Koalícia môže vládnuť ešte dlho. Alebo aj nie ?

Za ostatné mesiace sa slovenská politika výrazne zmenila. Exminister školstva Juraj Draxler sa v nedávnom príspevku na Facebooku zamyslel nad tým, aká je budúcnosť Slovenska. Poukázal na to, že koalícia by mohla byť pri moci ešte dlho – má to takmer doslova vo vlastných rukách

14. 06. 2024 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

V pondelok 10. júna 2024 zasadala v Bratislave koaličná rada a dohodla sa na ďalšom postupe

Bratislava 13. júna 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: TASR – TIO Úradu vlády SR)

▶ ❚❚ ↻

Slovenská politika sa za posledné mesiace výrazne zmenila

„Po prvé, ľudia prestali politické dianie vnímať ako rozprávkový boj dobra a zla. Teda aspoň veľká časť,“ píše exminister.

Podľa Draxlera začali ľudia politiku vnímať viac pragmaticky . „Politici môžu mať od dokonalosti ďaleko, nemusia sľubovať krištáľovo čisté konanie a raj na Zemi, ale nech sa k moci nedostane znovu niekto ako Matovič,“ uvádza.

„Tým sa skončila éra post socialistickej naivity. Mentálnym nastavením sme sa priblížili k tomu, ako politiku vnímajú ľudia v západných krajinách či dnes už aj inde vo východnej Európe,“ dodal.

S uvedeným úzko súvisí aj druhý dôvod premeny slovenskej politiky : „Ľudia už prestali reagovať na majetkové témy tak citlivo ako v minulosti,“ píše Draxler.

„Kedysi ste mohli vyvolať obrovskú vlnu nevôle poukazovaním na to, že “tí hore si zvýšili platy”, teraz, ako sme videli, to už nefunguje. Ani to, keď ukazujete, že nejaký politik žije vo väčšom dome a podobne..,“ uviedol.

Považuje to za v zásade pozitívny vývoj – nemôžete mať napríklad ministrov platených horšie ako stredný manažment korporátov. „Štát ale málo ukazuje, aké platy celkovo v krajine máme, veľa ľudí má slabučké príjmy, ale veľa ľudí u nás si tiež neuvedomuje, že platy politikov ani zďaleka nepatria medzi tie najvyššie,“ dodáva exminister.

Toxická rétorika

V treťom bode Draxler uvádza, že pokus o vraždu premiéra z 15. mája veľmi jasne demonštroval, že “rétorika tej časti politickej scény, ktorá sa tvári ako veľmi slušná, je v skutočnosti značne toxická“.

„Ľudia, ktorí neustále podsúvajú verejnosti, že Fico je niečo ako Hitler, len to robia so starostlivým úsmevom akože intelektuálov, odteraz už nemajú tú masku nevinnosti, akú si predtým relatívne úspešne pestovali,“ uviedol

„Po štvrté, mení sa aj medzinárodné prostredie. Ostatné eurovoľby prispejú k tomu, že na európskej úrovni si koaličné strany ľahšie nájdu spojencov, napríklad hneď len v susednom Rakúsku,“ pokračuje Draxler.

No a nakoniec, po piate : „Zmenilo sa aj mentálne nastavenie vnútri koaličných strán,“ odhalil exminister.

„Kedysi brali ako dané, že sa nesmie siahať na médiá či niektoré nastavenia štátu, ktoré vznikli v 90. rokoch a za vlády Dzurindu, to už neplatí. Je chuť na ráznejšie kroky,“uviedol.

Koaličným stranám podľa Draxlera nahráva aj demografia: „Dlhodobo majú rétoriku nastavenú tak, že sa vcelku páči starším generáciám.“

Medové roky

Z uvedeného vyplýva, že teoreticky by koalícia mala mať pred sebou medové roky. „To tak ale vôbec nemusí byť. Spoločnosť je stále viac menej rozdelená na dve polovice, a voličský náskok koalície nie je nejako extra veľký,“ konštatuje Draxler.

