Lekári výpovede stále nestiahli. Vláda už nemá veľa času

Bratislava 29. novembra 2022 (TASR/HSP/Foto: TASR – Jakub Kotian )

Výpovede lekárov nadobudnú platnosť, ak sa ich požiadavky nezrealizujú do konca novembra. Vyplýva to z vyjadrenia podpredsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Miroslava Mendela

Reagoval tak na prerušenie parlamentného zdravotníckeho výboru, kde ich mal predstaviť minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

“My sme čakali, že dnes sa to tu zbehne. Následne sme čakali, že okolo 13.00 h bude hlasovanie. Všetko vyzeralo, že bude OK,” skonštatoval. Prerušenie výboru podľa neho neprospieva tomu, aby sa požiadavky stihli zrealizovať včas. V pondelok (28. 11.) nebol výbor uznášaniaschopný.

Mendel zároveň ocenil prístup rezortu zdravotníctva v rokovaniach. “V pondelok sme ešte na ministerstve zdravotníctva preberali memorandum asi do jedenástej večer. Rozhodne sme čas využili maximálne,” doplnil.

Výbor pre zdravotníctvo sa prerušil po odchode opozičných poslancov. Tí odišli potom, ako sa na schôdzi malo predstaviť 17 pozmeňujúcich návrhov, ktoré oni podľa svojich slov nedostali včas na preštudovanie. Výbor bude pokračovať v stredu (30. 11.) o 12.00 h.

Ministerstvo zdravotníctva deklarovalo, že sa bude snažiť, aby obštrukcie nevznikali. “Budeme riešiť, aby sa výbor čo najskôr uskutočnil,” dodala hovorkyňa rezortu Petra Lániková.

Zachar: Výsledná dohoda vlády a lekárskych odborárov má svoje úskalia a otázniky

Výsledná dohoda vlády a Lekárskeho odborového združenia (LOZ) má podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara viaceré úskalia a otázniky.

Podotkol, že také veľkorysé skokovité zvýšenie platov v slovenských nemocniciach si bude vyžadovať každý rok vyčleňovanie obrovského balíka peňazí z rozpočtu. Otázne je podľa neho, či to nie je mimo možností slovenskej ekonomiky a zadlžených verejných financií a či to následne negatívne nepocítia iné segmenty zdravotníctva, na ktoré už potom nezvýšia zdroje. “Ďalšími nespokojnými v rade budú v takom prípade legitímne ambulantní lekári,” doplnil.

Otázkou je tiež podľa neho, či sa naozaj zlepšia pracovné podmienky, okrem platových, v nemocniciach. “Je dosť možné, že značný podiel zdrojov pôjde z titulu výrazného zvýšenia platov na personálne náklady nemocníc a veľmi málo potom zostane práve na zlepšovanie infraštruktúry a pracovných podmienok pre zamestnancov. Nedá sa preto vylúčiť ani ďalšie a rýchlejšie zadlžovanie niektorých zdravotníckych zariadení,” skonštatoval.

V takom prípade sa podľa analytika pracovné podmienky lekárov tak rýchlo nezlepšia, a preto budú aj tak motivovaní odchádzať do zahraničia. “A budeme znovu stáť na začiatku. A možno pred ďalšími hromadnými výpoveďami. Riešením sú však reformy v zdravotníctve,” poznamenal.

Zvyšovaním koeficientov pre základnú mzdu lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov sa podľa neho ešte viac znižuje priestor pre motivačnú zložku mzdy, ktorú by mohli riaditelia a primári používať na odmeňovanie produktívnych a kvalitných zamestnancov.
“Rovnostárske odmeňovanie v takej miere, ako ho nastavuje platový automat, nezohľadňuje rozdiely v excelentnosti pracovníkov a pracovísk, nezohľadňuje regionálne potreby, potreby lepšieho odmeňovania rôznych špecializácií či skupín pracovníkov, ktorí najviac chýbajú a podobne,” vysvetlil. Podotkol, že takýto štedrý platový automat základných miezd zabetónuje na Slovensku priemernosť a nižšiu efektívnosť zdravotníctva.

Zachar považuje za obrovskú škodu, že pri rokovaniach nezaznievala, alebo len slabo, aj potreba viac sledovať, či za zvýšené peniaze získa spoločnosť aj vyššiu hodnotu. “Treba preto oveľa intenzívnejšie merať, zverejňovať a vyhodnocovať produkciu, dostupnosť, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aby sme v budúcnosti vedeli lepšie posúdiť, aký vplyv malo zvýšenie platov cez platový automat na zdravotné výsledky,” doplnil.