Lev XIV. na Katolíckej univerzite v Yaoundé: Nedovoľte, aby simulácia nahradila realitu

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s predstaviteľmi akademickej obce
Yaoundé, Katolícka univerzita Strednej Afriky
17. apríla 2026

Pán veľký kancelár,
drahí bratia v biskupskej službe,
pán rektor,
vážení členovia pedagogického zboru,
milí študenti,
vážené autority,
dámy a páni!

Je pre mňa veľkou radosťou prihovoriť sa vám tu na Katolíckej univerzite Strednej Afriky, ktorá je miestom excelentnosti vo vedeckom výskume, odovzdávaní poznania a formácii mnohých mladých ľudí. Vyjadrujem svoju vďačnosť akademickým predstaviteľom za srdečné prijatie a za ich vytrvalé nasadenie v službe vzdelávaniu. Táto inštitúcia je dôvodom nádeje: založená v roku 1989 Združením biskupských konferencií Strednej Afriky je majákom v službe Cirkvi i Afriky na jej ceste hľadania pravdy, spravodlivosti a solidarity.

Dnes viac než kedykoľvek predtým je potrebné, aby sa univerzity — a o to viac katolícke univerzity — stávali skutočnými spoločenstvami života a výskumu, ktoré uvádzajú študentov i pedagógov do bratstva v poznaní, „aby mohli zakúsiť komunitnú radosť z Pravdy a prehlbovať jej význam i praktické dôsledky. To, čo sú dnes evanjelium a náuka Cirkvi povolané podporovať — vo veľkodušnej synergii so všetkými inštanciami, ktoré napomáhajú rastu univerzálneho ľudského vedomia — je autentická kultúra stretnutia; ešte viac kultúra stretnutia medzi všetkými autentickými a živými kultúrami prostredníctvom vzájomnej výmeny darov každého z nich v priestore svetla otvorenom Božou láskou ku všetkým jeho stvoreniam. Ako pripomenul pápež Benedikt XVI., pravda je logos, ktorý vytvára dia-logos, a teda komunikáciu a spoločenstvo“ (FRANTIŠEK, Veritatis gaudium, 4b).

V čase, keď mnohí vo svete strácajú duchovné a morálne orientačné body a ocitajú sa v zajatí individualizmu, zdania a pokrytectva, univerzita je par excellence miestom priateľstva, spolupráce, ale aj vnútorného života a reflexie. Už pri svojom vzniku v stredoveku si jej zakladatelia stanovili za cieľ pravdu. Aj dnes sú profesori a študenti povolaní urobiť zo spoločného hľadania pravdy ideál i spôsob života. Ako napísal svätý John Henry Newman: „Všetky pravé princípy sú prekypujú Bohom a všetky javy k nemu vedú“ (S. J.H. Newman, L’idée d’université, Genève 2007, 97).

To, čo Newman nazýval „jemným svetlom“, teda svetlo viery spojené s pravdou lásky, nie je cudzie materiálnemu svetu, pretože láska sa vždy žije telom i dušou. Svetlo viery je vtelené svetlo, ktoré vychádza zo žiarivého života Ježiša. Osvetľuje aj hmotu, dôveruje jej poriadku a rozpoznáva v nej cestu k stále širšej harmónii a porozumeniu. Pohľad vedy tak nachádza vo viere podporu. Viera pozýva bádateľa zostať otvorený skutočnosti v celej jej nevyčerpateľnej bohatosti. Prebúdza kritický zmysel, lebo bráni výskumu uzavrieť sa do vlastných schém a pomáha pochopiť, že príroda je vždy väčšia. Keď pozýva žasnúť nad tajomstvom stvorenstva, rozširuje horizonty rozumu a lepšie osvetľuje svet otvorený vedeckému skúmaniu (FRANTIŠEK, Lumen fidei, 34).

Drahí priatelia, Afrika môže zásadným spôsobom prispieť k rozšíreniu príliš úzkych horizontov ľudstva, ktoré má dnes problém dúfať. Na vašom krásnom kontinente je výskum osobitne vyzývaný otvárať sa interdisciplinárnym, medzinárodným a medzikultúrnym perspektívam. Dnes naliehavo potrebujeme nanovo premyslieť vieru uprostred kultúrnych realít a súčasných výziev, aby v rôznych kontextoch, najmä tam, kde sú prítomné nespravodlivosti, nerovnosti, konflikty a materiálna i duchovná degradácia, aby vynikla jej krása a dôveryhodnosť.

