Letná sezóna začína. Kam vyrazia Slováci? Konflikt na Blízkom východe mení dovolenkové plány

Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre spoločnosť Home Credit plánuje tento rok letnú dovolenku 57 percent Slovákov. Ďalšia štvrtina sa ešte nerozhodla a 18 percent ľudí neplánuje cestovať vôbec. Najčastejšie sa pritom rozhodujú kombinovať pobyt na Slovensku s dovolenkou v zahraničí, čo uviedlo 42 percent dovolenkárov. Výlučne do cudziny sa chystá 34 percent respondentov a len na Slovensku bude oddychovať približne pätina opýtaných.

Významnú úlohu pri plánovaní dovoleniek naďalej zohráva ekonomická situácia domácností. „Na dovolenkové plány Slovákov, samozrejme, výrazne vplýva výška ich príjmu. V prípade domácností s príjmom nad 3-tisíc eur vycestujú až tri štvrtiny takýchto rodín, zatiaľ čo u nízkopríjmových domácností to ani nie sú štyri z desiatich,“ uviedol analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.

Prieskum zároveň ukázal, že Slováci sú pripravení na dovolenky minúť nemalé sumy. Najčastejšie počítajú s rozpočtom od 500 do 1 000 eur, čo deklarovalo 22 percent respondentov. Ďalších 16 percent plánuje výdavky od 1 000 do 1 500 eur a viacero domácností počíta aj s výrazne vyššími sumami. Rozpočet presahujúci 3 000 eur má pripravených 14 percent opýtaných, pričom dve percentá Slovákov plánujú za letný oddych zaplatiť viac ako 5 000 eur.

Napriek rastúcim cenám väčšina dovolenkárov nemení svoje finančné návyky. Viac ako polovica respondentov predpokladá, že minie približne rovnakú sumu ako vlani. Na druhej strane 29 percent očakáva vyššie výdavky, pričom 11 percent hovorí o výraznom navýšení dovolenkového rozpočtu. S nižšími nákladmi počíta necelá pätina opýtaných.

Financovanie dovoleniek zostáva prevažne konzervatívne. Hlavným zdrojom sú bežné príjmy a úspory. Pôžičku od banky alebo inej finančnej inštitúcie plánujú využiť len tri percentá respondentov. Ombudsman spoločnosti Home Credit Miroslav Zborovský upozorňuje, že dovolenka by mala byť financovaná predovšetkým z vlastných zdrojov. „Nie je vhodné požičať si niekoľko tisíc eur na luxusnú dovolenku. Za týždeň či dva ste späť a mesiace alebo roky budete ešte uhrádzať splátky,“ zdôraznil.

Zaujímavým faktorom tohtoročnej sezóny je aj vplyv bezpečnostnej situácie vo svete. Konflikt na Blízkom východe ovplyvnil rozhodovanie časti cestovateľov. Pätina Slovákov pre obavy z možných komplikácií zmenila pôvodne plánovanú dovolenkovú destináciu. Ďalších 12 percent čaká na ďalší vývoj situácie a tri percentá respondentov svoju dovolenku úplne zrušili alebo odložili.

Dovolenky Slováci vyškrtli už dávno, teraz prišli na rad potraviny

Aj napriek týmto okolnostiam zostáva Chorvátsko jednou z najväčších dovolenkových stálic. Spolu s Českou republikou sa delí o prvú priečku medzi najobľúbenejšími zahraničnými destináciami Slovákov. Do každej z týchto krajín sa chystá po 23 percent cestovateľov. Len tesne za nimi nasleduje Taliansko s 22 percentami.

Popularitu Chorvátska potvrdzujú aj oficiálne štatistiky. V minulom roku krajinu navštívilo takmer 532-tisíc slovenských turistov, ktorí tam strávili viac ako 3,3 milióna nocí. Najväčší záujem bol o destinácie ako Crikvenica, Vodice či Zadar. Ani prvé mesiace roka 2026 nenaznačujú zmenu trendu. Od januára do konca mája zaznamenalo Chorvátsko zo Slovenska približne 42-tisíc príchodov a 155-tisíc prenocovaní, čo zodpovedá výsledkom z minulého roka.

Podľa riaditeľa Chorvátskeho turistického združenia pre Slovensko Miodraga Mlačića sa mení aj správanie turistov. „Slováci sa do Chorvátska radi vracajú, no zároveň čoraz častejšie objavujú aj nové regióny a mestá. Vidíme rastúci záujem o destinácie, ktoré ponúkajú kombináciu mora, kultúry, gastronómie či wellnessu,“ uviedol.

Chorvátsko sa zároveň snaží posilňovať svoju konkurencieschopnosť rozsiahlymi investíciami do cestovného ruchu. Krajina aktuálne realizuje viaceré projekty v hodnote stoviek miliónov eur. Medzi najväčšie patrí nový päťhviezdičkový rezort v Poreči za približne 200 miliónov eur, pripravovaný rezort Marriott pri Opatiji či rozsiahla rekonštrukcia ikonického hotela Marjan v Splite. Každý z posledných dvoch projektov predstavuje investíciu približne 100 miliónov eur.

„Chorvátsko dnes nestavia len nové hotely. Rozvíja aj kvalitu služieb, infraštruktúry a celoročnú ponuku. Práve tieto investície prispievajú k tomu, aby sme sa v najbližších rokoch mohli ešte silnejšie profilovať ako moderná európska destinácia s dôrazom na kvalitu, udržateľnosť a komfort cestovania,“ vysvetlil Miodrag Mlačić.

Dopyt po kvalitnejších službách rastie aj medzi zahraničnými návštevníkmi. Päťhviezdičkové hotely a prémiové kempy hlásia vysokú obsadenosť a Chorvátsko v prvých mesiacoch roka zaznamenalo rast zahraničnej návštevnosti aj prenocovaní. Významnou výhodou krajiny pre Slovákov zostáva nielen blízkosť a bezpečnosť, ale aj jednoduchá dostupnosť autom, autobusom či letecky.

Prečítajte si tiež

• Ministerstvo zahraničia: Slováci môžu počas dovolenky v zahraničí využiť konzulárne služby
• Po návrate z dovolenky je dôležité sledovať svoj zdravotný stav