„Náš návrh vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť aj životy nenarodených detí. Okrem morálnych argumentov sa opiera aj o samotnú Ústavu SR, kde sa uvádza, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením,“ povedal na tlačovej konferencii šéf strany Marian Kotleba.

ĽSNS chce presadiť, aby potraty boli možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu. Treťou možnosťou má byť, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu.

„Žijeme v 21. storočí, chránime psov, mačky, dobytok (Zviera nie je vec), stromy, kríky (My sme les), ale umelé potraty sa tu vykonávajú často bez akejkoľvek opodstatnenej príčiny. Nie je choré, že na vyrúbanie stromu na vlastnej záhrade potrebujete súhlas od obce, ale na umelý potrat netreba nič?! Výsledok? Na Slovensku bolo v dôsledku neopodstatnených potratov zabitých už 1,4 milióna detí. To je zhruba štvrtina slovenskej populácie! A liberálne ľudskoprávne organizácie sú ticho… Ale potom vykrikujú, že tu vraj nemá kto pracovať a potrebujeme imigrantov.

Na druhej strane čakacie doby na adopciu detí sú aj 5-10 rokov, lebo veľa párov už nemôže mať vlastné deti. Zabíjanie nenarodených detí jednoducho nie je správne a nachádzame sa už v dosť vyspelej dobe na to, aby sa neopodstatnené umelé potraty stali minulosťou. Nehovorím o nešťastných prípadoch – ohrozenie života, znásilnenie, genetické poruchy plodu – na tie sme v návrhu zákona ponechali výnimky, nech sa rodičia rozhodnú podľa svojho svedomia. Ale ruku na srdce – výhovorky, že rodiny by nedokázali dieťa uživiť sú v súčasnosti neopodstatnené. Mali snáď naši starí a prastarí rodičia lepšie podmienky? Viac áut, mobilov, väčšie domy, čerpali viac dovoleniek?! A koľko detí vychovali? Nemusíte s týmto názorom súhlasiť, je to vecou životných princípov a hodnôt. Ale aj tí, čo nesúhlasíte si prosím uvedomte, že nesúhlasiť môžete len vďaka tomu, že sa vaši rodičia nerozhodli ísť s vami na potrat. Nechceme nikoho súdiť, nad nikým vynášať rozsudky, ale naozaj je čas, aby sme v rámci všeobecných možností vykonávanie umelých potratov aspoň rozumne obmedzili.“, uviedol Milan Uhrík (ĽSNS), pričom dodal, že téme zabíjania nenarodených detí sa nevenuje nikto.

Od roku 1967 bolo na území Slovenska potratom zabitých viac ako 1 249 000 detí

Uhrík ďalej uviedol štatistiky z národného centra zdravotníckych informácií: „za ostatných 20 rokov od roku 1997 v dôsledku umelých prerušení tehotenstva bolo u nás zabitých už 251 370 nenarodených detí, a to hovoríme len o umelých, nie spontánnych potratoch. V dôsledku toho máme na Slovensku dnes až o 441 000 mladých ľudí do 18 rokov menej, než tomu bolo v roku 1997. Zároveň však máme o 209 000 seniorov viac. Slovenská populácia teda evidentne starne. Slovenských detí sa rodí málo a namiesto toho nám sem liberáli tlačia imigrantov. Od roku 1967, teda za ostatných 50 rokov bolo na území Slovenska v rámci umelých potratov zabitých už viac ako 1 249 000 detí, podľa niektorých neoficiálnych štatistík je to dokonca omnoho viac. To je takmer štvrtina slovenskej populácie. To všetko by boli rovnakí ľudia ako my ostatní, ktorí by mali menej ako 50 rokov, mohli tu byť s nami, ale nie sú.“ Uhrík ďalej uviedol: „umelé prerušenia tehotenstva tvoria viac ako tri štvrtiny zo všetkých potratov a v ostatných rokoch ich percento dokonca stúpa. Tie čísla sú alarmujúce a preto sme prišli s touto novelou zákona.“

Ďalej informoval o navrhovanej novele zákona poslanec Rastislav Schlosár. Uviedol, že ide o zásadnú novelu zákona, ktorá spočíva v zrušení možnosti vykonávať interrupcie do 12 týždňov tehotenstva iba na základe žiadosti ženy, teda bez akéhokoľvek zdôvodnenia, ako to umožňuje súčasná legislatíva: „Navrhujeme aby bolo možné vykonávať interrupcie len v troch konkrétnych odôvodnených prípadoch: v prípade ohrozenia života ženy, v prípade dôvodného podozrenia, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, napríklad znásilnenia, incestu alebo sexuálneho zneužitia, a v prípade preukázateľne chybného vývoja plodu.“ Ďalšou zmenou by malo byť zabránenie tzv. potratovej turistike: „ide o situácie, keď cudzinky chodia k nám na interrupcie, pretože v ich krajine sú zakázané alebo príliš drahé. Jediným prípadom, keď umožníme vykonať interrupciu cudzinke, budú zdravotné dôvody.“

K novele sa vyjadril aj predseda strany Marián Kotleba: „Ústava Slovenskej republiky hovorí jasne: život človeka je hodný ochrany už pred narodením. Ak dnes chránime rastliny či zvieratá, o to skôr by sme mali chrániť aj nenarodené deti, ktoré sa ničím neprevinili a mnohé umierajú len preto, že dnes zákon umožňuje ich svojvoľné zabíjanie.

Pochopiteľne uznávame tie vážne dôvody, ktoré v návrhu zohľadňujeme, ale na druhej strane naša novela odstraňuje možnosť svojvoľného zabíjania nenarodených stvorení len preto, že žena si napríklad povie, že dieťatko je prekážkou v jej kariére.“ Kotleba ďalej uviedol, že ani zo sociálneho hľadiska, ani z pohľadu viery nie je riešením zabitie nenarodeného dieťaťa: „Od roku 1957, keď bol prijatý prvý interrupčný zákon, bolo umelými interrupciami zabitých 1 430 000 nenarodených detí. Detí, ktoré mohli byť plnohodnotnými občanmi, a ktoré by boli najlepšou odpoveďou na všetky tie liberálne reči o tom, že tu potrebujeme cudzincov, pretože štát vymiera, starne a demografické trendy sú negatívne. Vieme že sprísnenie interrupčnej politiky nie je komplexným riešením tejto demografickej témy, ale nejako treba začať, a toto by mala byť jedna z prvých vecí.“ Na otázku RTVS, či neuvažovali nad tým, že tieto zachránené deti potom môžu skončiť v detských domovoch, Kotleba odpovedal: „Čo je menšie zlo: dať dieťa na adopciu či do detského domova alebo ho zabiť? Odpoveď je jednoznačná.“

Ivan Lehotský