Veľkosť národa sa nemôže merať iba množstvom prírodných zdrojov alebo materiálnym bohatstvom jeho inštitúcií. Nijaká spoločnosť totiž nemôže prosperovať bez svedomí vychovávaných k pravde. V tomto zmysle motto vašej univerzity „V službe pravdy a spravodlivosti“ pripomína, že ľudské svedomie, ako vnútorná svätyňa, kde muž i žena objavujú hlas Boha, je základom, na ktorom treba budovať pevné základy každej spoločnosti. Formovať slobodné a sväto nepokojné svedomia je podmienkou, aby sa kresťanská viera ukázala ako plne ľudská ponuka schopná premieňať život jednotlivcov i celej spoločnosti, podnecovať prorocké zmeny tvárou v tvár dramám a chudobe našej doby a povzbudzovať k stále hlbšiemu hľadaniu Boha, ktoré sa nikdy neuspokojí.

Práve vo svedomí sa formuje morálny úsudok, vďaka ktorému sa slobodne hľadá to, čo je pravdivé a čestné. Keď svedomie dbá o to, aby bolo osvietené a priame, stáva sa zdrojom koherentného konania orientovaného k dobru, spravodlivosti a pokoju.

V súčasných spoločnostiach, a teda aj v Kamerune, možno pozorovať oslabovanie morálnych orientačných bodov, ktoré kedysi usmerňovali spoločný život. Výsledkom je tendencia povrchne schvaľovať praktiky, ktoré boli kedysi považované za neprijateľné. Kresťania, a osobitne mladí katolíci Afriky, sa však nesmú báť „nových vecí“. Práve vaša univerzita môže formovať priekopníkov nového humanizmu v kontexte digitálnej revolúcie, ktorej africký kontinent dobre pozná nielen zvodné aspekty, ale aj skrytú tvár environmentálnych a sociálnych škôd spôsobených divokými závodmi o suroviny a vzácne zeminy. Neodvracajte zrak: je to služba pravde a celému ľudstvu. Bez tohto vzdelávacieho úsilia bude pasívne prispôsobenie sa dominantným logikám považované za kvalifikáciu a strata slobody za pokrok.

To platí o to viac v čase rozširovania systémov umelej inteligencie, ktoré čoraz viac formujú naše mentálne i sociálne prostredie. Výzva, ktorú tieto systémy predstavujú, sa netýka iba používania nových technológií, ale postupného nahrádzania reality jej simuláciou. Aj samotné stvorenstvo má telo, dych a život, ktoré treba počúvať a chrániť. „Vzdychá a zvíja sa v bolestiach“ (Rim 8, 22) ako každý z nás.

Keď sa simulácia stáva normou, ľudská schopnosť rozlišovania sa oslabuje a naše sociálne väzby sa uzatvárajú do sebaodkazujúcich okruhov, ktoré nás už nevystavujú skutočnosti. Žijeme potom akoby v bublinách nepriepustných voči sebe navzájom, cítime sa ohrození každým, kto je iný, a odvykáme si na stretnutie a dialóg. Takto sa šíri polarizácia, konflikty, strachy a násilie. Nejde len o riziko omylu, ale o premenu samotného vzťahu k pravde.

Práve v tejto oblasti má katolícka univerzita povinnosť prevziať osobitnú zodpovednosť. Neobmedzuje sa totiž iba na odovzdávanie špecializovaných poznatkov, ale formuje mysle schopné rozlišovať a srdcia pripravené na lásku a službu. Predovšetkým pripravuje budúcich lídrov, verejných činiteľov, odborníkov i ďalších spoločenských aktérov zajtrajška, aby si s čestnosťou plnili úlohy, ktoré im budú zverené, vykonávali svoje zodpovednosti s integritou a zasadzovali svoju činnosť do etiky služby spoločnému dobru.