„Navyše, aj keď časť politikov si zjavne uvedomila, že robiť veci tak, že to povedie k rôznym škandálom, sa môže kruto vypomstiť. Myslieť si, že toto uvedomenie platí pre všetkých, by bolo značné sci-fi,“ pokračuje exminister.

Myslí si, že v nasledujúcich mesiacoch a rokoch takmer určite budú nejaké tie škandály. „Dokonca nie je ťažké uhádnuť, v ktorých rezortoch sa budú objavovať s najväčšou pravdepodobnosťou,“ dodal.

Verejnosť si bude uvedomovať, že niektorí ľudia proste nie sú schopní svoje úlohy splniť. Ako príklad uviedol vyšetrovanie konania vlády počas pandémie a prípravu transformácie RTVS na novú formu fungovania.

Princíp bicykla

„A aj niektoré hulvátskejšie prejavy budú dokonca aj časť voličov koalície dráždiť. Ono to v skutočnosti nie je tak, že sú nekonečne obrnení, toto je veľmi zradná predstava,“ uviedol. Dodal, že na niečo podobné prišiel už Vladimír Mečiar, keď sa aj jeho voličom, (malej ale významnej časti), napríklad začalo “prejedať“ okaté ovládanie televízie.

Inými slovami: „Ak sa nebude vládnuť trochu sústredene, ono sa to môže v budúcnosti aj dosť rýchlo rozsypať,“ myslí si.

V závere textu exminister poukázal na čo, čo v podstate potvrdili aj eurovoľby : dve koaličné strany výrazne pohoreli. „ Samozrejme, nie je to nič fatálne. Ale je to malé memento toho, čo sa môže diať aj vo vyššej politike. Proste princíp bicykla: keď sa nešliape, tak sa padá. Bude treba do tých pedálov šliapať!,“dodal.

Prečítajte si tiež :

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Český prezident Petr Pavel v novoročnom prejave vyzval k tomu, aby ľudia neplytvali silu na konflikty, ktoré nič neprinesú, ale, naopak, aby hľadali to, čo majú spoločné. Apeloval k väčšej súdržnosti a zdôraznil rolu mladých v spoločnosti, ktorým by mal byť podľa neho daný väčší priestor pri rozhodovaní.

„V súlade s prezidentským sľubom sa budem po celú dobu zaujímať, či vláda a jednotliví ministri napĺňajú svoj sľub a či nerobia kroky, ktoré môžu ohroziť našu demokraciu, jej inštitúcie, našu bezpečnosť alebo spolupatričnosť so slobodným svetom,“ podotkol prezident.

19:40

Irán v minulom roku popravil najmenej 1500 ľudí, uviedla vo štvrtok nórska mimovládna skupina Iran Human Rights (IRH) a označila to za „bezprecedentný“ nárast používania trestu smrti. Informovala o tom agentúra AFP.

„Je to veľmi alarmujúce,“ povedal riaditeľ IRH a neurovedec Mahmúd Amiry-Moghaddam. „Je to bezprecedentný počet za posledných 35 rokov. Odkedy IRH existuje, nikdy sme nemali takéto čísla,“ dodal.

19:38

Protivládne protesty v Iráne majú prvé tri obete po tom, čo boli vo štvrtok zabití dvaja civilisti a jeden príslušník poriadkových síl. Podľa spravodajskej agentúry Fars boli dvaja ľudia zabití počas zrážok s bezpečnostnými silami v meste Lordegan.

Čítať viac | 19:36

Rok 2025 bol z hľadiska počtu podaných žiadostí a žiadostí o zvýšenie úveru na podporu bývania zo zdrojov Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) rekordný. Ich celkový počet dosiahol 1619 s požadovanou výškou podpory vyše 536 miliónov eur. Pre TASR to uviedol riaditeľ odboru personalistiky, stratégie a komunikácie ŠFRB Pavol Čorba.