Lev XIV. argentínskym biskupom: Ohlasovanie Krista nech je stredobodom pastorácie

V homílii vyzval k jednote, zmiereniu a konkrétnej starostlivosti o ľudí v núdzi: „Nech teda ohlasovanie Ježiša Krista zostane stredobodom celého nášho pastoračného pôsobenia.“

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Vešpery s argentínskymi biskupmi a synodálnymi tímami,

Metropolitná katedrála Najsvätejšej Trojice, Buenos Aires

9. novembra 2026

Eminencie, Excelencie,

drahí členovia synodálnych tímov,

bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!

Chcel by som, aby sme v tejto chvíli modlitby spoločne v myšlienkach prešli rozličné regióny tejto nádhernej krajiny. V každej z jej provincií naša viera zapustila korene medzi rôznymi národmi a v rozličných kultúrach, dala vzniknúť osobitým prejavom kresťanského života, no nestratila pritom jednotu, ktorá pochádza od Krista. Pomyslime na severozápad, na jeho jednoduchú vieru a hlbokú zbožnosť. Vydajme sa na pobrežie s jeho veľkými riekami a poliami, na ktorých sa zasieva budúcnosť. Prejdime severovýchodom, aby sme sa nechali očariť jeho nádhernými vodopádmi a rozsiahlymi plantážami yerby maté, ktoré charakterizujú zvyky celej oblasti Južného kužeľa. Priblížme sa k regiónu Cuyo, kde vinice obveseľujú srdce človeka. Prejdime pampou a oceňme múdrosť tých, ktorí obrábajú zem. Vystúpme do hôr a z výšky obdivujme dary stvorenia. Vydajme sa na juh, kde chlad a púšte nebránia vrúcnemu prijatiu viery.

V tejto zemepisnej a kultúrnej rozmanitosti nachádzame materinskú prítomnosť, ktorá sprevádza obyvateľov tejto krajiny. Ľud jej prejavuje svoju lásku procesiami a púťami, keď pešo či na koni putuje po cestách viery a sľubov, ako aj básňami, modlitbami a piesňami, ktoré zaznievajú na počesť jej mena. Hovorím o Nepoškvrnenej Panne Márii, ktorú tento ľud uctieva pod rozličnými titulmi: Najsvätejšia Panna Mária Zázraku, Panna Mária z Údolia, Ružencová Panna Mária, Panna Mária z Itatí, Panna Mária z Lujánu. Ona, ktorá zotrvávala s apoštolmi na modlitbách, aj dnes sprevádza Cirkev ohlasujúcu jej Syna (porov. Sk 1, 14). V každom kúte tejto mariánskej zeme, od veľkých miest až po najmenšie dedinky, žijú bratia a sestry, ktorí čakajú na to, aby spoznali radostnú zvesť evanjelia. Preto nadobúda osobitný význam motto tejto apoštolskej cesty: Všetci ste vítaní. Choďte a ohlasujte!

Keď sme v predstavách prešli touto krajinou a obnovili si túžbu vydať sa evanjelizovať, obráťme teraz pohľad na túto katedrálu, v ktorej sme sa zhromaždili. Je prozreteľnostné, že môžeme sláviť druhé vešpery sviatku výročia posviacky Baziliky svätého Jána v Lateráne, „matky a hlavy všetkých kostolov mesta a sveta“, v tejto nádhernej Katedrále Najsvätejšej Trojice, materskom chráme Buenos Aires, v ktorom odpočívajú aj telesné pozostatky generála Josého Francisca de San Martína, otca vlasti.

Sviatok výročia posviacky Lateránskej baziliky nás pozýva rozjímať nad tajomstvom Cirkvi, vybudovanej na Kristovi, uholnom kameni, v ktorej sme všetci ako živé kamene povolaní vytvárať duchovný dom (porov. 1 Pt 2, 4 – 5). Skutočnosť, že Bazilika svätého Jána v Lateráne je katedrálou rímskeho biskupa, dáva tomuto sláveniu osobitný význam spoločenstva s Petrovým stolcom. Toto puto je mimoriadne silné, keď sa slávenie koná v tejto katedrále, na ktorej biskupskom stolci sedel náš drahý pápež František predtým, než bol povolaný, aby bol pastierom univerzálnej Cirkvi. Je to tiež pozvanie pre všetkých veriacich, aby žili jednotu viery a lásky a uvedomili si, že každý v krste dostal dary, ktoré má dať do služby celej Cirkvi.

