Lídri švédskych strán sa pred voľbami stretli v ostrej debate, ľavica si drží tesný náskok

Sociálni demokrati, ktorí sú najväčšou švédskou stranou, sľubujú pomoc domácnostiam s rastúcimi životnými nákladmi a posilnenie sociálneho štátu. Ich líderka Magdalena Anderssonová počas štvrtkovej debaty upozornila, že čoraz menej Švédov si môže dovoliť vlastné bývanie. Konzervatívny premiér Ulf Kristersson reagoval, že dve bežné mzdy by mali stačiť na kúpu menšieho domu, pričom za cestu k tomuto cieľu označil hospodársky rast a daňové stimuly podporujúce sporenie.

Do debaty výrazne vstúpila aj migrácia. Líder krajne pravicových Švédskych demokratov Jimmie Åkesson vyhlásil, že prisťahovalci bez práce by nemali mať možnosť zostať v krajine. „Musia si buď nájsť prácu, alebo krajinu opustiť,“ povedal. Švédski demokrati sú v súčasnosti druhou najsilnejšou stranou a v prieskumoch dosahujú približne 20-percentnú podporu.

Kristersson sa dostal k moci v roku 2022 po tom, ako jeho menšinová koalícia uzavrela dovtedy bezprecedentnú dohodu so Švédskymi demokratmi. Tí výmenou za parlamentnú podporu získali vplyv na vládnu politiku. Ak pravicový blok voľby vyhrá, Kristersson sľúbil, že krajne pravicovej strane po prvý raz ponúkne ministerské kreslá. Åkesson by podľa materiálu pravdepodobne získal post ministra pre migráciu a jeho strana požaduje aj ďalšie významné rezorty.

Anderssonová pred takýmto scenárom varovala a tvrdila, že Švédski demokrati boli infiltrovaní ľuďmi naklonenými ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. „Neriskujte to,“ vyzvala voličov s odkazom na možnosť, že by strana získala vplyv aj na ministerstvo obrany. Åkesson jej vyjadrenie kritizoval s tým, že klesla „na takúto úroveň“.

Podľa stredajšieho prieskumu majú štyri strany ľavicového bloku – sociálni demokrati, Zelení, Strana stredu a Ľavicová strana – podporu 50,7 percenta voličov. Pravica zložená z Kristerssonových Umiernených, Švédskych demokratov, kresťanských demokratov a liberálov dosahuje 48,1 percenta. Politologička Marja Lemneová zo Södertörnskej univerzity preto označila výsledok volieb za „veľmi otvorený“.

Ani víťazstvo ľavice by však automaticky neznamenalo jednoduché zostavenie vlády. Anderssonová potrebuje na väčšinu podporu všetkých troch ďalších strán bloku, medzi nimi však existujú výrazné rozpory. Strana stredu odmieta vstúpiť do vlády s bývalou komunistickou Ľavicovou stranou pre ideologické a ekonomické rozdiely. Výsledok pravicového bloku zase môže závisieť od liberálov, ktorí zápasia o prekročenie štvorpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu.