Komentár The Guardian: “Západná vojenská intervencia v Sýrii je úplne zbytočná”

Londýn 9. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR-SANA via AP)

Zahraničnopolitický komentátor britského denníka The Guardian, Simon Jenkins sa domnieva, že jedinou možnosťou, ktorú má teraz Západ v súvislosti so Sýriou je snažiť sa, aby sa situácia ešte viac nezhoršila. Tvrdí, že ani ostrá rétorika lídrov ani bombové a raketové útoky nezabránia Assadovmu víťazstvu v občianskej vojne.

“Teraz je zrejmé, že každý cent pomoci, ktorú Západ poskytol sýrskej opozícii od roku 2011 predĺžil agóniu tejto krajiny. Pred siedmimi rokmi západná inteligencia a západné médiá vyhlásili, že Bašar Assad je blízko pádu. To bolo nesprávne. Doterajšia polovičná intervencia je omnoho horším riešením, ako by nebola vojenská intervencia. Vonkajšie zasahovanie do občianskych vojen na Blízkom východe nikdy nebolo produktívne. Prinieslo to len smrť a ničenie,” napísal na úvod svojho príspevku analytik Simon Jenkins.

Jenkins dodal, že údajné Assadovo používanie toxického plynu v rebelmi obsadenom meste Dúmá, ktoré vyvolalo ostré odsúdenie Západu, skončí tak isto, ako aj minuloročné útoky chemickými zbraňami v tejto krajine, ktoré na poli OSN odsúdila väčšina krajín. “Po jednom z útokov v minulom roku dopadlo 59 amerických rakiet na syrskú leteckú základňu Shayrat, malo to jednoznačne nulový efekt. Režim, ktorý bojuje o svoju existenciu sa nezaujíma o medzinárodné odsúdenie alebo slušnú povahu medzinárodných vzťahov. Ani jeho podporovatelia, v tomto prípade Rusko a Irán. Oni v tom vidia len cynický zahraničnopolitický prevrat,” dodal Jenkins.

Dohoda o chemických zbraniach podpísaná v roku 1997 bola vítaným pokrokom pri definovaní “prijateľných” foriem vo vojne. Hlavnou filozofiou vtedy bolo, že malým, chudobným krajinám bolo umožnené vlastniť určité zásoby chemických zbraní. Dohoda nebrala ohľad ani na rozdiel medzi chlórom a sarínom a strašnými kazetovými bombami a bielym fosforom. “V súčasnosti v médiách vídame fotografie zadýchaných chorých detí po chemickom útoku, ktoré vo veľkej väčšine prípadov prežijú. Takéto zábery sú pre televízie priateľnejšie než obrázky časti tiel, ktoré sú roztrhané na kusy po raketových úrokoch,” píše britský novinár pre Guradian.

Dodáva, že dokonca aj Pentagon akceptuje, že v Iraku a Sýrii bolo zabitých desiatky až stovky civilistov. “Je neľudské samo o sebe, keď musia zomierať akýkoľvek civilisti. V oblastí na okraji Damasku sa ale objavuje niečo zvlášť odporné. A napriek všetkým popretiam to robí aj Západ. Minulý rok v lete monitor Airwars odhadol, že približne 10 000 civilistov zomrelo v Mosule, väčšinou v dôsledku útokov irackými, americkými a britskými raketami. Ako uviedol britský veliteľ Rupert Jones pre noviny Times, civilná smrť je “cenou, ktorú zaplatíte” za boj v zastavaných mestách: “vítajte na bojisku.” Assad by s tým asi súhlasil,” uvádza Jenkins.

“Zákony vojny sú plné pokrytectva, prevažne preto, že sú písané víťazmi. USA dodnes nepodpísali konvenciu proti používaniu kazetových bômb, ktoré sú jednou z najnemorálnejších zbraní, ktoré boli kedy vytvorené. Iba minulý rok prestali s ich výrobou. Takéto zbrane stále používajú západní spojenci – Saudi v Jemene.”

Jenkins ďalej píše, že sýrska vojna skončí len vtedy, keď zvíťazí Assad. Žiadne útoky a preteky v zbrojení vraj situácii nepomôžu. “Potom si môžu všetci sadnúť a diskutovať o tom, ako tento režim odsúdiť a potrestať. Zatiaľ je západná vojenská intervencia úplne zbytočná.”