Pobúrilo to veľkú časť slovenskej verejnosti: Youtube, oligopolná platforma na šírenie obrazového obsahu na internete, zo dňa na deň, bez výstrahy, bez konkrétneho udania dôvodu, bez možnosti vec odkonzultovať a riešiť, zrušila kanál známeho odborníka na zdravú výživu MUDr. Igora Bukovského, PhD.

Vraj „kvôli porušovaniu pravidiel komunity.“ Čo presne to znamená, sa Bukovský nedozvedel, hoci sa pokúšal zistiť, v čom by mal byť problém: „Žiadali sme o možnosť priamej komunikácie so zodpovednou osobou, aby sme sa prípadným porušeniam komunitných pravidiel v budúcnosti vyhli. Do dnešného dňa sme neboli z ich strany informovaní o tom, akým konkrétnym spôsobom malo z našej strany dôjsť k porušeniu komunitných pravidiel. Rovnako sme sa nedozvedeli, kto a na základe čoho určuje následné kroky,“ napísal Bukovský na svojej facebookovej stránke, ktorú mu zatiaľ nezrušili (viď tu).

Inými slovami, nejaký anonymný administrátor, možno na základe nejakého udania, sa rozhodol, že videá obľúbeného popularizátora zdravého životného štýlu šmahom ruky vyhodí. Bez odvolania. Tých okolo 400 videí (!) z rokov 2018 – 2021, ktoré mali desiatky miliónov videní, odteraz na internete jednoducho nenájdete (ak ich medzitým niekto už neumiestnil na nejakú slobodnejšiu stránku).

Prečo a komu začal Bukovský zrazu prekážať?

MUDr. Igor Bukovský bol ešte donedávna v médiách veľmi obľúbený: ako popularizátor je vynikajúci, má presvedčivé vystupovanie, vysokú argumentačnú úroveň, prvotriedne rétorické schopnosti. Samozrejme, v medicíne je to tak: rôzni experti majú na niektoré témy rôzne názory, ale Bukovský si medzi odborníkmi svoju pravdu vždy obhájil, napokon, opiera sa zásadne o renomované medicínske zdroje. A preto donedávna nikomu neprekážal. Lenže s príchodom koronového cirkusu nastal problém.

Bukovský ako čestný a pedantný profesionál nemohol nechať bez povšimnutia ťažké prešľapy, ktoré sa na Slovensku začali diať potom, ako pandémiu začala riadiť partička odborníkov vládnucej junty. Otvorene začal s nimi polemizovať, začal citovať zahraničné štúdie, ktoré vyvracajú názory šírené slovenským mainstreamom o pandemických opatreniach, testovaní, očkovaní či liečbe Covidu-19. Postupne sa vďaka tomu, že si pevne stojí za svojimi tvrdeniami, vyprofiloval na jedného z popredných nepriateľov koronacistickej mašinérie, hoci v skutočnosti nikdy nešíril hoaxy ani extrémne názory, ako to o ňom klame dezinformačný mainstreamový valec.

Za to bol okamžite vylúčený z režimných médií, a preto začal svoje názory šíriť cez videá na Youtube. Stali sa nesmierne populárnymi, mali mnoho miliónov videní. Propagandisti najmä z Denníka N, ale aj ďalších dezinformačných médií ho začali ohovárať a dehumanizovať, ale keďže po odbornej stránke mu v skutočnosti nemohli nič vytknúť, tak iba zlostne prskali. A keď raz Bukovský omylom prevzal nesprávny údaj, hoci chybu napravil, verejnosti sa ospravedlnil a vysvetlil ako k omylu došlo, odvtedy už zlomyseľní prestitúti neprestávajú dokola kričať: Bukovský klame a zavádza.

Vybraní pracovníci najmä z Denníka N, ktorí možno dostali „bojovú“ úlohu Bukovského spoločensky znemožniť a opakovane o ňom vypisovali rôzne provokatívne články, ho motivovali, aby urobil niekoľko videí, kde na ich útoky odpovedal spôsobom, aký si zaslúžili. A krátko po uverejnení posledného z nich s mottom „Brutalita a zaujatosť médií je dôvodom vypnúť ich“ sa stal opak: brutálne a zaujaté médium vyplo jeho…

Aká je u nás sloboda médií?

Naše pluralitné, slobodné a demokratické masmédiá nám hovoria, že u nás, na rozdiel napríklad od takej Číny, Kuby, Iránu či Ruska, neexistuje cenzúra. Ale čo je potom toto, keď firma, ktorá viacmenej monopolne ovláda svoj segment trhu, na základe nevysvetleného rozhodnutia nejakého svojho anonymného pracovníka zruší dlhé roky budovanú videoprezentáciu popredného popularizátora zdravého životného štýlu s desiatkami miliónov videní, čo má za bezprostredný následok, že desaťtisíce fanúšikov sa k svojim obľúbeným videám nemajú ako dostať?

Bukovský vraj porušil pravidlá komunity. Lenže kto tohto pána niekedy videl prednášať, tomu musí byť jasné, že Bukovský určite nepoužil vo svojich videách žiadne vulgarizmy či prvoplánové urážky, ktoré by mohli byť dôvodom ho zo slušnej spoločnosti eliminovať. Je viac ako zjavné, že dôvod bude iný: odborné názory Dr. Bukovského sa niekomu nepáčia, a preto sa rozhodol ich takto zrušiť.

