Liberálom sa nepáči vyučovanie náboženstva v školách, akceptovať ich netreba

Bratislava 10. novembra 2019 (HSP/Foto:Facebook, TASR-Darko Vojinovic,  TASR-Pavel Neubauer)

Žijeme v dobe, v ktorej sa čoraz viac hlásia o svoje práva liberáli každého druhu. Na tom by nebolo nič zlé, veď každý má právo na slobodný názor a každý má právo v medziach zákona robiť čo uzná za vhodné. Liberálom to však evidentne nestačí a čoraz častejšie vnímajú ako negatívum už aj to, keď si niekto dovolí mať iné názory ako oni. Takmer okamžite sa zdvihne pokrik o “fundamentalistickom tmárstve” a potrebe proti takémuto tmárstvu bojovať. Nemusíme chodiť dlho okolo horúcej kaše, odpor proti Pochodu za život či proti vyučovaniu náboženstva na školách sú jednoznačným dôkazom

Liberáli v posledných týždňoch vystupujú čoraz častejšie s kritikou vyučovania náboženstva na školách, v posledných dňoch sa verejnosť mohla zoznámiť s názormi evanjelického teológa Ondreja Prostredníka, ktorý sa približne pred rokom verejne zastal práv sexuálnych menšín a definitívne tak prišiel o možnosť vyučovať na evanjelických teologických školách. Generálny súd zamietol jeho žiadosť o vrátenie kánonickej misie, ktorú mu odobral Zbor evanjelických biskupov ako reakciu na teológovo vystúpenie počas Dúhového pochodu. Prostredník plánuje požiadať o pomoc civilné súdy, pretože sa nevie vyrovnať s tým, že jeho názory jeho vlastná cirkev považuje za scestné a neumožnila mu ich ďalej šíriť medzi mládežou.

Ondrej Prostredník najnovšie vystúpil proti vyučovaniu katolíckeho náboženstva na základných a stredných školách. Prekáža mu aj skutočnosť, že podľa Zmluvy Slovenskej Republiky s Vatikánom môže katolícka cirkev tvoriť samostatne učebnice náboženstva. Je prekvapujúce, že liberáli si uzurpujú právo určovať veriacim, aké duchovné hodnoty majú vyznávať. Nikto nenúti liberálov akceptovať názory katolíckej cirkvi, tak prečo by to nemalo platiť aj recipročne a liberáli by nemali akceptovať práva katolíkov na vzdelávanie vlastných katolíckych detí v rámci štátom povoleného vyučovania náboženstva, alebo etiky. Kresťania platia rovnaké dane ako liberáli, nemajú byť prečo perzekuovaní.

To že kresťania a najmä katolíci otvorene hovoria o “kultúre života” a “kultúre smrti”, pričom do kultúry smrti zaraďujú eutanáziu či potraty je právo katolíkov mať vlastný názor a súvisí to s právom katolíkov žiť život podľa vlastných noriem, ktoré sú iné, ako majú liberáli. Čo sa týka pojmov “kultúra života” a “kultúra smrti”, ktoré sa nepáčia liberálom i Prostredníkovi, autorom týchto pojmov je pápež Ján Pavol II. a prvýkrát ich použil v encyklike Evangelium vitae.

Je pochopiteľné, že mnohým liberálom Ján Pavol II. vadí, no nemôžu očakávať alebo vyžadovať, aby ho katolíci začali odmietať len preto, lebo sa liberálom nepáči. Čo sa týka vyučovania náboženstva, na slovenských školách – náboženstvo patrí medzi nepovinné predmety a závisí od rodičov, či pre svoje deti vyberú náboženstvo, alebo etiku. Slobodu liberálov vybrať si medzi etikou či náboženstvom nikto z katolíkov nespochybňuje, mali by sa niečo podobné vo vzťahu ku kresťanom pokúsiť aj liberáli. A je predsa logické, že na hodinách katolíckej výchovy nebudú štadardami liberálne predstavy.

Mediálne útoky liberálov voči kresťanom majú stupňujúci charakter. Využívajú kresťanskú toleranciu, oveľa opatrnejší a ústretovejší sú liberáli vo vzťahu k islamu, dôvod je prozaický, moslimovia by nenastavovali druhé líce, ale zaujali by voči kritike radikálnejší postoj. Celkovo však liberálny pokus o obmedzovanie náboženskej slobody veriacich občanov Slovenska, (ktorá sa stala bežnou súčasťou slovenského života až po novembri 1989), možno jednoznačne vnímať 30 rokov po 17. novembri 1989 zo strany liberálov za veľmi negatívny a alarmujúci faktor.

Na slovenskej politickej scéne chýba politický subjekt, ktorý by primárne zastupoval záujmy kresťanov. Problémom slovenských katolíkov je skutočnosť, že KDH degradovala do takmer nulovej podoby, podobne ako HZDS či KSS. Figeľ a Hlina predstavujú totálnu agóniu slovenského politického katolicizmu, na politickej scéne a táto agónia nadobudla ešte trapnejšie parametre, keď súčasní lídri KDH a Progresívci uzavreli dňa 11. 7. 2019 dohodu o vzájomnom neútočení. SNS ktorá sa opierala v minulosti o evanjelikov už konfesionálny rozmer dávno nemá a pravoslávni takisto nevytvorili subjekt, ktorý by ich záujmy zastupoval.

Aj preto sme dnes svedkami stupňujúcich sa aktivít liberálov smerujúcich presadzovať vo vzdelávaní liberálne štandardy s cieľom ovplyvňovať budúce generácie. Tieto liberálne predstavy však nemajú povinnosť kresťania akceptovať, pretože štát nemá čo zasahovať do náboženskej slobody občanov. Je potrebné rozhodne odmietnuť systematické falšovanie pravdy, vykonávanie politickej nadvlády nad občanmi prostredníctvom médií, manipuláciu a skryté presadzovanie liberálnej agendy, ktorá je namierená proti vlastným občanom s inými názorovými hodnotami.

Adam Nemečkaj

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.