Komentované udalosti týždňa: Čaputová zradila Slovensko – jej interpretačná doložka má hodnotu toaletného papiera. Proamerickí agenti útočia na Žilinku za návštevu Ruska

Čaputová zradila Slovensko – jej interpretačná doložka má hodnotu toaletného papiera

Prezidentka SR Zuzana Čaputová mala jedinečnú príležitosť dokázať slovenskej verejnosti, že nie je len bábkou americkej ambasády.

Škandalóznu vojenskú zmluvu so Spojenými štátmi americkými  mohla buď úplne odmietnuť – to by sme ale asi od nej chceli veľa , alebo to mohla vyriešiť “šalamúnsky” tým , že by zmluvu poslala posúdiť na ústavný súd – tak ako to urobila pri referende o predčasných voľbách.

Keďže na ústavnom súde má “svojich ľudí” , verdikt by bol viac než jasný – ústavný súd by s najväčšou pravdepodobnosťou zmluvu s Američanmi “posvätil” – bez ohľadu na to, či je skutočne v rozpore s ústavou alebo nie.

Keďže však by posudzovanie ústavného súdu trvalo nejaký čas a Američania tlačia na to, aby bola schválená čím skôr – zrejme kvôli situácii na východe Ukrajiny , Čaputová si vybrala tretiu možnosť – pre Slovensko najhoršiu.

Čaputová preukázala Spojeným štátom dokonalú servilitu a okupačnú zmluvu s Američanmi ratifikuje bez odoslania na ústavný súd.

Slovákom sa ešte pokúsila zalepiť oči akousi “interpretačnou doložkou”. Jedná sa o bezvýznamnú deklaráciu slovenskej strany, ktorá pre americkú stranu nie je záväzná. Záväzné je len to, čo sa píše v samotnej zmluve.

Poďme sa ale bližšie pozrieť na Čaputovej doložku, ktorá má hodnotu toaletného papiera.

Takže v prvom rade sa v nej píše, že dohoda nevytvára stratu suverenity Slovenskej republiky ani neohrozuje bezpečnosť Slovenska a jeho obyvateľov.

Floskula o tom, že Slovensko nestráca suverenitu je už obsiahnutá v samotnej vojenskej zmluve a to takmer pri každom bode – obsah zmluvy však ukazuje, že sa jedná o bezvýznamnú frázu a v skutočnosti Slovensko podpísaním tejto zmluvy suverenitu stratí.

A o tom, či zmluva ohrozí bezpečnosť Slovenska a jej obyvateľov nerozhoduje Čaputovej doložka, ale okolnosti ktoré nastanú – v prípade konfliktu medzi USA a Ruskom sa samozrejme de facto vojenské základne na Sliači a v Kuchyni môžu stať terčom ruskej odvety – čo bude ohrozením Slovenska a jej obyvateľov.

V Čaputovej doložke sa ďalej píše, že táto dohoda nie je rozhodnutím o vytvorení amerických vojenských základní na Slovensku, ani o prítomnosti amerických vojakov.

Samozrejme, formálne sa to dá nazvať hocijako. Nenazvú to vojenské základne, ale napríklad vojenské sklady s americkými zbraňami, so  všetkou potrebnou infraštruktúrou – no de facto to budú vojenské základne. Jedná sa len o hru so slovíčkami.

Cela vojenská dohoda s USA zároveň upravuje podmienky pobytu amerických vojakov na Slovensku. Tvrdiť preto, že tu nebudú žiadni americkí vojaci je smiešne. To, že ich prítomnosť pred tým ešte bude musieť schváliť parlament je len formalita. Ak by totiž sem neprišli žiadni americkí vojaci, na čo je potom potrebná táto zmluva?

Prezidentka si ďalej vo svojej doložke myslí, že uzavretie tejto zmluvy neumožňuje prítomnosť jadrových, biologických ani chemických zbraní.

V zmluve sa však nič také nepíše. Píše sa tam dokonca, že Američania môžu na Slovensko umiestniť akékoľvek zbrane – dokonca aj nebezpečný vojenský materiál. A slovenskú stranu majú povinnosť Američania len informovať. Nie je možné ich odmietnuť. V zmluve sa tiež píše, že spory nemôže posúdiť žiaden súd – Vždy teda vyhrá interpretácia toho silnejšieho teda Spojených štátov amerických.

A napokon, v Čaputovej doložke sa píše, že Slovensko sa touto zmluvou nevzdáva svojej jurisdikcie. Odvoláva sa na to, že prenos trestnej právomoci na orgány USA, môže Slovensko v ktoromkoľvek prípade odvolať a teda uplatniť jurisdikciu Slovenska.

Samozrejme, opäť zavádza. V trestných činoch so sadzbou do troch rokov totiž americká strana ani len nemusí nahlásiť trestnú činnosť slovenským orgánom a teda Slovensko si žiadnu jurisdikciu neprinavráti späť.

