Lev XIV. na cintoríne: Naše puto so zosnulými nie je prerušené, ale premenené

Pred svätou omšou sa ešte zastavil pri jednom z hrobov, aby sa pomodlil, a položil tam kvety. V homílii pripomenul nádej na večný život a vyzval k modlitbe za ľudí, ktorým vojna vzala blízkych: „Nech slzy toľkých matiek, toľkých detí, toľkých starých ľudí pohnú svedomím tých, ktorí majú moc umlčať zbrane!“

PLNÉ ZNENIE homílie Svätého Otca

Drahí bratia a sestry,

zišli sme sa sláviť Eucharistiu na tomto mieste modlitby a spomienok, lásky a nádeje. Obetujeme ju za zosnulých veriacich, osobitne za tých, ktorí tu odpočívajú, a za tých, ktorých každý z nás nosí vo svojom srdci.

To, že si zosnulých veriacich pripomíname deň po slávnosti Všetkých svätých, dáva smer tejto našej modlitbe. Obraciame sa k nebeskému Otcovi, aby život svätosti a blaženosti, z ktorého sa už tešia mnohí jeho synovia a dcéry, objal aj duše tých, ktorí spia spánkom pokoja.

Našu vieru osvecuje Božie slovo, ktoré sme si vypočuli a ktoré obohacuje našu dôveru v Božie ruky. Tie, ako nám pripomína Kniha múdrosti, dokážu účinne ochrániť duše spravodlivých: „Muka sa ich nedotkne“ (Múd 3, 1). To je prísľub spásy, ktorý sa osobitne v tento deň stáva jadrom našej prosby k Pánovi života za všetkých zosnulých veriacich.

Nech ich jeho otcovské a bezpečné ruky chránia naveky, aby sa mohli naplno tešiť z tej vzájomnej a životodarnej spolupatričnosti, ktorú Pán prisľubuje svojmu ľudu v Knihe zjavenia: „Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi“ (Zjv 21, 3). Naša modlitba sa prihovára za uskutočnenie tohto večného spoločenstva života, ktoré Dobrý pastier prisľúbil svojim ovciam: nezahynú naveky a nik ich nevytrhne z jeho ruky (porov. Jn 10, 28).

Drahí moji, vypočuli sme si evanjelium o blahoslavenstvách (Mt 5, 1 – 12). Sú akoby Ježišovým autoportrétom, ktorý on sám predkladá svojim učeníkom, keď vyhlasuje: „Blahoslavení ste!“ (v. 11). Blahoslavenstvá sú cestou k plnému a dovŕšenému životu už teraz i vo večnosti. Keď ich počujeme zaznievať v liturgii, vieme, že sa k nám prihovára vzkriesený Pán. A toto posolstvo spásy, ktorým sú blahoslavenstvá, zaznieva s osobitnou duchovnou silou na cintoríne, ktorý je akoby prahom medzi týmto a oným svetom, medzi pozemskou existenciou a tým, čo nás čaká po nej. Vzkriesený Ježiš nám hovorí: blahoslavení tí, ktorí kráčajú touto cestou, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Spomedzi ôsmich blahoslavenstiev v Matúšovom evanjeliu sa nás dnes osobitne dotýka jedno: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4). V tejto chvíli sa chceme modliť za tých, ktorí nedávno stratili niekoho blízkeho, najmä za tých, ktorým ho vyrvalo nezmyselné násilie vojny. Nech slzy toľkých matiek, toľkých detí, toľkých starých ľudí pohnú svedomím tých, ktorí majú moc umlčať zbrane!

Pri 800. výročí smrti svätého Františka z Assisi sa nám priam núka pripomenúť si „blahoslavenstvo“, ktoré pridal k Piesni brata Slnka, keď pochopil, že sa blíži jeho koniec:

„Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru telesnú smrť,
ktorej nemôže uniknúť nijaký živý človek:
beda tým, čo zomrú v smrteľných hriechoch;
blahoslavení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli,
lebo druhá smrť im neublíži.“

Drahí bratia a sestry, viera v Krista nám hovorí, že naše puto s vernými zosnulými nie je prerušené, ale premenené. Modlitbou za zosnulých sprevádzame našich drahých k plnému spoločenstvu s Pánom, k tomu spoločenstvu, ktoré už tu skutočne vopred zakusujeme vo sviatosti Eucharistie. Oduševnení touto vierou plnou nádeje pokračujeme vo svojom pozemskom putovaní a očakávame deň, keď on zotrie každú slzu a keď „už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo“ (Zjv 21, 4).

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk