„Nikdy som neveril na ,zvláštne a špecializované‘ tribunály či súdy. Takéto inštitúcie nie je možné vnímať ináč než ako barličku chybne fungujúcich procesných systémov,“ komentuje špeciality slovenského právneho systému Lukáš Trojan, viceprezident Únie obhajcov ČR, podpredseda Kontrolnej rady Českej advokátskej komory. Hovorí, že samotná existencia takýchto nástrojov svedčí o nefunkčnosti sústavy a v horšom prípade na zjednodušenie ingerencie tretích subjektov, napríklad moci výkonnej do nestrannej a nezávislej práce týchto inštitúcií.

Spomína Špecializovaný trestný súd v Pezinku, na ktorom z nejakého záhadného dôvodu takmer všetky naozaj podozrivé veľké kauzy rozhoduje sudkyňa Pamela Záleská, blízka priateľka novinárky Moniky Tódovej, ktorá ďalšou neuveriteľnou náhodou má všetky pikantné informácie o dôležitých kauzách zvyčajne ako prvá, skôr než štátne orgány…

Ku „konšpiračným“ vysvetleniam takýchto náhod Trojan hovorí: „Je pritom úplne jedno, či sa tak reálne deje, alebo nie. Už samotné podozrenie na možné politické či mediálne ovplyvňovanie ,špecializovaných súdnych inštitúcií‘ je z hľadiska záujmu o ochranu právneho štátu varovné.“

Špeciálny prokurátor

Ešte predtým, ako sa špeciálny prípad kriminality dostane na špecializovaný trestný súd, prejde rukami prokurátora. Popri „obyčajnej“ prokuratúre máme u nás aj úrad špeciálneho prokurátora, ktorý má bojovať proti korupcii a organizovanému zločinu.

Do jeho pôsobnosti spadajú všetky osoby podozrivé zo spáchania trestných činov korupcie, prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny, obzvlášť závažných trestných činov, hospodárskych trestných činov a poškodzovania záujmov európskych spoločenstiev.

Je to teda pozícia špeciálna najmä tým, že na rozdiel od bežných nezaujímavých hriešnikov, tu sa riešia „veľké veci“, ktoré často viac či menej súvisia už aj s politikou. Preto u špeciálneho prokurátora zvlášť záleží na jeho objektívnosti a apolitickosti. Špeciálny prokurátor by predovšetkým nemal byť predĺženou rukou výkonnej moci pri likvidácii politickej opozície.

V tejto chvíli už máme za sebou voľbu nového špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky. Bola špeciálna nielen názvom, ale aj formou a okolnosťami, ktoré ju sprevádzali. Zvláštne bolo už zloženie kandidátov: traja boli kariérni prokurátori, teda relevantní kandidáti. Celý štát však napäto čakal, či bude naozaj zvolený ten štvrtý kandidát: advokát a politik Daniel Lipšic.

Bolo to jasné už dlhé mesiace

Je ešte stále pod probačným dohľadom, šesť rokov nesmie šoférovať auto, potom ako pred viac ako štyrmi rokmi zrazil na prechode pre chodcov človeka, ktorý na následky zranení zomrel. No dobre, to sa môže stať každému vodičovi, že niekoho neúmyselne zrazí, nikto nie je neomylný a zákon kandidatúru takéhoto človeka nevylučuje.

Horšie je to však s Lipšicovou politickou minulosťou a evidentnými dlhodobými väzbami na určité politické kruhy. V kontexte zjavných snáh tejto vládnej moci o totálne ovládnutie štátu, vrátane celej justície, sa Lipšicova snaha dostať sa do niektorej kľúčovej funkcie dala vopred očakávať – z hľadiska nezávislosti justície ako ten úplne najhorší možný scenár…

Bývalý príslušník SIS Pavol Forisch o Lipšicovi povedal: „Ak by Lučanský vypovedal všetko, čo vie, Lipšic by dostal doživotie za vraždu Valka, Kuciaka, prevrat aj za Gorilu.“ Forisch iste nie je nezaujatý komentátor. Lenže ťažko vyvrátiteľným faktom je, že okolo osoby Daniela Lipšica je také enormné množstvo rôznych nitiek vedúcich prakticky ku všetkým dôležitým kauzám politického zločinu v moderných dejinách na Slovensku, ako okolo žiadnej inej osoby.

Valko, Kuciak… a Lipšic

Ako právny zástupca zastupoval údajného vraha svojho priateľa Ernesta Valka. Vysvetlil, že zastupuje toho človeka preto, lebo má enormný záujem na tom, aby sa celá vec vyšetrila. Údajný páchateľ s pomocníkom boli odsúdení, ale Valkova rodina dodnes pochybuje o tom, či to sú skutočne tí ľudia, ktorí majú na svedomí smrť ich príbuzného. Výpovede tých dvoch odsúdených boli také rozporuplné, že sa o nich exmanželka zavraždeného právnika Oľga Valková vyjadrila: „Niekedy mám taký pocit akoby tam ani neboli. Stále si myslím, že to buď zobrali na seba alebo tam bol niekto iný.“ Ale ak to neboli oni, tak o čo tam išlo, koho a prečo bolo treba kryť?

Podobne ako v prípade Valka, sa objavil Lipšic aj ako „samozvaný“ právnik rodičov zavraždených Kuciaka a Kušnírovej. Aj v tomto prípade bola zo strany médií veľká snaha smerovať prípad k určitému konkrétnemu výsledku. A rovnako ako vo Valkovom prípade, našli sa páchatelia, avšak je otázne, či sú praví. A tiež to celé akosi smrdí.

