusko je prinútené namiesto zblíženia s USA sa zbližovať s Čínou. Klobúk dole USA, operácia sa podarila. Kombinácia nátlaku, mediálno-informačná kampaň a efektívny marketing dosiahli svoj cieľ. Neustále fackované Rusko a zahnané do kúta sa stalo už dávno diablom a agresorom. Zo širšieho globálneho pohľadu príslušníci európskej civilizácie , vrátane Ruska a USA, bojujú medzi sebou a Čína a Ázia z toho profituje. Táto vojna a sankcie totiž urýchľujú úpadok európskej civilizácie. Ekonomicky už Európa nie je pupkom sveta. Ázia začína dominovať vo svetovej ekonomike a Afrika s moslimským svetom demograficky. Európania vymierajú a sú nahradzovaní čoraz viac migráciou z Afriky a moslimského sveta. Je naivné si myslieť, že masívna migrácia nebude mať ďalekosiahle následky. Už dnes Európa, USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland a Rusko s približne miliardou obyvateľov tvorí iba niečo viac ako 12-13 percent z obyvateľstva sveta, ktoré dostihlo 8 miliárd a stále rastie. Pred 1. svetovou vojnou podiel štátov európskej civilizácie na obyvateľstve sveta predstavoval skoro 50 percent. Najväčšou tragédiou dnešnej situácie je, že namiesto vzájomne výhodnej spolupráce sa národy európskej civilizácie vydali na zničujúci boj medzi sebou. Aký má podiel na tomto vývoji upadajúca úroveň politických elít a s tým súvisiaca enormná moc súčasných mainstreamových médií? Kto ovláda hlavné média, dokáže šikovne a konzistentne manipulovať nielen verejnú mienku väčšiny obyvateľov, ale aj samých politikov. Predsa častokrát polovzdelaní politici čerpajú informácie práve z médií.

V každom konflikte je hlavnou obeťou pravda. A znovu médiá a mediálny lynč hrajú významnú úlohu. Rusko chcelo bezpečnostné záruky. Nikto im ich nikdy nechcel dať, lebo ich chceli písomne a verejne. Poučili sa, ale ešte sa majú veľa čo učiť. Najprv ich veľký, naivný a nie veľmi vzdelaný vodca Gorbačov okrem komunizmu do veľkej miery rozvalil historické Rusko. Sľúbili mu tiež nerozširovanie NATO, ale naivne zabudol, že nie vždy slovo robí chlapa. Je dobré mať sľuby na papieri, podpísane a právne ošetrené. A potom všetko dokonal Jeľcin, ktorý bažil po moci a preto potreboval odstaviť Gorbačova. Bol to on a nie Američania, kto podpísal že také ruské mestá z čias predrevolučného Ruska ako Doneck, Charkov, Cherson, Nikolaev, Odesa alebo Sevastopoľ už nebudú ruskými. On vytvoril medzinárodno-právny precedens, nie USA. A podpísal ho vlastnoručne. Je to tragédia mať na čele štátu nevzdelaných a nekompetentných hlupákov. Veľa sa hovorí, že Putin chce obnoviť komunistický ZSSR. Spomína sa jeho výrok: Rozpad ZSSR bola najväčšia geopolitická tragédia. Len sa zabúda dodať, že po prvej časti nasledovala druhá časť vety: „Lebo milióny Rusov išli spať vo vlastnej krajine a zobudili sa v cudzej“. Ten výrok nebol teda o obnove komunistického ZSSR, ale o postavení a právach desiatkov miliónov Rusov, ktorí sa rozhodnutím Jelcina ocitli mimo historického Ruska. A v mnohých prípadoch im potom zatvorili školy a dokonca im zakázali rozprávať sa po rusky aj v obchodoch.

Tiež sa hovorilo, že to boli Rusi kto vyhodil do vzduchu Severný prúd 1 a 2. Rusi si v bezprostrednej blízkosti Dánska a Švédska vyhodili do povetria svoju investíciu v hodnote cca 20 miliárd US dolárov a s tým aj miliardové výnosy z predaja 110 miliárd kubických metrov zemného plynu. Veď je to absurdné. Otázka je ako môžu mnohí novinári niečo také napísať? A ako môže značná časť obyvateľstva tomu veriť? Nuž manipulácie a opakované klamstvá sa u mnohých stávajú pravdou. Média označia všetkých čo si dovolia napísať iné fakty za hoaxerov, konšpirátorov a dezinformátorov. A to je paradoxne ten lepší prípad. Môže nasledovať pre nenapraviteľných aj kriminalizácia. V „záujme ochrany demokracie a slobody slova“. Ako povedal jeden vysoký predstaviteľ EU. Zakázali sme ruské média na ochranu slobody slova.

