Kto si umýva nad Ficom ruky

Pritom to bol Denník N, kto mal na webe výstražný titulok: Fico predvádza pokus o atentát na slovenskú demokraciu. Preložme si, ako táto voľba slov pôsobí na príjemcu: Fico chce zničiť, zavraždiť demokraciu! Už žiadna sloboda, totalita sa vracia!

A podvedomie nám šepká: to nesmieme pripustiť! A Šimečka volá: Nemôžu mať všetko!

A potom si prečítame nápisy na transparentoch protestujúcich prívržencov opozície: Fico zbabelec / netvor / Putinov kondóm… Fico velezradca Slovenska… Fico a Kaliňák vrahovia Jána a Martiny…

A to sú len tie „jemnejšie“!

Na bratislavských mestských plochách nájdete aj drsnejšie „graffiti“: Smrť Ficovi + Pellemu, hlása jedno z nich…

Môžeme sa čudovať radikalizácii spoločnosti, keď napríklad Igor Matovič, dávnejšie miláčik liberálnych médií, označil premiéra za novodobého Hitlera?! Môžeme sa čudovať, keď predseda SaS Brani „Kaderník“ Gröhling varoval, že ak Fico zloží vládu, tak zažívame posledné slobodné leto v krajine?

Môžeme sa čudovať, že ľudí chytila taká mentálna horúčka, až k premiérovej bytovke priniesli šibenicu alebo dokonca rakvu s nápisom „Zlodejinu Smeru treba pochovať“?

Vážený pán Kostolný, to nie je ľud, to nie je bežný občan, kto si stotožní politickú stranu so synonymom „zlodej“ či „mafián“. Túto myšlienku dostáva vnuknutú – od médií, denne!

Áno, politické strany majú svoje kauzy, SMER ich mal tiež – ale vinníci už boli odsúdení, a ďalší čakajú na rade. Novinár však nemôže kvôli časti strany označiť synekdochicky všetkých jej členov za kriminálnikov! Dopúšťa sa tak veľmi vážneho prešľapu voči realite, argumentačného klamu; zavádza svojich čitateľov, a vytvára klamlivý dojem, že názov SMER môže za všetko zlé v tejto krajine.

A tvárou SMERu je, prirodzene, Robert Fico.

S takým prístupom, keď zosobníte všetko zlé v štáte na jedného človeka, netreba ani používať vulgarizmy, aby ste nahuckali ľudí…

Buď to neviete, alebo vám je to fuk.

Ďalší titulok Denníka N: Toto je Ficova amnestia a pokus o okupáciu Slovenska. Debaty, na ktorej sa táto téma riešila, sa zúčastnili Tódová, Leško, Šimečka, Vašečka a Kostolný.

Ten Leško, ktorý hovorí o Ficovom „rektálnom skialpinizme“ smerom k Putinovi.

Ten Šimečka, ktorý nás označuje za zbabelý národ.

Ten Vašečka, ktorý si permanentne strúha posmech z „rurálneho“ voliča.

Ten Kostolný, ktorý popiera, že Fica maľovali v Denníku N za prapôvod všetkého politicko-spoločenského zla na Slovensku.

Kostolný odmieta, že novinári majú svoj podiel na radikalizácii atentátnika? Veď noviny dávali priestor nielen verbálnej kriminalizácii premiéra a jeho strany, ale aj vizuálnemu skresľovaniu reality. Zoberme si len karikatúru – tuším Shootyho, kde premiér stojí nad pracovným stolom s rozprestretou mapou Slovenska, a so zlovestným úškrnom hovorí: „Plán je jasný, budeme škodiť a robiť zle!“

Takto, milí novinári, milé redakcie, ste vytvárali v hlavách občanov obraz absolútneho Zla. Obraz Antikrista, ktorého jedinou náplňou práce je vychutnávať si moc, a zároveň škodiť, kde sa dá. Vytvorili ste viac – vytvorili ste symbol. Akéhosi slovenského kríženca Hitlera s Putinom.

Za to predsa nemá zodpovednosť časopis Slniečko.

Podieľali sa na tom vaši zamestnanci, spolu s externými prispievateľmi, ako aj premotivovaní herci, západom financovaný občiansky sektor a spol.

Ako si mohol dovoliť denník SME zverejniť článok Michala Havrana s názvom „Wagnerovec Fico, Putinov sluha“? Toto je vôbec možné, v právnom štáte?!

A kto kričal na tribúne, že „vedľa Kočnera by mal v base dožiť aj Fico“? Pomôžte mi prosím, identifikovať autora toho výroku v komentároch, podľa hlasu ho nepoznávam.

Dajme si ale ešte jeden titulok z debaty smotánky Denníka N: Toto je Ficova zrada Slovenska.

