Kyjev sa pripravuje na „protiofenzívu“ v prípade vojny s Ruskom

Už predtým Arestovyč uviedol, že Kyjev zvažuje deväť scenárov pre prípad „ruského útoku“. Podľa neho sú ukrajinské ozbrojené sily pripravené na akýkoľvek vývoj situácie v kontexte „plnohodnotnej vojny“ s Ruskom.

„Sme pripravení nielen na rozsiahlu obrannú operáciu, ale aj na prechod k protiútoku v určitých oblastiach, plánovanie prebieha od apríla, spoločne so zahraničnými partnermi boli vypracované príslušné všeobecné plány a scenáre reakcie,“ povedal Arestovyč v televíznom kanáli Ukrajina24.

Zelenskyj diskutoval s Bidenem

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že s americkým prezidentom Joeom Bidenom diskutoval na pozadí konferencie strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov (OSN) o zmene klímy v Glasgowe o bezpečnostnej situácii na Donbase.

Spomeňme, že už skôr americká námestníčka ministra zahraničia pre politické záležitosti Victoria Nulandová uviedla, že Washington je pripravený pripojiť sa v akejkoľvek forme na rokovania o urovnaní situácie na Donbase.

Okrem toho ukrajinský prezident schválil nový balík sankcií proti Rusku, a to za organizáciu volieb do Štátnej dumy na Kryme. Príslušné vyhlášky boli zverejnené na webových stránkach hlavy štátu.

Uvádza sa pritom, že vyhlášky nadobúdajú platnosť okamihom ich zverejnenia. Celkom tieto zoznamy zahŕňajú 140 fyzických osôb a 49 právnických osôb vrátane spoločnosti zaoberajúcej sa kybernetickou bezpečnosťou Group-IB, registrátora doménových mien Reg.Ru, lodiarskeho závodu More vo Feodosii, štúdia Sojuz, simferopolskej väzobnej väznice č. 1, ukrajinských aeroliniek Camus Air.

Vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom sa zhoršili v súvislosti so situáciou v Donbase po štátnom prevrate na Ukrajine vo februári 2014. V januári 2015 prijala Najvyššia rada vyhlásenie, v ktorom označila Rusko za „agresorskú krajinu“. Rusko ukrajinské obvinenia odmieta a označuje ich za neprijateľné. Moskva opakovane vyhlásila, že nie je stranou vnútorného ukrajinského konfliktu.

Rusko tiež opakovane vyhlasuje, že nemá v úmysle na nikoho útočiť, zatiaľ čo vyhlásenie o „ruskej agresii“ slúži ako zámienka na umiestnenie ďalšieho vojenského vybavenia NATO v blízkosti ruských hraníc. Podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina je ruská hrozba „výmyslom tých, ktorí sa chcú priživiť na svojej úlohy frontovej jednotky bojujúcej proti Rusku a získať za to nejaké bonusy a preferencie“.