Slovesá analyzovať, identifikovať či optimalizovať sú obojvidové

„V slovenčine sú slovesá, ktorými sa vyjadruje neukončený dej – teda nedokonavé slovesá. To znamená, keď povieme, že niečo robíme, ešte stále sme to nedokončili. Ale keď vo vete použijeme dokonavé sloveso, napríklad ‚urobili sme to dobre‘ – znamená to, že sme činnosť ukončili. Ľudia však aj napriek obojvidovosti slovies majú pocit, že musia zdôrazniť, keď potrebujú vyjadriť ukončenosť deja. To často vyjadrujú predponou, ako pri domácich slovách typu končiť – dokončiť,“ spresnila Krolčíková.
Pripomenula, že takto vznikli dnes už bežné slová ako zrealizovať, zorganizovať či zrekonštruovať, ktoré sa v slovenčine považujú za spisovné. Preto môžeme použiť napríklad realizovať projekt aj zrealizovať projekt.

„Pri novších prevzatých slovách je situácia trochu iná. Je síce prirodzené odlíšiť ukončený dej od neukončeného, ale používanie ich nepotrebných predponových dokonavých tvarov nie je vždy akceptovateľné. Stretávame sa s výrazmi ako zimplementovať, zanalyzovať, zidentifikovať alebo zoptimalizovať. Tieto však nepatria medzi spisovné, a preto sa odporúča používať radšej ich bezpredponové tvary,“ zdôraznila.

V praxi to podľa nej znamená, že keď píšeme oficiálny dokument, zvolíme vo vete obojvidový tvar. Napríklad „výsledky sme analyzovali“ a nie „výsledky sme zanalyzovali“.

Podľa Krolčíkovej majú dokonavé tvary týchto slovies výrazne hovorový charakter. Pôsobia ešte novo a nehodia sa do oficiálnych textov. Je však pravdepodobné, že sa niektoré z týchto predponových slovies časom v slovenčine udomácnia – podobne, ako sa to kedysi stalo so slovami zrealizovať či zorganizovať.
Seriál Slová zvonka pripravuje Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) v spolupráci s JÚĽŠ SAV. Zameraný je na používanie súčasnej slovenčiny. Upozorňuje na cudzie slová, ich písanie, vyslovovanie či skloňovanie.