KDH kritizuje hospodárenie vlády, poukazuje na rast deficitu a zadlženia v roku 2024

Deficit verejnej správy dosiahol podľa KDH v roku 2024 úroveň 5,27 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje nárast oproti roku 2023. Napriek avizovanému cieľu zníženia deficitu o pol percenta sa podľa hnutia tento cieľ nepodarilo naplniť. „Situácia je taká, že vláda Slovenskej republiky, podľa zverejnených údajov, hospodárila zle. Deficit v roku 2024 bol 5,27 percent. Znamená to, že vláda, napriek tomu, čo deklarovala, že bude znižovať deficit o 0,5 percenta, tak sa jej to nepodarilo. Takže nedodržala svoje programové vyhlásenie. Hospodárstvo sa nám zadrháva. V rozpočte sa rátalo s 2,7 percentným rastom, ale bolo to iba 2,1 percenta. A podľa jarnej notifikácie je to pre tento rok iba 0,9 percenta. Čiže nečaká nás žiadna dobrá vyhliadka,“ uviedol Martin Štuk, ekonomický expert KDH.

Podľa údajov hnutia sa Slovensko v uplynulom roku výrazne zadlžilo. Hrubý dlh stúpol o 8,8 miliardy eur, čo predstavuje nárast o približne 1 620 eur na jedného obyvateľa. „Dlh raz bude treba zaplatiť a nebude to nikto iný ako obyčajní ľudia,“ doplnil Štuk.

KDH tvrdí, že napriek zvýšeniu daní, odvodov a poplatkov vláda nedokázala ozdraviť verejné financie. Hnutie zároveň upozorňuje na zvýšenie výdavkov na štátnych zamestnancov o 220 miliónov eur, hoci podľa jeho vyjadrení vláda deklarovala ich zníženie. „Platy v štáte nemali rásť, ale je viac ako jasné, že rástli odmeny. Výdavky niektorých ministerstiev navzdory konsolidácii rástli a peniaze daňových poplatníkov neboli využívané efektívne. Jeden príklad za všetky – Ministerstvo športu a cestovného ruchu SR,“ uviedol Štuk. Dodal, že napriek plánovanej konsolidácii vo výške 1,4 miliardy eur, výdavky verejnej správy v roku 2024 vzrástli o 2,2 miliardy eur. „Bol to rok premárnenej príležitosti. A konsolidácia v roku 2025 dopadne o to tvrdšie na občanov a firmy,“ uzavrel.

Hnutie zároveň poukázalo na dlhodobé zaostávanie Slovenska v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie v oblasti životnej úrovne. Podľa KDH dosahuje Slovensko 75 percent priemeru EÚ, čím sa nachádza na 24. mieste. V oblasti čistých príjmov je na tom najhoršie zo všetkých susedných krajín s výnimkou Ukrajiny. „Máme však najvyššiu cenu práce z celej Vyšehradskej štvorky. Keď sa zamestnávateľ rozhoduje, kde si otvorí firmu v jednej z krajín Vyšehradskej štvorky a pozrie si, koľko ma bude stáť zamestnanec, tak na Slovensku podľa hodinovej mzdy to bude viac ako 18 eur. Napríklad, v susednom Maďarsku je to iba 14. Keď si však pozrieme, čo z toho ostane zamestnancovi, tak Slovensko je úplne na chvoste týchto štyroch krajín. Čistý príjem na Slovensku je iba 16 784 eur za rok. Napríklad v Poľsku je to 23 897 eur. Poliaci majú síce lacnú pracovnú silu, ale priemerné mzdy majú vyššie a viac im ostane aj v peňaženke. Na Slovensku je síce cena práce vyššia, ale ľuďom ostane peňazí menej,“ povedal Jozef Hajko, poslanec KDH.

Kresťanskí demokrati preto vyzývajú vládu, aby šetrila predovšetkým na vlastnej prevádzke, obmedzila výdavky na tovary a služby a menej zaťažovala obyvateľov a podnikateľov. Zároveň požadujú dôslednejší výber daní a podporu ekonomického rastu, vrátane zrušenia transakčnej dane.