Môj profil 
Predplatné
“Výsledky niektorých krajne pravicových strán sa nám môžu zdať nízke i preto, že pred voľbami sa veľa hovorilo o tom, že môžu získať vysoký počet hlasov. “V skutočnosti to pre takú mladú stranu, akou je Alternatíva pre Nemecko (AfD), vonkoncom nie sú zlé výsledky,” varuje Hutter. To, aká je ich podpora medzi voličmi, sa práve v Nemecku podľa neho ukáže v nadchádzajúcich krajinských voľbách.
AfD získala 11 percent hlasov (2014: 7,1 percenta), zaostala však za výsledkom z volieb do Spolkového snemu v roku 2017.
Vo voľbách do EP sa podľa slov Huttera rozhodovalo najmä o tom, “v akej Európe chceme žiť”. Strana Zelených uspela aj preto, že “jednoznačne predstavuje európsku silu, ktorá má svoju víziu”.
To, že Zelení získajú vďaka študentským protestom za ochranu klímy – tzv. “Fridays for Future” – veľkú podporu voličov, sa podľa neho dalo očakávať. Prekvapilo ho však, že ich podpora zaznamenala taký prudký nárast, ako i to, že Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) z volieb vyšla s takým zlým výsledkom.
SPD skončila až tretia s 15,8 percentami hlasov a porážku utrpela aj v nedeľňajších krajinských voľbách vo svojej tradičnej bašte – najmenšej spolkovej krajine Nemecka Brémy, kde získala 23,9 percenta hlasov.
Voľby do EP podľa Huttera ukázali, že v Európe sa čoraz výraznejšie prejavujú konflikty medzi tými, ktorí si želajú oslabenie EÚ, menej otvorenosti a viac nacionalizmu a zástancami proeurópskeho postoja. Práve podporovatelia EÚ “si teraz uvedomujú, čo všetko môžu stratiť,” vysvetľuje. “Tento ich pocit jednoznačne posilnil i plánovaný brexit,” hovorí Hutter.
“S poklesom podpory ľudových strán je aj v EP éra veľkých koalícií, ktoré pozostávajú len z dvoch strán, definitívne minulosťou,” je presvedčený Hutter. “Je to znakom narastajúcej roztrieštenosti týchto strán,” dodáva.
.JPG)
.jpg)