Toto spoločenstvo, ktoré má svoj prameň v tajomstve Najsvätejšej Trojice, spája biskupov navzájom i s Petrovým nástupcom. Prejavuje sa aj v každej partikulárnej cirkvi, v ktorej je biskup spolu so svojím presbytériom a s veriacimi zverenými do jeho starostlivosti povolaný zachovávať jednotu vo viere a láske (porov. Druhý vatikánsky koncil, dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 23).

V tejto súvislosti by som rád vyzdvihol svedectvo významných argentínskych biskupov, ktorí dokázali pracovať pre jednotu a pokoj, akými boli blahoslavení Mamerto Esquiú, Enrique Angelelli a Eduardo Pironio. „Ich životy ukazujú, ako môže tá istá misia nadobúdať rozličné podoby podľa čias a okolností, a tvoria školu pastierov zrodenú z našich cirkevných dejín. Svätci naďalej formujú svätcov (porov. Hebr 13, 7)“ (List biskupom Latinskej Ameriky a Karibiku, 8. septembra 2026).

Cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus, je v ňom „akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva“ (Lumen gentium, 1). Táto jednota, ktorú prijímame ako dar, nás zároveň zaväzuje k zmiereniu. Reliéf na priečelí tejto katedrály, zobrazujúci opätovné stretnutie Jozefa s jeho otcom Jakubom a jeho bratmi, nám pripomína, že Boh otvára cesty života aj tam, kde ľudia zasiali rozdelenie. Jozef, ktorý trpel vinou svojich bratov, im odpúšťa a stáva sa nástrojom spásy pre tých, ktorí mu ublížili. On sám rozpoznáva prozreteľnostné Božie pôsobenie uprostred toho bolestného príbehu: „Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro“ (Gn 50, 20). Zmierenie si vyžaduje priznať rany, zrieknuť sa zatrpknutosti a dovoliť Božej milosti, aby premieňala naše vzájomné vzťahy. Naše pastoračné poslanie spočíva v neúnavnej práci na tom, aby všetci ľudia, blízki i vzdialení, spoznali Krista a mohli sa navzájom uznať za bratov a sestry.

Rozmanitosť tejto krajiny sa prejavuje aj v jej partikulárnych cirkvách, z ktorých každá má vlastné tradície a podoby pastoračnej činnosti. Vo všetkých „je prítomná a pôsobí Kristova Cirkev“ (Druhý vatikánsky koncil, dekrét Christus Dominus, 11). Táto rozmanitosť nachádza svoju jednotu v tej istej viere, vo sviatostiach a v cirkevnom spoločenstve. Všetky sa podieľajú na poslaní Cirkvi, aby sa radosť evanjelia dostala ku každému. Preto musíme chrániť spoločenstvo, s láskou prijímať naše oprávnené odlišnosti a rozvíjať bratstvo, aby naša jednota zviditeľňovala Kristovu lásku a pomáhala mnohým stretnúť sa s ním.

Drahí biskupi, ako som vám nedávno napísal, „uprostred mnohých povinností, ktoré napĺňajú náš deň, sme boli poslaní ohlasovať radostnú zvesť“ (List biskupom Latinskej Ameriky a Karibiku, 8. septembra 2026). Nech teda ohlasovanie Ježiša Krista zostane stredobodom celého nášho pastoračného pôsobenia. Naďalej podporujme formáciu pastoračných pracovníkov, prvé ohlasovanie a katechézu, liturgiu a charitatívnu službu. Je potrebné, aby sme spoločne pracovali na podpore kňazských a rehoľných povolaní, sprevádzali rodiny a starali sa o ľudí žijúcich v chudobe, o nezamestnaných i o tých, ktorí nemajú dôstojné bývanie. „Lebo nás ženie Kristova láska!“ (2 Kor 5, 14)

