Keď súperi začali zrýchľovať, zabíjalo ma to. Vedel som, že toto je čiara, priznal Tóth v katarskej Dauhe

Dauha 29. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Ambície boli ako už neraz v minulosti oprávnene veľké. Ukazovatele výkonnosti sa nachádzali niekde medzi zlatým Pekingom a zlatým Riom, napriek tomu to tentoraz Matejovi Tóthovi na vrchole sezóny nevyšlo. Proti boli neľudské podmienky v katarskej Dauhe

Extrémne vysoká vlhkosť vzduchu blížiaca sa k 80 percentám v kombinácii s teplotami, ktoré sa počas pretekov pocitovo šplhali k štyridsiatim stupňom Celzia. K tomu ešte neskoré nočné hodiny, keď je organizmus bežne nastavený na spánok. To všetko vysávalo z tela chodcov na 50 km životodarnú energiu a jednou z obetí bol aj skúsený slovenský reprezentant. Z trate zišiel po dvadsiatom ôsmom kilometri radšej sám. Podľa vlastných slov chcel zabrániť neskoršiemu kolapsu.

“Ja som si už pred štartom povedal, že nepôjdem proti zdraviu a prírode. Sľúbil som aj doma, že ak sa budem cítiť veľmi zle, tak skončím a zídem z trate po vlastných,” uviedol Matej Tóth v rozhovore pre špecializovaný portál atletika.sk. “Dnes to bolo o tom, kto a ako nastaví svoju myseľ: či to odpochoduje za každú cenu až do cieľa, alebo či ho odnesú z trate až na nosidlách,” doplnil skúsený 36-ročný reprezentant.

Multimedailista z vrcholných podujatí priznal, že okrem náročných podmienok ani nemal svoj deň. Napriek tomu, že počas tréningov v záverečnej príprave na Cypre sa cítil dobre, v Katare sa v deň pretekov stretlo priveľa zlých okolností. “Šliapal som v tempe okolo 5 minút, ale pulz som mal, ako keby som išiel kilometer za 4:30 min. Od začiatku mi to vôbec nesadlo, aj podmienky boli extrémne náročné a celkovo – vôbec mi nesadol deň. Poriadne sa však vytrápili aj ďalší moji súperi,” poznamenal Tóth. Jeho slová potvrdil aj obhajca titulu a svetový rekordér Yohan Diniz z Francúzska. Nedošiel ani na métu 20. kilometra.

“Okolo 25. kilometra sa to zlomilo, keď som sa dostal do skupinky s dobrým tempom. Akonáhle súperi začali zrýchľovať, mňa to zabíjalo. Klesol som z tempa 5 minút na kilometer na 5:20 min. Vedel som, že toto je čiara, že odtiaľ – potiaľ a toto už nedám. Čo som vtedy pociťoval? Každých 700 m bola na trati občerstvovačka, ale po 200 m som sa aj tak začal prehrievať. Tŕpli mi ruky, prehriatemu telu zodpovedali vyššie tepy aj žalúdočné problémy. Vtedy som už vedel, že to je koniec,” opísal Matej Tóth.

V zrejme najťažšej chodeckej päťdesiatke v modernej histórii svetových šampionátov sa z pôvodného počtu 46 pretekárov na štarte vo výsledkovej listine objavilo iba 28. Štatistiky zaznamenali štrnásť odstúpení a štyri diskvalifikácie. Vytrápili sa všetci, možno jedinou výnimkou bol mužský víťaz Jusuke Suzuki, ktorý od začiatku pochodoval vo vlastnom tempe, oveľa rýchlejšom než bola schopná udržať jeho konkurencia. Suzuki mal miestami takmer štvorminútový náskok, v samom závere už zvoľnil, lebo si bol istý víťazstvom.

“Sadlo mu to, našiel si svoj rytmus. Aj keď to bolo žalostne pomalé, jeho telo dokázalo akceptovať náročné podmienky. Je neskutočné, že na víťazstvo stačil čas nad štyri hodiny,” poznamenal Tóth na adresu víťaza. Kritickejší bol na tých, ktorí vymysleli a tiež odsúhlasili svetový šampionát v katarskej “vyhni” v extrémnych podmienkach hraničiacich so zdravým rozumom. “Neviem, kto toto vymyslel, ale určite si ten človek nedokáže predstaviť, čo vytrvalci prežívajú. Nechcem teraz hovoriť o tom, že je to dehonestácia. Takto sa rozhodli a my to musíme akceptovať. Neviem však, či sa na takéto podmienky vôbec dá pripraviť. Ak by som bol predtým zdravý a pretekal sa celú sezónu, zvažoval by som, či mám sem vôbec prísť,” doplnil Tóth.

Jeho tréner Matej Spišiak v krátkom videu na webe SAZ rovnako nesúhlasne konštatoval: “Potvrdilo sa, čo sa hovorilo už minulý rok, že sme sem ani nemali chodiť. Podmienky boli katastrofálne, strašne veľa ľudí sa vzdalo, časy boli extrémne pomalé, atmosféra tiež katastrofálna. Nič také som predtým nezažil, je to všeobecné sklamanie. Urobili sme maximum, ale dopadlo to takto. Mrzí nás to, ale ideme ďalej. Budúci rok je olympiáda, takže máme ďalšie ciele.”

Jeho zverenec na tému Tokio 2020, kde to tiež budú preteky vo veľkom teple a enormným výdajom energie, podotkol: “Bude to náročné, ale zažil som podmienky v japonskej Osake a tam to bolo úplne iné ako teraz v Dauhe. Neporovnateľne ľahšia ako tu.”