Kurdskí povstalci zastavili odsun z Turecka. Vláda údajne neplní svoje sľuby

Ankara 9. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Vláda údajne neprijala kroky, ktoré by viedli k riešeniu kurdského problému

Kurdskí povstalci pozastavili svoj odsun z Turecka. Ako dôvod uviedli neochotu tureckej vlády prijať opatrenia, ktoré by viedli k pokroku v mierových rozhovoroch zameraných na ukončenie desiatky rokov trvajúceho konfliktu v krajine.

Strana kurdských pracujúcich (PKK) v marci vyhlásila prímerie a v máji začala svojich ozbrojencov z Turecka sťahovať na základne v severnom Iraku, čo bola súčasť mierového plánu. Od tureckej vlády za to PKK výmenou očakávala zavedenie reforiem na zlepšenie postavenia a rešpektovania práv Kurdov. Agentúra AP pripomína, že dohoda o prímerí platí naďalej.

Podľa dnešnej správy kurdskej tlačovej agentúry Firat sa kurdskí vodcovia domnievajú, že vláda neprijala kroky, ktoré by viedli k demokratizácii a riešeniu kurdského problému.

Podpredseda tureckej vlády Bekir Bozdag odmietol vyhlásenie povstalcov a uviedol, že Turecko je odhodlané podniknúť všetky kroky potrebné na ukončenie konfliktu.

“Nech teroristická organizácia robí, čo chce, je to jej vec,” povedal Bozdag a zdôraznil, že “Turecko bude robiť to, čo treba.”

“Turecko vždy prijímalo opatrenia vo vzťahu ku všetkým druhom alternatívnych scenárov, a bude tak robiť aj naďalej. Budeme aj naďalej pracovať a bojovať, kým sa teror neskončí,” povedal Bozdag bez ďalších podrobností.

PKK vo svojom vyhlásení žiada aj zmiernenie izolácie väzneného vodcu

Vyhlásenie PKK prichádza v čase citlivom pre premiéra Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý sa kvôli marcovým miestnym voľbám môže teraz zdráhať podnikať kontroverzné kroky, čo by mohli byť vnímané ako ústretové gesto alebo ústupky voči kurdským povstalcom.

Erdoganova vláda pred časom uviedla, že pracuje na balíku demokratických reforiem, ktorých prijímanie sa spomalilo v parlamente. Vláda tiež poukázala na to, že povstalci sa nestiahli z územia Turecka úplne – krajinu opustilo údajne len 20 percent z nich.

PKK vo svojom vyhlásení žiada aj zmiernenie izolácie väzneného vodcu PKK Abdullaha Öcalana a zmeny v zákone o boji s terorizmom, ktoré by viedli k prepusteniu stoviek kurdských aktivistov obvinených z napojenia na kurdských povstalcov.

Öcalan, ktorý za povstalcov vedie mierové rokovania, si vo väzení na ostrove v blízkosti Istanbulu odpykáva doživotný trest odňatia slobody. Úrady však jeho právnikom i členom kurdského vyjednávacieho tímu bránia v prístupe k nemu.

Medzi ďalšími požiadavkami PKK je aj vzdelávanie kurdských detí v ich rodnom jazyku.

Türk upresnil, že vyhlásenia PKK neznamenajú koniec mierového procesu

Veliteľ PKK pre oblasť severného Iraku Cemil Bayik minulý týždeň obvinil vládu v Ankare, že neplní svoje záväzky, a varoval, že môže dôjsť k obnoveniu bojov.

Vplyvný kurdský politik Ahmet Türk však uviedol, že vyhlásenie PKK bolo krokom, ako donútiť vládu, aby konala, ale neznamená koniec mierového procesu.

“Je to rozhodnutie, ktoré PKK umožní vidieť, aké sú vládne zámery,” povedal Türk súkromnej tlačovej agentúre Dogan. “Ak sa ukáže, že ide o návrhy vedúce k mieru, potom bude tento proces pokračovať,” dodal kurdský politik.

Konflikt, v ktorom PKK bojuje za kurdskú autonómiu v Turecku, si od roku 1984 vyžiadal vyše 40.000 ľudských životov. Pôvodným cieľom PKK bolo dosiahnuť vytvorenie kurdského štátu na juhovýchode Turecka. Zo svojho cieľa však poľavili a začali namiesto toho žiadať územnú autonómiu.

PKK je Tureckom, Spojenými štátmi aj EÚ považovaná za teroristickú organizáciu.

zf