Macron pre klimatickú dohodu obrátil proti Trumpovi jeho volebný slogan

Brusel/Paríž 2. júna 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Francois Mori)

Väčšina európskych lídrov kritizovala rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Francúzsky prezident Emmanuel Macron si zažartoval na Trumpov účet a obrátil proti nemu jeho najznámejší volebný slogan

Na sociálnej sieti Twitter Macron v noci na dnes zverejnil obrázok s nápisom “spravme našu planétu opäť veľkou”. Vystrelil si tým z Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane používal heslo “spravme Ameriku opäť veľkou”. Poukázal na to belgický telerozhlas RTBF.

Francúzska hlava štátu vyhlásila, že Trump sa svojím rozhodnutím otočil celému svetu chrbtom, pričom Američanom odkázal: “Všetkým vedcom, technikom a podnikateľom hovorím – príďte a pracuje tu s nami. Musíte si veriť, my uspejeme, pretože budeme žiť a zdieľať všetci rovnakú zodpovednosť.”

Macron už podobne pozval vedcov z USA do Francúzska vo februári ešte ako prezidentský kandidát. Vo videu, ktoré sa rýchlo stalo hitom internetu, sa im vtedy prihovoril v angličtine. Trump vtedy začal škrtať financie na vedu a výskum.

Francúzsky prezident, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Paolo Gentiloni v reakcii na Trumpove tvrdenie, že klimatická dohoda je pre USA “príliš drahá” a chce si vyrokovať lepšie podmienky, v spoločnom vyhlásení uviedli, že “parížsku dohodu nemožno opätovne prerokovať”.

Britská premiérka Theresa Mayová v telefonáte s Trumpom vyjadrila sklamanie z rozhodnutia USA odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Zopakovala, že Spojené kráľovstvo bude pokračovať v napĺňaní dohody, informovala britská televízia BBC.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tiež vyhlásil, že Moskva si bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody, ale dodal, že rešpektuje vývoj názorov na túto otázku v Spojených štátoch.

Parížska dohoda bola schválená 12. decembra 2015 na záver konferencie o klimatickej zmene, ktorá sa konala v Paríži. Podpísalo ju 195 štátov sveta, proti bola len Sýria a Nikaragua. Dokument nadobudol právoplatnosť v novembri 2016, keď ho ratifikovalo najmenej 55 krajín produkujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.

Dohoda má priniesť výrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Až 40 percent svetových emisií produkujú USA a Čína.