Takže v skratke. Ak by sme aj pripustili, že Čaputová mala s touto interpretačnou doložkou dobrý úmysel, prinajlepšom sú to len jej zbožné priania, realita je však celkom iná.

Po zmarenom referende je Čaputovej avizovaná ratifikácia vojenskej zmluvy USA už druhá zrada Slovákov.

Je teraz na Slovákoch, aby jej to v najbližších prezidentských voľbách poriadne spočítali.

Je neprijateľné, aby malo Slovensko na svojom čele prezidentku, ktorá nebojuje za Slovensko, ale háji záujmy Spojených štátov amerických.

Ako ideálny nástupca Čaputovej sa hodí súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa naopak postavil za záujmy Slovenskej republiky a okupačnej vojenskej zmluve s USA povedal jasné nie.

Proamerickí agenti útočia na Žilinku za návštevu Ruska

Tí istí, ktorí zradili Slovensko podporou okupačnej zmluvy s USA, ktorá robí zo Slovenska nesvojprávnu kolóniu, s drzosťou sebe vlastnou kritizujú generálneho prokurátora Maroša Žilinku za to, že šiel na oslavu 300-tého výročia ruskej prokuratúry. Lebo to je ten najväčší hriech.

Žilinka pritom nespravil nič zlé. Na rozdiel od vlády sem nepozval cudzích vojakov, ani nedáva slovenské letiská pod kontrolu cudzej mocnosti. Dovolil si len podpísať dohodu s ruskou prokuratúrou o spolupráci. Tá obsahuje štyri stretnutia s ruskými činiteľmi, workshopy, diskusie a podobné podujatia. To je teda neodpustiteľná zrada Slovenska, že? Najmä v porovnaní s okupačnou zmluvou s USA.

Kritici Žilinkovej cesty do Ruska „argumentujú“ najmä tým, že ruské orgány vraj porušujú ľudské práva a v Rusku sú údajne politickí väzni – najčastejšie udávajú opozičníka Navaľného.

S drzosťou sebe vlastnou to hovoria práve predstavitelia súčasnej slovenskej vlády, ktorá totálne zdeštruovala právny štát, porušuje ľudské práva – najnovšie napríklad práva podnikateľa Norberta Bödöra, ktorý bol podľa Ústavného súdu vo väzbe nezákonne, a ktorá predvádza na policajnú stanicu opozičného politika Roberta Fica tesne pred začiatkom avizovaného protestu.

Na Slovensku je väzba v mnohých prípadoch účelovo zneužívaná na dosiahnutie priznania daného obvineného – to si nedovolili ani v Rusku – Navaľnyj bol stíhaný na slobode.

Vládni predstavitelia teda nemajú právo Rusku nič vyčítať. Vládni pokrytci zároveň uzatvárajú vojenskú zmluvu s krajinou, ktorá je svetovým agresorom. Spojené štáty americké sú najväčším porušovateľom medzinárodného práva – spomeňme si na bombardovanie Juhoslávie, Líbye, či inváziu do Iraku.

Najväčšími kritikmi Žilinku za jeho návštevu v Rusku sú vládny poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí), minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) , minister zahraničia Ivan Korčok (SaS) a prezidentka Zuzana Čaputová.

A čo všetko týchto politikov spája? ich proamerický fanatizmus a financovanie od západných donorov.

Šeliga pôsobil v mimovládke Via Iuris, ktorú  finančne podporuje aj Open Society Foundations Georga Sorosa, či americká ambasáda. V rovnakej mimovládke taktiež pôsobila prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Minister obrany Jaroslav Naď pôsobil napríklad v mimovládkach ako Globsec a Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

Tieto mimovládky sú známe tým, že sú platené zo Západu. Napriek tomu, že nemajú transparentne zverejnené svoje financovanie, sme zistili, že napríklad mimovládka Globsec bola platená aj priamo americkým kongresom.

Mimovládka SSPI má zas uvedených ako hlavných partnerov okrem iných aj americkú ambasádu.

Ak by sme mali na Slovensku zavedený tzv. zákon FARA, Naď, Šeliga a Čaputová by boli zrejme vedení ako zahraniční agenti a do štátnych inštitúcii by nemali prístup. Na Slovensku sú však žiaľ v najvyšších štátnych pozíciách.

Ďalším pánom na holenie je  minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý je kariérny diplomat a uchytil sa takmer vo všetkých vládach. Neskôr bol presunutý do Spojených štátov Amerických, kde pôsobil ako slovenský veľvyslanec.

Najväčší kritici Maroša Žilinku sú teda zaujatí a ich slová nemajú žiadnu váhu. Ich jediným cieľom je obhajovať záujmy Spojených štátov amerických a haniť všetko čo ma i len trochu čo dočinenia s Ruskom.

Takáto jednostranne zameraná zahraničná politika však nie je v záujme Slovenskej republiky. V záujme Slovenska je mať dobré vzťahy na všetky štyri svetové strany.

Samuel Gdovin