Milí synovia a dcéry Kamerunu, milí študenti, tvárou v tvár pochopiteľnej túžbe emigrovať, ktorá môže vyvolávať dojem, že inde možno ľahšie nájsť lepšiu budúcnosť, vás predovšetkým pozývam odpovedať horlivou túžbou slúžiť svojej krajine a dať do služby svojim spoluobčanom poznanie, ktoré tu získavate. Práve preto bola vaša univerzita pred tridsiatimi piatimi rokmi založená: aby formovala pastierov duší i laikov angažovaných v spoločnosti, práve oni sú svedkami múdrosti a spravodlivosti, ktorých africký kontinent potrebuje.

V tejto súvislosti chcem pripomenúť výraz svätého Jána Pavla II., podľa ktorého katolícka univerzita „sa zrodila zo srdca Cirkvi“ (Sv. Ján Pavol II., Ex corde Ecclesiae, 1) a podieľa sa na jej poslaní ohlasovať pravdu, ktorá oslobodzuje. Toto tvrdenie predovšetkým poukazuje na intelektuálnu a duchovnú požiadavku: hľadať pravdu vo všetkých jej rozmeroch s presvedčením, že viera a rozum si neprotirečia, ale sa navzájom podopierajú. Zároveň pripomína, že učitelia i študenti univerzity sú zapojení do úlohy Cirkvi „ohlasovať radostnú zvesť Krista všetkým a viesť dialóg s jednotlivými vednými odbormi v službe stále hlbšieho prenikania pravdy do osobného i spoločenského života“ (František, Veritatis gaudium, 5).

Tvárou v tvár výzvam našej doby má katolícka univerzita jedinečné a nezastupiteľné miesto. Pamätajme na zakladateľov tejto inštitúcie, ktorí položili základy, na ktorých dnes staviate. Spomeniem aspoň jedno meno: otec Barthélemy Nyom, ktorý bol rektorom počas takmer celých deväťdesiatych rokov. Podľa ich príkladu si vždy uvedomujte, že popri odovzdávaní poznania a získavaní odborných kompetencií má táto univerzita prispievať k integrálnej formácii ľudskej osoby. Duchovné a ľudské sprevádzanie predstavuje podstatnú dimenziu identity katolíckej univerzity. Prostredníctvom duchovnej formácie, iniciatív univerzitnej pastorácie i momentov reflexie sú študenti pozývaní prehlbovať svoj vnútorný život a orientovať svoje spoločenské nasadenie vo svetle pevných a autentických hodnôt. Tak sa učíte stávať budovateľmi budúcnosti svojich krajín i spravodlivejšieho a ľudskejšieho sveta.

Drahí pedagógovia, vaša úloha je zásadná. Preto vás povzbudzujem, aby ste stelesňovali hodnoty, ktoré chcete odovzdávať: predovšetkým spravodlivosť a čestnosť, integritu, zmysel pre službu a zodpovednosť. Afrika i celý svet potrebujú ľudí, ktorí sa rozhodnú žiť podľa evanjelia a dať svoje schopnosti do služby spoločnému dobru. Nezrádzajte tento vznešený ideál! Okrem toho, že ste intelektuálnymi sprievodcami, buďte aj vzormi, ktorých vedecká dôslednosť a osobná poctivosť formujú svedomie vašich študentov. Afrika totiž potrebuje byť oslobodená od metly korupcie. Toto vedomie sa musí upevňovať už počas rokov formácie mladých ľudí vďaka morálnej dôslednosti, nezištnosti a životnej integrite ich vychovávateľov a pedagógov. Deň čo deň kladiete nevyhnutné základy pre budovanie súdržnej morálnej a intelektuálnej identity. Svedectvom pravdy — najmä tvárou v tvár ilúziám ideológií a módnych trendov — vytvárajte prostredie, v ktorom sa akademická excelentnosť prirodzene spája s ľudskou čestnosťou.

Dámy a páni, hlavnou čnosťou, ktorá má oživovať univerzitné spoločenstvo, je pokora. Nech už je naša úloha akákoľvek a nech máme akýkoľvek vek, všetci sme učeníci — spoločníci na ceste poznávania jediného Učiteľa, ktorý tak miloval svet, že zaň dal svoj život.

Ďakujem vám a zo srdca vás žehnám!

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.