László Gubík: Stojíme na strane zmeny, stabilná vláda sa bez Maďarov zložiť nedá

„Maďari vedia priniesť zmenu a vedia sa postaviť na stranu zmeny a priniesť aj nových voličov a novú voličskú základňu na stranu zmeny. Je však otázka na tie opozičné strany, s ktorými ešte teraz nerokujeme, lebo si nesadli k stolu, čo s tým narobia, či túto ponuku alebo príležitosť prijmú,“ priblížil.

Gubík potvrdil, že spoločné rokovania začali s opozičnými KDH a PS. Avizoval, že v nich budú pokračovať. Chcú v rámci nich presadiť, respektíve sa dohodnúť na návrhoch z ich programu. To, či dôjde k rokovaniu a hľadaniu prienikov s ďalšími opozičnými stranami, závisí podľa neho od nich. „Musia si položiť otázku, či sa chcú správať ako štátnici alebo ako politickí egoisti,“ podotkol.

PS chce, aby súčasťou politickej zmeny bola aj Maďarská aliancia

Zároveň odmietol kritiku opozičných SaS a Hnutia Slovensko. Gubík vyjadrenie liberálov o zmene postoja po výmene vlády po posledných parlamentných voľbách v Maďarsku označil za nepravdu. Upozornil pritom na to, že už pred tým sa zúčastnil na opozičných protestoch a kritizoval kroky súčasnej vládnej koalície. Za absurdné označil aj výroky Hnutia Slovensko o tom, že sa obávajú, že po voľbách do Národnej rady (NR) SR môže prísť telefonát z Budapešti a Maďarská aliancia napokon podporí koaličný Smer-SD. Gubík pritom pripomenul, že Maďarská aliancia vylúčila Smer z povolebnej spolupráce.

Vyjadril sa aj k dôvodom vylúčenia tejto koaličnej strany zo spolupráce. Vysvetlil, že nie Maďarská aliancia zabuchla dvere, ale zabuchol ich Smer svojimi krokmi. Kritizoval, že súčasná vláda mohla vďaka spojenectvu s bývalým maďarským premiérom Viktorom Orbánom podať pomocnú ruku maďarskej komunite na Slovensku, no nestalo sa tak. Zároveň opätovne tlmočil svoje výhrady k novele, ktorá do Trestného zákona zaviedla trestný čin popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne, teda tzv. Benešových dekrétov.

Dotkol sa aj otázky, prečo Maďarská aliancia zo spolupráce nevylúčila aj ďalšie koaličné strany, ktoré zmenu Trestného zákona podporili. Argumentoval, že s koaličným Hlasom-SD majú ešte regionálne politické spojenectvo. Avizoval však, že ak bude mať možnosť rokovať s predstaviteľmi Hlasu, spýta sa ich, prečo za úpravu zahlasovali. V prípade koaličnej SNS to zase odôvodnil tým, že nepočítajú, že národniari sa po ďalších voľbách dostanú do parlamentu ako samostatný subjekt.