Forisch má vo veci jasno: je presvedčený, že v oboch prípadoch Lipšic slúžil ako „upratovačka“ a jeho úlohou bolo zakryť skutočných páchateľov. Hovorí: „Zaujímavé je v neposlednom rade, že všetky osoby podozrivé v oboch prípadoch vrážd sú známi zločinci, ktorým za doterajšiu trestnú činnosť hrozili omnoho vyššie tresty než tie, ktoré získali dohodou o vine a treste“.

„Spôsob zakrývania skutočných dôvodov vrážd, objednávateľov aj samotného vraha pomocou Daniela Lipšica je v oboch prípadoch rovnaký: jeden sa prizná, potom udá druhého a potom povedia, že to bolo opačne… Toto sa nedá odsúdiť v našom právnom systéme, jedine že sa spraví dohoda o vine a treste a následne sa osoba vylúči na samostatné konanie, čím sa zmarí akékoľvek ďalšie konanie spravodlivého procesu,“ tvrdí Forisch. Mnohí ľudia toto jeho podozrenie nezdieľajú – ale iní zase áno. Vyberte si.

Kauza Gorila, kauza zmenky… a Lipšic

Kauza Gorila je kauza spojená s uniknutím tajných materiálov Slovenskej informačnej služby, týkajúcich sa najmä politickej garnitúry Mikuláša Dzurindu, ale aj ďalších korupčných záležitostí. Veľmi podozrivý bol spôsob, akým tento dokument priniesol na verejnosť Lipšicov politický spoluhráč, agent Tom Nicholson: evokuje podozrenie, že to bolo predmetom politického kupčenia a hry tajných služieb. Jedným z najhlasnejších komentátorov, priam „mediálnych manažérov“ tejto kauzy bol vtedajší minister vnútra Lipšic a niektoré ďalšie osoby súvisiace s touto kauzou neskôr skončili na kandidátke Lipšicovej strany NOVA. Na Lipšicov pokyn bolo proti demonštrantom na proteste za vyšetrenie Gorily použité vodné delo.

Lipšic bol právnym zástupcom TV Markíza v „kauze zmeniek“. Ďalšia z veľkých káuz, v ktorej išlo nielen o ovládnutie dôležitého súkromného televízneho kanála a o veľké peniaze, ale aj o záujmy zahraničného akcionára a o veľké politické dopady. Výsledok: obvinení Marián Kočner a Pavol Rusko dostali trest po 19 rokov väzenia. Lenže boli do prípadu namočení len oni dvaja? Nebol za nimi ešte niekto ďalší, koho bolo treba udržať mimo hry?

A samozrejme, nemohol sa nevyskytnúť v Kočnerovej Threeme. Z toho, čo sa dostalo na verejnosť vyplýva, že si s odsúdenou Zsuzsovou mal písať obscénne intímnosti, ktorým však korporátne médiá venovali podstatne menej pozornosti, než jej komunikácii s inými politikmi.

Lipšic obhajuje napríklad aj bývalého partnera moderátorky Very Wisterovej, izraelsko-amerického hudobného producenta Jeremyho Hulsha, ktorý Wisterovej uniesol ich dve deti, čím porušil právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého mal zákaz vycestovať s deťmi bez Wisterovej súhlasu alebo prítomnosti mimo územia SR. Aj tu Lipšic zastupoval záujmy zahraničia.

Smrť generála Lučanského

A nemohol chýbať ani pri výsluchu bývalého prezidenta Policajného zboru SR generála Milana Lučanského, po ktorom Lučanského, pre mnohých úplne nepochopiteľne, uväznili.

Podľa Lučanského priateľa, podnikateľa Fedora Flašíka, Lipšic sa snažil na Lučanského tlačiť, aby udal politikov opačného politického tábora, čo Lučanský odmietol. Podľa Flašíka malo dôjsť k hádke potom, ako Lučanský mal Lipšicovi povedať, že ak má hovoriť o tom, čo vie na politikov, tak by mohol začať práve ním, Danielom Lipšicom.

O niekoľko dní bol generál Lučanský z väznice v Prešove prevezený do nemocnice, údajne so zranením, ktorého vznik doposiaľ nebol oficiálne uspokojivo vysvetlený. Neoperovali ho však v 30 km vzdialenej vojenskej nemocnici v Košiciach, ale v 160 km vzdialenej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Prečo? Údajne preto, lebo nemocnica v Ružomberku má vysokú úroveň medicínskej starostlivosti (tá v Košiciach teda nemá vysokú úroveň medicínskej starostlivosti?).

Generála Lučanského mal operovať MUDr. Marián Sičák, ktorý kandidoval za Lipšicovu stranu NOVA. V nemocnici v Ružomberku mal potom generál Lučanský ešte spadnúť z vozíka a utrpieť ďalšie zranenie hlavy. A o niekoľko týždňov neskôr mal údajne spáchať samovraždu obesením na teplákovej bunde.

Jára Cimrman plutokracie na Slovensku

Do funkcie špeciálneho prokurátora teda prichádza kontroverzný (použime toto eufemistické slovo) politik, ktorý nie je nestranným pozorovateľom najväčších prípadov politického zločinu na Slovensku.

Hlavný a najčastejšie opakovaný argument koalície, prečo ho s veľkou väčšinou zvolila a ani sa pritom nesnažila príliš zakrývať, že ide o kladivo na opozíciu, bol v podstate ten, že sa o ho opozícia najviac bojí. Hm, lenže je to naozaj konštruktívny, demokratický a kultúrny prístup? Lebo ak toto je ten najdôležitejší princíp, ku ktorému bolo treba prihliadať, potom nabudúce môžeme koalícii poradiť dosadiť do podobnej funkcie napríklad Mikuláša Černáka – toho by sa opozícia možno bála ešte viac…

Ivan Lehotský