Môj profil 
Predplatné
Podľa neho by tieto dve veci nemalo byť možné ani spájať. Bývalý prezident by tak mal poberať výhody ako plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov z nižšej funkcie, ktorú získal po skončení v úrade hlavy štátu.
Podľa Kresáka bude zrejme potrebné doplniť zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky o riešenie problému, ktorý môže nastať, ak niektorý z bývalých prezidentov začne vykonávať niektorú ďalšiu ústavnú funkciu.
Koaličný poslanec tvrdí, že v Slovenskej republike neexistuje žiadna zákonná a ani iná prekážka, ktorá by bránila prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie uchádzať sa o inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky a vykonávať ju. Je preto potrebné pripraviť právny poriadok Slovenskej republiky aj na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom.
“Ak by sa tak stalo, vznikol by celý rad ťažko riešiteľných situácií a problémov. Niektorých dokonca aj ústavných. Ak by bol napríklad bývalý prezident zvolený za poslanca NR SR, mohol by sa ako jediný poslanec počas výkonu tejto funkcie oslovovať pán prezident/pani prezidentka a mal by teda mať výnimočné postavenie oproti iným poslancom? Mal by mať právo na dvojnásobný poslanecký plat z verejných zdrojov (v zmysle zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca), či k dispozícii vozidlo s vodičom a popri poslaneckej kancelárii aj prezidentskú kanceláriu a všetko to financované z verejných zdrojov?” pýta sa na Facebooku koaličný poslanec.
Ako Kresák vysvetlil na sociálnej sieti, prezident ako hlava štátu je najvyšším reprezentantom Slovenskej republiky a zástupcom štátu navonok i dovnútra.
“Keďže ide o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte, zákonodarca nepredpokladal, že prezident, ktorému sa skončí výkon funkcie, sa bude v budúcnosti ďalej uchádzať aj o niektorú z ´nižších´ ústavných funkcií. Tomu zodpovedá aj pôvodná koncepcia zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorá priznáva prezidentovi doživotne plat vo výške platu poslanca, a tiež aj na túto úpravu nadväzujúce protokolárne zvyklosti, napríklad doživotné oslovovanie pán prezident/pani prezidentka či rozhodnutie Úradu na ochranu ústavných činiteľov o doživotnom pridelení vozidla s vodičom,” vysvetlil.
Prezident Slovenskej republiky získava nárok na doživotný plat ihneď po skončení výkonu jeho funkcie. Podľa poslanca Mosta-Híd slovenský právny poriadok priznáva nárok na dôchodok okrem prezidenta Slovenskej republiky aj sudcom ústavného súdu. Nazýva sa príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu.
“Na rozdiel od prezidenta Slovenskej republiky, ktorý podľa platného právneho stavu získava nárok na doživotný plat ihneď po skončení výkonu jeho funkcie, sudcovi ústavného súdu vzniká nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu iba spolu s nárokom na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Asi nebude správne nasledovať tento model a viazať nárok prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie na doživotný plat na vznik nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,” zamýšľal sa poslanec.
So žiadosťou o reakciu agentúra SITA oslovila všetky parlamentné strany, stranu Spolu – občianska demokracia, Progresívne Slovensko a aj vznikajúcu stranu bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí.
.JPG)
.jpg)