Zaujímavý je aj nedávny prípad s Kachovskou priehradou. Na začiatku všetci obvinili z toho Rusov. Dokonca viacerí vysokí predstavitelia EU hovorili o vojnovom zločine a volali po trestnoprávnej zodpovednosti Ruska. Tón sa začal trochu meniť keď predstaviteľ americkej vlády vyhlásil, že to nemôžu potvrdiť. Ale čo tak si preveriť niektoré fakty z minulosti? Napríklad to, že ruský veľvyslanec pri OSN ešte v októbri minulého roku poslal list Generálnemu tajomníkovi OSN, pánovi Guterresovi, v ktorom ho upozorňoval na plány Ukrajiny zničiť Kachovskú vodnú elektráreň ( viď anglický originál listu nižšie). Tiež niektorí novinári si nevšimli článok z 29 decembra vo Washington Post, kde sa v časti VI opisujú skúšobné útoky ukrajinskej armády raketami Himars na stavidlá (na reguláciu stavu vody) Kachovskej vodnej elektrárne. Testovala sa odolnosť priehrady proti poškodeniu. Aké poškodenie priehrada vydrží. Tiež vyvstáva právnická otázka Cui bono – komu to prospeje? Prečo by mali Rusi vyhodiť do vzduchu priehradu z ktorej cez Krymský kanál je Krym zásobovaný vodou? Je dobré pripomenúť, že v roku 2014 Ukrajina prehradila Krymský kanál a efektívne zatvorila zásobovanie Krymu z Dnepra vodou. A jedným z prvých krokov ruskej armády po invázii bolo obsadenie Kachovskej priehrady a otvorenie Krymského kanálu. Preto minimálne do riadneho a nestranného vyšetrenia je nekorektné obviňovať Rusko zo sabotáže priehrady alebo dokonca vojnového zločinu.

Pôvodne tolerantný liberalizmus  otcov klasického liberalizmu ako John Locke a John Stuart Mill sa dnes stále viac a viac stáva agresívnym a obracia sa v fanatické náboženstvo a netolerantnú diktatúru jedného a jediného správneho názoru. Slovensko je v reálnom ohrození. Hrozí diktatúra fanatického pseudoliberalizmu. Fanatickí pseudoliberáli zatiaľ nepredstavujú väčšinu. Sú ale agresívnou menšinou, ktorá stále viac začína formovať verejnú mienku cez média, školstvo, politické mimovládne organizácie a už aj zákony, ktoré obmedzujú ústavné právo slobodne vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Navyše sa začali prijímať zákony protirečiace litere a duchu ústavy. V neposlednom rade niektoré nedávno prijaté „náhubkové zákony“ sú veľmi voľne až čudne interpretované niektorými prokurátormi a súdmi.

Začína sa nová totalita? Máme ešte demokraciu na Slovensku? Je sloboda prejavu nepriateľom demokratického alebo autoritatívneho či totalitného štátu?

Je normálne v demokratickej spoločnosti zatvoriť ústa nepohodlným a nezávislým? Napríklad odborníkom a intelektuálom? História nás učí, že malá sfanatizovaná sekta dokáže často uchopiť moc, hoci zďaleka nemá väčšinu. Iní majú dobré úmysly. Hovorí sa, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Ale väčšina si to uvedomí až keď v tom pekle je. Ale to už je neskoro.

Každá totalita sa začína obmedzovaním slobody slova, názorov a združovania.  Ako povedal známy francúzsky osvietenecký filozof Voltaire: „ Je ne suis pas d´accord avec ce que vous dites, mais je me battrai jusqu´a la mort  que vous puissiez le dire“. „Nesúhlasím s tým čo hovoríte, ale budem bojovať až do smrti, aby ste to mohli hovoriť“.

Sloboda slova a prejavu je základným právom každej otvorenej demokratickej spoločnosti. Je to práve sloboda slova, ktorá umožňuje slobodu myslenia a rozvoj. Každý fanatizmus je zlý. To je jedno, či sa volá tak alebo onak. Všetky ostatné práva pochádzajú od slobody slova. Bez slobody slova nie sme slobodní. 

Fakty, analýzy a názory sú autorove. Hlavné Správy nenesú za ne žiadnu zodpovednosť. Nie sú to žiadne hoaxy, konšpirácie alebo propaganda. Je to poctivá a hlavne odborná analýza, s ktorou sa dá samozrejme nesúhlasiť. Rád prijímam kritiku a odbornú a vecnú diskusiu. Na americkej škole, kde som získal MBA a MA Finance, ma učili, že analýza musí vychádzať z „Hard Facts“ – tvrdých faktov, nie zbožných želaní. Jedine tvrdé fakty môžu viesť k správnej analýze problému. Vojne na Ukrajine a nesmiernym ľudským obetiach nám Slovanom blízkych Ukrajincov a Rusov bolo možné predísť. Len na to je potrebná dôkladná a vysoko odborná znalosť príčin ktoré viedli k vojne, nie dopredu jasné, povrchné a zjednodušené závery. Keby USA a Rusko aspoň trochu spolupracovali, mohol byť mier aj na Ukrajine, aj v Európe. Dnes USA a Rusko žijú vo svojich paralelných svetoch. Každý si myslí, že vyhrá. Keď sa toto šialenstvo nezastaví, reálne hrozí nukleárna vojna. Nikto ju nechce, ale k nej kráčame. A to by bol nielen koniec nielen európskej civilizácie, ale možno aj sveta. Spamätajme sa všetci a nenechajme nezodpovedných politikov sa hrať s osudmi ľudstva. Počítačové vojnové hry sa skončili. Toto nie je šírenie poplašnej správy, ale varovanie.