Ale kto si toto môže vôbec dovoliť? Ako si nejaký anonymný zamestnanec softvérovej firmy na základe vlastného názoru o tom, čo je pravda a čo je hoax, môže vôbec dovoliť zrušiť prominentnému klientovi jeho dlhé roky budovaný videokanál? Na základe čoho sa nejaký administrátor vôbec opovažuje posudzovať adekvátnosť názorov uznávaného lekára, autora viacerých bestsellerov?

Čo s tým?

Bukovského prípad nie je zďaleka jediný: Nadnárodné IT giganty už v minulosti s podobným vágnym „vysvetlením“ opakovane zrušili účty napríklad filmárovi Igorovi Jurečkovi, ktorý dlhé roky zaznamenáva spoločenské a iné akcie národných síl, či viacerým politickým subjektom.

Zdá sa však, že kauza Igora Bukovského, populárneho (apolitického!) odborníka na zdravú výživu, by mohla čosi zmeniť. Zareagoval na ňu totiž predseda hnutia Republika Milan Uhrík. Chce predložiť do parlamentu návrh zákona na zákaz blokovania a cenzúry na sociálnych sieťach. Zákaz cenzúry napokon vyplýva priamo z Ústavy SR, keď článok 26, odstavec 1 hovorí, že „sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“ a odstavec 3 je ešte kratší a hovorí celkom jasne: „Cenzúra sa zakazuje.“

Aj samotný Bukovský je rozhodnutý sa brániť a spoločnosť žalovať. Bude to zaujímavý spor: na jednej strane globálny IT gigant a prvotriedni právnici, na druhej strane Ústava a človek, ktorý sa nezvykne vzdávať (nie každý o ňom vie, že bol úspešným reprezentantom Česko-Slovenska a mnohonásobným majstrom Slovenska a Česko-Slovenska v plávaní). Jednu podobnú žalobu už pred časom podal na bývalého premiéra Igora Matoviča, ktorý ho verejne osočil a dehonestoval nielen na tlačovkách, ale aj na rokovaní parlamentu.

Bukovský môže so žalobou uspieť, pravda je na jeho strane. Lenže aké veľké víťazstvo to bude? Slovensko samotné je príliš slabé, aby s globálnym IT kartelom mohlo nejako citeľnejšie pohnúť. Bolo by síce hrdinské, keby naši volení zástupcovia, v duchu protimonopolných princípov ochrany spotrebiteľov (absolútne oprávnene) pristúpili k nejakému vážnemu obmedzeniu globálnych monopolistov, lenže ak by nešlo o koordinovanú medzinárodnú akciu, tak by to bolo iba zbytočné „harakiri“ gesto.

Jednotlivec v súčasnosti asi nemá inú možnosť, než sa zhlboka nadýchnuť, zálohovať si svoje dáta a využívať jestvujúce hlavné informačné či komunikačné platformy. A pomaly sa aj s blížnymi presúvať aj na slobodnejšie štruktúry tak, aby pritom sám seba nezmyselne netrestal okamžitým odchodom do informačného vyhnanstva – teda ak mu to samotnému tak náhodou nevyhovuje…

Slepá cesta vývoja

Vidíme, že korporátny kapitalizmus, ktorý niekto nazýva aj liberálnym fašizmom, tu už naráža na prirodzené hranice zdravého rozumu a základných ľudských práv. Obhajcovia konania nadnárodných internetových monopolov či oligopolov zvyknú cynicky tvrdiť: veď sú to súkromné firmy, môžu si teda slobodne rozhodovať o tom, čo sa na ich stránkach deje. Lenže na vec sa dá pozerať aj inak.

Chceli by ste mať doma v umývadle desať rôznych vodovodných batérií, každú s vodou od iného dodávateľa? A chceli by ste mať vo vrecku desať mobilov, lebo s každým by sa dalo volať iba do jednej siete a do iných nie? Asi by sa vám to nepáčilo; je prirodzené, že všetky druhy zosieťovania ľudskej pospolitosti používajú iba jednu, spoločnú štruktúru. Je to tak prirodzené.

A podobné to je aj s internetom: samotná podstata činnosti, na ktorú internet ľuďom slúži, teda vyhľadávanie, šírenie a výmenu posolstiev, súborov, informácií každého druhu, celkom prirodzene vyžaduje, aby tento priestor bol jednotný, spoločný a otvorený, bez nezmyselných prekážok a limitov. A teda tendencia je celkom jasná: prirodzene všetci používame Youtube, Google, Facebook a privítali by sme, keby sa dokonca ešte aj všetky tieto nástroje ešte viac pospájali iba do jednej jedinej štruktúry.

Nuž a z tohto uhla pohľadu je doslova šialené, že žijeme vo svete, kde táto základná informačná infraštruktúra patrí pár americkým miliardárom a je riadená im podriadenými, verejnosťou nekontrolovateľnými úradníkmi, ktorí tak môžu o našej virtuálnej existencii v informačnej sfére absolútne neobmedzene rozhodovať. Takýto digitálny feudalizmus však nemá s demokraciou a slobodou nič spoločné, naopak, je to totalita, o ktorej sa raz budú deti učiť ako o porovnateľne barbarskej ako tá, ktorú prevádzkovali najhoršie režimy 20. storočia.

Ivan Lehotský