Katastrofálny úhyn včiel v Čechách. Med zdražie

Včelám okrem infekčnej choroba varroázy, uškodilo aj samotné počasie, ako aj mrazy v uplynulých dňoch. České včelstvá však zdecimovala hlavne varroáza. Pôvodca varroázy je klieštik včelí, ktorý napáda včelie plody vrátane dospelých jedincov. Varroáza v kombinácii s ďalšími faktormi, ako sú virózy, chronické otravy, nízka úroveň zoohygieny alebo nedostatočnosť bielkovinovej potravy, spôsobuje postupné slabnutie včelstiev, ktoré môže viesť až k jeho kolapsu alebo úhynu, pokiaľ nie sú včas vykonané účinné opatrenia na tlmenie varroázy.

„Ide o to, aby včelári liečili včas, potom hlavne o to, aby liečili všetci včelári v okolí. Keď to neurobí jeden, tak si to zas donesú do úľov,” vysvetľuje Jarmila Machová, predsedníčka Českého zväzu včelárov.

V minulosti zahubila varroáza v Česku v priemere desať percent včelstiev ročne. Tento rok je to výrazne viac, podľa zväzu včelárov sa to premietne do množstva aj cien tohtoročného medu.

Situácia na Slovensku ohľadom úhynu včelstiev by nemala byť kritická. Slovenský zväz včelárov zatiaľ nenahlásil vysoký úhyn včiel. Na Slovensku sa eviduje každoročný úhyn včiel, ktorý sa pohybuje do 10%, čo sa pokladá za číslo nevybočujúce z normálu. Výnimku tvorili sezóny 2018/2019 a 2019/20, kedy už dosiahli zimné straty na Slovensku nad 10  %. Na Slovensku sú zimné úhyny včelstiev najviac ovplyvnené prítomnosťou klieštika a niektorých genetických verzií ním prenášaného vírusu deformovaných krídel DWV. Na prežívateľnosť včelstiev v hlavnej sezóne zas najviac vplýva nedostatok priebežne kvitnúcej včelej pastvy. Znižovanie dlhovekosti včiel je spôsobené záťažovými látkami, najmä pesticídov používaných v ochrane rastlín.

Najlepším riešením ako podporiť slovenské včelárstvo a zároveň mať istotu, že si človek kúpil kvalitnú a zdraviu prospešnú potravinu, je kúpiť si slovenský med priamo od včelára. Na pultoch predajní sa kedysi nachádzal aj med z Ázie, kde vedia med chemicky upraviť. Z niektorých medov sa odfiltruje peľová zložka a tak odborníci nedokážu určiť, odkiaľ med pochádza. Označenie „med z krajín mimo EÚ”, môže v sebe niesť teplotnú úpravu dovozových medov. Ďalším problémom je, že včely v subtropických a tropických pásmach nedokážu zahustiť med tak, ako to prikazuje legislatíva Európskej únie. Väčšina európskych medov skôr či neskôr skryštalizuje, čo je tiež známka pravosti, falzifikáty a poškodené medy sú na európskom trhu takmer výlučne v tekutej forme.

„Jednou z najefektívnejších spôsobov podpory slovenského včelárstva je kúpa medu priamo od domácich včelárov. Na Slovensku (na rozdiel od niektorých iných krajín) neplatia poľnohospodári včelárom za tzv. „opeľovaciu službu”, takže jediným zdrojom príjmu pre nich predstavuje predaj medu. Ten je najvyššej kvality, ako dokazujú mnohé ocenenia z celosvetových súťaží. V neposlednej rade takmer úplne vylúčite riziko, že si namiesto medu s množstvom zdraviu prospešných látok donesiete domov z obchodu len hustý sladký sirup. Slovenský zväz včelárov je držiteľom ochranného označenia „Slovenský med”, pričom pri medoch s týmto označením garantuje prírodný a slovenský pôvod,” vysvetľuje predseda SVZ  Ing. Milan Rusnák.