Kedy sa skončí obdobie beztrestnosti USA v medzinárodnej politike?

Washington 17. júla 2017 (HSP/pravda/Foto:TASR/AP)

Portál pravda.ru  sa venoval beztrestnosti USA v medzinárodnej oblasti, ktoré sa po páde ZSSR prejavovala v ostentatívnom a arogantnom porušovaní medzinárodného práva a zákonov

Keď sa Američania zbavili vietnamského syndrómu, ochoreli syndrómom “národnej bezpečnosti”. Tento syndróm sa podľa amerických elít nesie v znamení práva Washingtonu zasahovať na celom svete, napádať ľubovolné krajiny, pričom USA budú ostávať nezraniteľné, pretože žiadna krajina nemôže mať k dispozícii potenciál, ktorý by dokázal USA zasiahnuť. Niečo sa však v amerických plánoch nepodarilo a obdobie americkej beztrestnosti sa končí.

Po rozpade ZSSR boli USA na vrchole moci. Beztrestne zaútočili na Panamu, bosenskí Srbi nemali ako odpovedať americkým leteckým útokom a NATO v čele s USA 79 dní nezákonne bombardovalo Srbsko, pričom USA nestratili žiadneho vojaka.

Potom prišiel 11.9.2001. Teroristi, ktorí zaútočili na USA neútočili kvôli americkej slobode, ale kvôli bezohľadnému zasahovaniu Washingtona do života iných krajín. Práve táto arogancia s ktorou Američania vraždili civilistov v moslimskom svete priniesla so sebou vlnu teroristických útokov voči americkým cieľom. Ani tieto teroristické útoky však nedokázali zastaviť krátkozrakých amerických politikov, ktorí pokračovali v jednej invázii za druhou.

USA vedia, že Moskva a Čína majú k dispozícii mohutný jadrový arzenál, takže voči týmto krajinám si americké politické elity netrúfajú zasahovať rovnakým spôsobom, ako zasahujú voči slabším a bezbranným krajinám. Napriek zložitým vzťahom USA s Ruskom a Čínou sa však tieto tri veľmoci nenachádzajú v priamej konfrontácii, ktorá by hrozila jaderovou apokalypsou – pravdepodobnosť jadrovej vojny je stále ešte dostatočne nízka.

No do klubu jadrových veľmocí sa prebojovala aj komunistická Severná Kórea. Tá síce nemá tak mohutný jadrový arzenál ako USA a Rusko, severokórejské rakety však už dnes dokážu zasiahnuť územie USA, čo amerických politikov evidentne znervózňuje. Donald Trump síce tvrdí, že severokórejská hrozba je minimálna, no úspešné severokórejské skúšky balistických rakiet, atómové skúšky a spolupráca Severokórejcov s Iránom v atómovej oblasti však evidentne Američanov znervózňujú.

Podľa Američanov je severokórejský líder Kim Čong-un psychicky chorý človek a jeho akcie nemajú zmysel. Podľa Američanov je mánia Kim Čong-una jadrovými zbraňami chorobná a zvrátená, rovnako ako jeho voluntaristické politické predstavy.

Ak je to pravda a Kim čong-un je naozaj blázon, pozrime sa teda spoločne na mapu. Ktorá krajina buduje vojenské základne všade po svete? Ktorá krajina neustále vylepšuje svoj jadrový arzenál schopný zaútočiť na vybrané ciele? Ktorá krajina presadzuje svoje voluntaristické politické predstavy a mení pomocou farebných revolúcii legitímne vlády? Ktorá krajina je posadnutá neustálym zvyšovaním svojho jadrového potenciálu? Pomôcka -Severná Kórea to naozaj nie je.

Samozrejme že severokórejský líder Kim Čong-un je diktátor, rovnako ako boli diktátormi jeho predchodcovia. Severokórejský režim utláča svoj národ, je to militaristický režim, no to neznamená, že by severokórejskí lídri boli náchylní páchať otvorenú sebevraždu a útočiť voči podstatne silnejšiemu súperovi. Nerobili to v minulosti, tak prečo by to mali robiť dnes?

Faktom ostáva, že vďaka svojmu jadrovému bojovému potenciálu je Kim Čong-un pomerne v bezpečí, pretože USA si netrúfajú útočiť voči krajine s atómovými zbraňami (jadrový konflikt medzi Severnou Kóreou a USA by mal okrem územia juhovýchodnej Ázie a Japonska priamy dopad aj na čínske a ruské územie, čo by znamenalo že Rusi a Číňania by mohli zaútočiť na USA, nasledovala by jadrová apokalypsa).

Ak by mali jadrové zbrane Sýria, Lýbia, Irak či Juhoslávia, nikdy by NATO a USA proti týmto krajinám neútočili. Preto sú viac menej aj jasné snahy Iránu získať jadrové zbrane, najmä keď v regióne Blízkeho východu vlastní jadrové zbrane iránsky najväčší nepriateľ Izrael.

Severokórejský jadrový arzenál, aj keď je relatívne malý poskytuje množstvo výhod. Udržiava medzinárodný status Severnej Kórei, funguje ako nástroj vydierania a odstrašovania. Severná Kórea tak vďaka svojím jadrovým zbraniam uštedrila USA cennú lekciu a ukázala, že je relatívne ľahké napádať súperov keď máte silnejšiu armádu a súper je bezmocný (Irak, Lýbia, Sýria, Juhoslávia). No v prípade, že nejde o bezbranného súpera, svet amerických geopolitických ambícii a pocit americkej exkluzivity sa stráca, rovnako ako sa stratil aj v Afganistane či Iraku, kde sa ukázalo že americká armáda nie je schopná poraziť osamotených pastierov kôz s kalašnikovmi, ktorých nikto nepodporuje.

Obdobie amerického beztrestného zasahovania a presadzovanie svojich predstáv vo svete sa teda končí. Donald Trump bude musieť zosúladiť predstavy časti politických elít USA s novou a skutočnou realitou. Pôjde o bolestivý proces, globálna stabilita sveta bude v mnohom závisieť od toho, ako sa bude Donaldovi Trumpovi v jeho snahách dariť.

Viktor Denisenko