Materinská starostlivosť Cirkvi nachádza nádherný príklad v Panne Márii, ktorá na svadbe v Káne postrehla potrebu mladomanželov a obrátila sa na Ježiša, aby mu ju predložila. Potom vyzvala sluhov, aby poslúchali jeho slovo (porov. Jn 2, 3 – 5). Tá istá starostlivosť sa má prejavovať v službe pastierov, ktorí sú povolaní rozlišovať ľudské skutočnosti vo svetle evanjelia, počúvať ľudí zverených do ich starostlivosti a poznať ich konkrétne životné okolnosti: nezamestnaných, mladých ľudí nútených emigrovať, starších ľudí žijúcich v opustenosti a marginalizované spoločenstvá; ale aj tých, ktorí síce majú zabezpečené materiálne potreby, no hlboko túžia po Bohu, po zmysle a nádeji. Mnohé tváre nás oslovujú a volajú, aby sme mali účasť na radostiach i utrpeniach nášho ľudu a odpovedali blízkosťou a skutkami, ktoré evanjelium vyžaduje v situáciách, keď je potrebná naša pomoc.

Drahí bratia, podporujte iniciatívy, ktoré prinášajú dobro ľuďom zvereným do vašej pastoračnej starostlivosti. Radujte sa zo všetkého, čo prospieva životu vášho ľudu: z poctivej práce, zo starostlivosti o najnúdznejších a z inštitúcií, ktoré zodpovedne slúžia spoločnému dobru. Sprevádzajte aj tých, ktorí v Cirkvi alebo v občianskej spoločnosti pracujú na integrálnom rozvoji každého človeka. Kým očakávame nebeský Jeruzalem, nad ktorým sme rozjímali v krátkom čítaní, nádej na večné dobrá nás pobáda usilovať sa o spravodlivosť a rozvíjať bratstvo na tejto zemi (porov. Druhý vatikánsky koncil, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, 39).

Chcel by som vás povzbudiť, aby ste spolu so svojimi synodálnymi tímami naďalej počúvali jedni druhých a spoločne rozlišovali ako učeníci jediného Majstra, čo od vás Duch Svätý žiada vo svetle Božieho slova a učiteľského úradu Cirkvi, aby ste slúžili dnešnej Argentíne. Nech vás osvecuje a posilňuje, aby ste úctu k dôstojnosti každého človeka, úsilie o všeobecné určenie dobier, prednostnú voľbu pre chudobných a starostlivosť o stvorenstvo premieňali na konkrétne rozhodnutia (porov. encyklika Magnifica humanitas, 14).

Pápež František pri návšteve svätyne Panny Márie v Aparecide, keď si pripomínal svoju skúsenosť z V. generálnej konferencie episkopátu Latinskej Ameriky a Karibiku, povedal, že mohol osobne vidieť, „ako sa biskupi, ktorí pracovali na téme stretnutia s Kristom, učeníctva a misie, cítili povzbudzovaní, sprevádzaní a v istom zmysle inšpirovaní tisíckami pútnikov, ktorí každý deň prichádzali zveriť svoj život Panne Márii“ (Homília, Aparecida, 24. júla 2013). V tejto súvislosti by som vás chcel povzbudiť, aby ste naďalej pracovali na základe učenia Dokumentu z Aparecidy, ktorý je ako žiarivá stopa, po ktorej môžeme v tomto čase ďalej spoločne kráčať.

Drahí bratia, Mária, Kristova Matka a naša Matka, je v najvlastnejšom zmysle Božím príbytkom medzi ľuďmi, pretože vo svojom lone prijala večné Slovo, ktoré sa stalo telom. V nej, obraze a začiatku Cirkvi, ktorá dosiahne svoju plnosť v sláve, už vopred kontemplujeme radosť, ktorá nám bola prisľúbená, keď Boh bude naveky prebývať so svojím ľudom v nebeskom Jeruzaleme (porov. Lumen gentium, 68). Od nej sa učíme pozornosti voči Božej vôli a poslušnosti jeho slovu, ako aj starostlivosti pri vnímaní potrieb jej detí (porov. sv. Pavol VI., apoštolská exhortácia Marialis cultus, 21). S ňou túžime jedného dňa prebývať v tom svätom meste, v ktorom nebude mať miesto nič nečisté (porov. Zjv 21, 27).

Zverme jej svoje starosti a túžby, svoju službu i pastoračné poslanie a prosme ju, aby sa tak ako na svadbe v Káne prihovárala u svojho Syna, aby nám udelil to, čo potrebujeme, najmä milosť neustáleho obrátenia, ktoré očistí naše srdcia a pripraví nás na účasť na večnej radosti jeho kráľovstva. Amen.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk