Bratislava/Londýn 30. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Kirsty Wigglesworth)

Kedysi boli buriči verejne, pred davom umučení a nakoniec rozštvrtení, na výstrahu každému, kto by sa chcel tiež postaviť proti moci. Dnešná svetovládna moc funguje rovnako, hoci metódy sú rafinovanejšie. Polrok v britskom väzení urobil z Assangea ľudskú trosku a zdá sa, že bude ešte horšie

Nahrávkové, esemeskové a iné eštebácke bizarnosti domáceho politického diania zatieňujú to, čo sa deje v zahraničí a bez väčšej pozornosti tak napríklad ostal najnovší vývoj v prípade Assange. Táto kauza je pritom najlepším barometrom stavu demokracie a ľudských práv v režimoch západných plutokracií. Mala by nám všetkým byť výstrahou, pretože politická reprezentácia, ktorú si máme o pár mesiacov zvoliť, bude rozhodovať o tom, komu zo zahraničných partnerov budeme dôverovať ako garantovi našej ekonomickej prosperity a vojenskej bezpečnosti.

Saddám Husajn, Muammar Kaddáfí, Slobodan Miloševič… mien rebelov, ktorí boli v mene humanity, pravdy a lásky geopolitickým hegemónom exemplárne zamordovaní, je dlhý rad. Zdá sa, že ďalším v tomto rade môže byť Julian Assange, zakladateľ organizácie WikiLeaks, človek, ktorému svet vďačí za množstvo informácií o zverstvách, ktoré Západ spáchal napríklad v zločinných vojnách v Iraku či Afganistane. Je živým symbolom neohrozeného boja proti zlovôli režimu, ktorý ho ostentatívne, bezočivo šikanuje a urobil z kedysi charizmatického, vtipného človeka plného energie ľudskú trosku neschopnú normálnej komunikácie.

Časopis Jacobin urobil rozhovor s Fidelom Narvaezom, bývalým ekvádorským konzulom v Londýne, ktorý zohral kľúčovú rolu v poskytnutí azylu Assangeovi v roku 2012 na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne a šesť rokov tam strávil v Assangeovej blízkosti (rozhovor v origináli nájdete TU). Rozhovor má titulok „Vyhodili ma, lebo som pomáhal Julianovi Assangeovi, ale neľutujem to“ a je o tom, čo sa dialo počas Assangeovho azylu na ekvádorskej ambasáde a o tom, prečo nový ekvádorský prezident Lenín Moreno ustúpil zahraničnému tlaku, porušil sľub a odovzdal Assangea britskému režimu.

Narvaez opisuje britské hrozby, že vtrhnú na veľvyslanectvo, aby sa Assangea zmocnili, hoci to je absolútne neprípustné dokonca aj v čase vojny, a celý rad ďalších pikantností. Ekvádor za vlády prezidenta Rafaela Correu však statočne odolával: nebol nastavený nepriateľsky voči USA ako voči najväčšiemu obchodnému partnerovi krajiny, ale usiloval sa o nezávislú politiku. Odmietol napríklad vybudovanie americkej vojenskej základne v Ekvádore a keď sa Assange so žiadosťou o azyl obrátil na konzula Narvaeza, s ktorým bol v kontakte už skôr, ekvádorský prezident mu prisľúbil ochranu, ktorú po celý čas, kým bol vo funkcii, spoľahlivo zabezpečil.

Všetko sa zmenilo so zmenou režimu v Ekvádore. Po príchode Lenína Morena do prezidentského úradu sa začali určití ľudia na veľvyslanectve snažiť všemožne Assangeovi znepríjemňovať život, aby sa rozhodol odtiaľ odísť sám. V roku 2018 zbavili funkcie konzula Narvaeza. Medzitým bezpečnostná agentúra UC Global, ktorú Ekvádor najal, aby ochraňovala Assangea na veľvyslanectve, ale ktorá, ako sa ukázalo, bola v moci CIA, Assangea špehovala, odpočúvala a filmovala. Informácie potom posielala CIA, a čo viac, šírila neobjektívne ohováračské správy, ktoré spôsobili, že verejná mienka vo svete aj v Ekvádore sa začala otáčať proti Assangeovi.

Svetové a „nezávislé“ ekvádorské médiá hlavného prúdu začali do Assangea útočiť a tlačiť na vládu, aby sa ho zbavila. Mimochodom, šírili tiež hystériu o údajnom ruskom napojení WikiLeaks na Rusko a o údajnom pláne ruských tajných služieb pomôcť Assangeovi utiecť z Británie prostredníctvom naplánovanej agentskej akcie ako z Jamesa Bonda. Narvaez však tvrdí, že je to nezmysel a uvádza rozumný argument: totiž Ekvádor v roku 2017 skúšal zachrániť Assangea tak, že Británii navrhol, že ho ustanoví za svojho diplomata. Británia to zamietla, avšak bola ešte možnosť, že by ho za svojho diplomata prijala iná krajina, do ktorej by ho ako diplomata potom museli Briti pustiť. Hovorilo sa o Rusku, ale to sa po dlhom ťahaní nezrealizovalo – Rusi zrejme o Assangea záujem nemali. A teda je málo pravdepodobné, že by išli vylamovať otvorené dvere.

Prečo prezident Moreno vydal Assangea britskému režimu? Za prezidenta Correu sa Ekvádor vyhýbal nebezpečným pôžičkám z Medzinárodného menového fondu (MMF), ale prístup Lenína Morena bol iný: za pôžičku z MMF vo výške 4,2 miliardy dolárov bol veľmi vďačný – a mnohí sa domnievajú, že súčasťou dohody bolo aj odovzdanie Assangea. Narvaez hovorí: „Myslím, že Moreno by vyhodil Assangea aj keby nedostal tú pôžičku, lebo to je súčasť jeho lokajskej mentality byť podlízavý a snažiť sa zalíškať Spojeným štátom. Neviem, či vyhostenie Assangea bolo podmienkou tej transakcie, ale vieme, že USA majú právo vetovať rozhodnutia MMF.“

Čo sa stalo potom? Assange bol v apríli 2019 zatknutý britským režimom a uväznený na základe žiadosti Spojených štátov pre údajné „sprisahanie s Chelseou Manningovou za účelom zverejnenia záznamov o vojne v Iraku, Afganistane a depeší ministerstva zahraničných vecí USA“, a tiež pre údajné porušenie podmienok prepustenia na kauciu. Je držaný vo väznici Belmarsh s najprísnejšou ostrahou, kde sú okrem neho (novinára, vydavateľa, intelektuála) len teroristi, keďže práve na nich sa toto zariadenie špecializuje. Nesmie sa s nikým stýkať, má povolené iba 45-minútové cvičenie denne.

Pred niekoľkými dňami sa konalo súdne pojednávanie. Zúčastnil sa ho ako divák Assangeov priateľ, diplomat Craig Murray. Videl Assangea po dlhom čase a bol z jeho vzhľadu, ako aj z priebehu pojednávania otrasený. Podľa jeho článku, ktorý preložil český portál Zvedavec.org (nájdete ho TU) sa Assange možno ani nedožije konca procesu, lebo jeho fyzický, ale tiež mentálny stav sa v krátkom čase rapídne zhoršil.

To súdne pojednávanie malo prebiehať v duchu najlepších európskych tradícií, pripomínal procesy s Miladou Horákovou, Jozefom Tisom či Slobodanom Miloševičom: podľa Murraya súd ani nepredstieral záujem o argumenty obhajoby a rozhodol tak, ako potreboval, resp. ako potrebovali zástupcovia vlády USA, ktorých bolo v sále prítomných pre istotu až päť.

Murray bol šokovaný z toho, ako sa v priebehu pár mesiacov Assange zmenil: je fyzicky zruinovaný, veľmi schudol, možno 15 kg, ustúpili mu vlasy, viditeľne veľmi zostarol, zle chodí. Ešte horší je však jeho mentálny stav. Keď ho požiadali, aby povedal svoje meno a dátum narodenia, tento inokedy brilantný mysliteľ a vysoko inteligentný, veľmi pohotový diskutér, si nevedel niekoľko sekúnd spomenúť. Bol dezorientovaný, na svetle žmurkal a evidentne bolo pre neho veľkým problémom sa koncentrovať a artikulovať. Murray vo svojom živote diplomata videl viacero obetí mučenia a podľa neho Assangeov vzhľad vykazoval presne rovnaké príznaky.

Murray bol však veľmi nemilo prekvapený aj spôsobom, akým proces prebiehal. Obhajcovia požadovali od súdu viac času na prípravu dôkazov, keďže k Assangeovi mali veľmi obmedzený prístup a mohli mu dať dokumenty k prípadu iba týždeň pred pojednávaním (!). Mal navyše veľmi obmedzené možnosti práce s počítačom a nemal prístup k vlastným dokumentom, záznamom a materiálom, keďže všetko z ekvádorského veľvyslanectva, kde bol predtým v azyle, zabavili americké úrady. Assange teda prakticky nemal možnosť sa na proces pripraviť, ale evidentne zaujatá sudkyňa Vanessa Baraitser nepovolila termíny pojednávaní zmeniť.

Obhajcovia tiež žiadali usporiadať samostatné zasadnutie súdu, ktoré by najprv rozhodlo, či sa na Assangea vzťahuje článok 4 zmluvy medzi Veľkou Britániou a USA o vydávaní stíhaných osôb z roku 2007, ktorý hovorí, že osoby sa nevydávajú v prípade politických káuz. Napriek tomu, že tu je nad slnko jasnejšie, že prípad Assange je čisté politikum, sudkyňa jednanie o tomto bode nepovolila.

Prečo sa v Londýne s týmto odporným zmanipulovaným politickým divadlom tak veľmi ponáhľajú? Medzitým totiž prebieha proces v Madride, ktorý sa týka oodhalenia, ktoré sme už spomenuli, s ktorým prišli španielske noviny El Pais. Prevalilo sa, že španielsku bezpečnostnú firmu UC Global, ktorú Ekvádor najal na ochranu Assangea na veľvyslanectve, CIA poverila, aby ho v skutočnosti špehovala, filmovala a odpočúvala, vrátane dôverných rozhovorov s právnikmi. A nielen jeho, ale aj každého novinára, právnika či iného návštevníka – a všetky informácie následne posielala CIA.

V zmysle článku 4 vyššieuvedenej zmluvy o vydávaní stíhaných osôb by sám osebe tento fakt ako dôkaz spolitizovania mal stačiť na to, aby bolo zastavené jednanie o vydaní Assangea do USA. To však nie je všetko, čo sa v Madride ukázalo: okrem iného tam boli predložené dôkazy o pláne CIA uniesť Assangea a ďalšie zaujímavé skutočnosti. Za daných okolností sa musia v Londýne poponáhľať, pretože ak by súd v Madride skončil skôr – predpokladaným víťazstvom Assangeových právnikov – mohlo by to zaujatému londýnskemu súdu skomplikovať situáciu v snahe rozhodnúť o jeho vydaní do Spojených štátov.

Murray farbisto opisuje, ako nechutná súdna fraška prebiehala: tí piati zástupcovia vlády USA neboli usadení v obecenstve, ako by sa dalo predpokladať, ale za jednacími stolmi spolu s právnikmi, sediac za nimi. A tí sa s nimi o všetkom neustále radili, pričom dokonca explicitne potvrdili, že prijímajú pokyny „od tých, čo sedia za nimi“. Sudkyňa rozhodla vo všetkom tak, ako si Američania priali a obhajobu aj s jej argumentáciou ostentatívne ignorovala.

Medzitým pred budovou súdu protestovali stovky ľudí proti tomuto škandalóznemu politickému procesu v duchu československých 50. rokov. Zrejme na popud Američanov, sudkyňa rozhodla o zmene miesta konania súdu, z pomerne otvoreného súdu Westminsterského magistrátu na súd v Belmarsh, čo je ponuré a mimoriadne ostro strážené špeciálne miesto určené pre procesy s teroristami, spojené s väzením s najprísnejším režimom, v ktorom v súčasnosti Assangea držia.

Na pojednávaní na súde v Belmarsh bude zrejme obmedzená účasť verejnosti. Assangeovi obhajcovia namietali, že zariadenie v Belmarsh nie je uspôsobené tak, aby mohli konzultovať prípravu na pojednávanie s Assangeom, čo im prakticky znemožní sa na súd pripraviť, pretože aj vo väzení k nemu majú iba veľmi obmedzený prístup. Murray píše, že sudkyňa túto požiadavku so zlomyseľným úškľabkom odmietla.

Na záver jednania sa sudkyňa Assangea opýtala, či procesu porozumel. Assange zamrmlal, že nie, že nedokáže myslieť a pôsobil vyslovene dezorientovane. Odpovedala, že ak nie je schopný chápať priebeh súdneho pojednávania, vysvetlia mu to dodatočne jeho právnici.

Assange toho povedal viac, ale niekdajší brilantný argumentátor tentoraz rozprával veľmi potichu, zmätene, nedalo sa mu rozumieť. Hoci už len samotný predmet obžaloby je dôkazom, že kedysi išlo o výnimočne inteligentného človeka, ale zdá sa, že z neho po štvanici „demokratickými“ inštitúciami, z neho ostala iba ľudská troska – natíska sa otázka prečo, kto to spôsobil? Túto otázku si však sudkyňa ani náhodou neráčila položiť a podľa Murraya sa k Assangeovi správala vyslovene cynicky a zlomyseľne.

Čo bude ďalej? Odkedy sa Juliana Assangea zmocnil britský režim, je celá fraška zjavne v réžii Američanov a je ťažko očakávať, že sa jej zmanipulovaný charakter zmení. Niektorí americkí politici otvorene vyzývajú k Assangeovej poprave: poradca kanadského premiéra Tom Flanagan pred časom dokonca chcel, aby na neho bol spáchaný letecký atentát, neúspešná viceprezidentská kandidátka Sarah Palinová ho považuje za „protiamerického“ a chce, aby bol stíhaný ako teroristi, ako vodcovia Talibanu či Al-Kajdy, jej stranícky kolega a prezidentský kandidát z minulých volieb Mike Huckabee povedal, že pre Assangea „čokoľvek menej ako poprava by bolo príliš vľúdnym trestom“ a podobne sa vyjadrili aj ďalší americkí „humanisti“, ktorí neváhajú šíriť divnú psychózu, že USA sú štát, ktorý vraj môže ostatných učiť demokracii.

A prečo ho vlastne chcú zabiť a otvorene to vykrikujú? Preto, a jedine preto, lebo si dovolil vyniesť na svetlo sveta špinu, ktorú režim chcel uchovať skrytú pred vlastnými občanmi. A to je rebélia, ktorá sa neodpúšťa. Nie, Assangea nerozštvrtia ako by to urobili kedysi. Už dnes však z neho je iba tieň z človeka, ktorým kedysi býval. V tejto chvíli sa jeho osud začína podobať osudu Jacka Nicholsona alias Randla McMurphyho z nezabudnuteľného filmu Prelet nad kukučím hniezdom, ktorý si môžete online pozrieť napríklad TU. Príbeh Juliana Assangea sa však ešte neskončil. A týka sa aj nás – možno viac, než by sme si mysleli.

Ivan Lehotský