Aká zrada, prosím vás? O čom to rozprávate? Ako si vôbec dovoľujete používať taký radikálny slovník? Len preto, že SMER si robí autonómnu politiku, ktorá nenadbieha západným mocnostiam? To nie je „zrada“, to je politika, ktorú si zvolili občania v slobodných, demokratických voľbách! Kto ste vy, novinári, aby ste to popierali?

Ako si to vôbec dovoľujete?

Ale každá torta má svoju čerešničku. Poslanec Galko toho času v parlamente varoval členov koalície, aby si dali pozor: Aby ich nejakí „horkokrvní voliči nezrovnali so zemou… A za seba hovorím, že keď sa tak raz stane, tak ja budem mať pre tých rozhorčených ľudí svoje pochopenie.“

Galko teda varuje pred atentátom – s tým, že vopred vyjadruje atentátnikovi svoje pochopenie!

Sánka mi padla na zem a doškriabala parkety, keď som uvidel záznam z jeho vystúpenia.

Nie, toto NIE JE normálne.

Používať expresívny slovník je jedna vec. Schvaľovať možnosť fyzického útoku na iného človeka by však malo byť trestné.

Ale táto torta má čerešničky dve. Tou druhou sú samozrejme televízne noviny Markízy, do ktorých sa dostal akýsi mladík v rúšku so slovami, že „niekto by ho mal zabiť“ (Roberta Fica).

Na toto už neexistujú slová – mali by dávno konať orgány činné v trestnom konaní.

Pretože toto už nie je liberálna demokracia, toto hraničí s anarchiou.

Zatiaľ len vo verbálnom štádiu, ale ak to takto bude pokračovať, kam až dospejeme? K nepokojom v uliciach?

Veď ten človek verejne priamo vyzval k vražde!

Čo to ďalej píše Kostolný? Vraj: „Celkom isto sme však nikoho nenabádali na agresivitu a násilie.“ Nuž, priamo očividne nie – takí hlúpi nie je azda nik (s výnimkou toho mladíka, čo pustili na Markíze). Ale každá výpoveď má dve posolstvá, či polohy: explicitnú, teda priamu, otvorenú, a potom implicitnú, teda takú, ktorá sa skrýva „medzi riadkami“. A prepáčte, ale keď niekoho opakovane označujete za zradcu, a národ pred ním „varujete“; keď vytvárate dojem, že za všetko zlo môže „kriminálny SMER“, no tak potom nie je žiaden zázrak, že jedného dňa z toho labilnejšej povahe „prepne“.

Avšak Kostolný nemá na to, aby prevzal zodpovednosť. Znovu vyťahuje kauzy SMERu, a vraj sú to politici, kto nenávidí novinárov za ich čestnú robotu… Vykrúca sa dokonca učebnicovými poučkami: „Úlohou novinárov je kontrolovať vládu a prinášať verejnosti informácie, ktoré jej môžu pomôcť lepšie sa rozhodovať.“

Súhlasím! Akurát tam chýba, že tie informácie majú byť podané vo vecnej rovine. Alebo aj s ostrovtipom – ale na úrovni. Fakty, jasne, vecne, zreteľne. Nie v takej podobe, že z niekoho urobíme nepriateľa štátu a Satanovho nájomníka.

Ale viete čo? Pán Kostolný píše, že úlohou novinárov je pomôcť verejnosti lepšie sa rozhodovať.

Očividne „pomohli“ aj občanovi Jurajovi C. Veď aj opakoval frázy známe z médií a opozičných protestov.

Ako hovorí poslanec Gedra: Toto je výsledok dlhoročnej štvavej kampane.

A napokon, jediný skutočný ex-novinár, v súčasnosti vysokoškolský pedagóg a teraz už aj morálna autorita, je Karol Lovaš. V relácii RTVS O 5 minút 12 poprosil premiéra o odpustenie za všetky prejavy neprofesionálneho správania novinárskej obce. Priznal tiež, že sústavná kampaň proti vláde, či už v médiách alebo na námestiach, si vyberie svoju daň. Aj to, že novinári sa správajú ako jedna zo strán konfliktu – aktivisticky. Stávajú sa súčasťou politického boja.

Lenže do toho ich nevtiahli politici, túto cestu si vybrali sami novinári…

Je to ich maslo na hlave.

Lovaš teda, na rozdiel od Kostolného, podiel viny novinárov na atentáte neodmieta. „Netvárme sa, že novinárčina na Slovensku sa nepotrebuje vrátiť do normálu, k profesionalite,“ dodáva.

Klobúk dolu pred týmto pánom.

Vy ostatní, elévi z médií hlavného prúdu, sa na žurnalistov iba hráte. Chápem, je to ľahšie, než poctivo si plniť svoje poslanie – k tomu, čo robíte dnes, stačí mať hrubú kožu a široké lakte.

Prečítajte si tiež

• Nezavadzaj: Novinári Denníka N vytvorili zavádzajúci politický profil obvineného atentátnika
• Podľa „novinárov“ prospel atentát Putinovi
• Chcú rozložiť naše hodnoty a zničiť Slovensko