Kardinál Claudio Gugerotti navštívi Svätú zem, aby vyjadril podporu pápeža

Plánované sú tiež stretnutia s gréckopravoslávnym jeruzalemským patriarchom, Jeho Blaženosťou Teofilom III., a s jeruzalemským patriarchom Arménskej apoštolskej cirkvi, Jeho Blaženosťou Nourhanom Manougianom. V centre pozornosti bude modlitba za dar pokoja.

Návšteva kardinála Claudia Gugerottiho, prefekta Dikastéria pre východné cirkvi, vo Svätej zemi v dňoch 16. až 21. novembra „má vyjadriť solidárne objatie a konkrétnu podporu Svätého Otca a celej Cirkvi našim bratom a sestrám“ v týchto krajinách. Oznámilo to dikastérium vo svojom tlačovom komuniké. Kardinála bude sprevádzať jeho osobný sekretár, otec Emanuel Sabadakh, a úradník dikastéria, don Nicola Agnoli. Prefekt, ktorý sa vydá ako pútnik na sväté miesta spásy, prinesie „vyjadrenie blízkosti Svätého Otca a znamenie jeho požehnania biskupom, ich duchovenstvu a veriacim, ktorí udržiavajú kresťanskú vieru nažive v prostredí poznačenom vážnymi ťažkosťami“.

Čísla o kresťanskej prítomnosti

Kresťania, živé kamene Svätej zeme, patria k starobylým cirkevným spoločenstvám, ktoré sú hlboko zakorenené v tomto území, hoci dnes tvoria menšinu v sociálno-náboženskom kontexte s prevahou židovského a moslimského obyvateľstva. „V súčasnosti,“ uvádza sa v tlačovej správe, „je celková kresťanská prítomnosť v Izraeli približne 185-tisíc osôb s izraelským občianstvom, čo predstavuje 1,9 percenta obyvateľstva krajiny. Katolíci tvoria približne 140-tisíc veriacich, z ktorých väčšina patrí ku Gréckokatolíckej melchitskej cirkvi (približne 120-tisíc), ďalší k Latinskej cirkvi (približne 15-tisíc) a menší počet k maronitskej, arménskej, sýrskej a chaldejskej cirkvi.“

„V Palestíne,“ pokračuje správa, „je kresťanská komunita obzvlášť vystavená ťažkej skúške v dôsledku zložitej sociálno-politickej situácie poznačenej izraelsko-palestínskym konfliktom, čo vedie k neustálemu trendu núteného odchodu veriacich. Na Západnom brehu Jordánu, kde žije približne 3,5 milióna obyvateľov, je približne 45-tisíc katolíkov, z ktorých väčšina patrí k latinskému obradu. V dramatických podmienkach Pásma Gazy tvorí kresťanskú komunitu približne 500 veriacich (približne 0,05 % obyvateľstva), z ktorých len časť sú latinskí katolíci, zatiaľ čo väčšina patrí ku gréckopravoslávnej cirkvi.“

Úbytok kresťanov, ale rozhodujúca spoločenská úloha

„Hoci čísla svedčia o drastickom poklese kresťanskej prítomnosti na tomto území v posledných desaťročiach, kresťanské spoločenstvá sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti a predstavujú zásadnú vyrovnávaciu silu v prostredí silných napätí a konfliktov. Vo Svätej zemi zohrávajú cirkvi kľúčovú spoločenskú úlohu vďaka úsiliu podporovať vzdelávanie prostredníctvom mnohých škôl, pomáhať najzraniteľnejším prostredníctvom rôznych zdravotníckych zariadení a poskytovať pomoc najchudobnejším a najviac znevýhodneným prostredníctvom rozsiahlych charitatívnych aktivít.“ Najmä za súčasných okolností je dôležité, aby „ich odvážna prítomnosť a ich svedectvo viery a nádeje v budúcnosť mieru mohli byť podporované prejavmi náklonnosti, neustálou modlitbou a aktívnou charitou celej Katolíckej cirkvi“.

V srdci Leva XIV. je dramatická situácia národov Svätej zeme

Preto sa pripomína, že „pápež Lev XIV. od začiatku svojho pontifikátu vysielal početné výzvy k mieru, pričom v srdci nosil dramatickú situáciu národov Svätej zeme a v tomto kontexte uznával zdanlivo slabú, ale rozhodujúcu úlohu kresťanov“. Následne sa citujú jeho slová z audiencie pre účastníkov jubilea východných cirkví: „Chcel by som poďakovať Bohu za všetkých, ktorí v tichu, v modlitbe a v obeti utkávajú vlákna mieru; a za kresťanov – východných i latinských –, ktorí najmä na Blízkom východe vytrvalo zotrvávajú a odolávajú vo svojich krajinách, silnejší než pokušenie opustiť ich. Kresťanom treba dať možnosť, nielen slovami, zostať vo svojich krajinách so všetkými právami potrebnými na bezpečný život. Prosím vás, angažujme sa v tomto smere!“

Stretnutia počas návštevy

Prefekt sa stretne s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a katolíckymi veriacimi rôznych obradov: latinského, grécko-melchitského, maronitského, arménskeho, sýrskeho a chaldejského. Navštívi pritom hlavné centrá ich prítomnosti v Jeruzaleme, Betleheme a Galilei. Osobitná pozornosť bude venovaná najzraniteľnejším komunitám, ktoré sa nachádzajú vo veľmi náročných podmienkach na Západnom brehu Jordánu. V tejto súvislosti sa uskutoční stretnutie s veriacimi z Ain Arik a podpora pastoračného centra pre mládež v tejto oblasti. Pozornosť bude venovaná aj Pásmu Gazy, a to prostredníctvom rozhovoru na diaľku s farárom Farnosti Svätej rodiny. Kardinál Gugerotti navštívi aj niektoré vzdelávacie inštitúcie, ako sú Betlehemská univerzita, Pápežský inštitút Effatà a viaceré kresťanské školy.

Stretnutia s patriarchami iných cirkví a slávenia na svätých miestach

Pri návšteve gréckopravoslávneho jeruzalemského patriarchu, Jeho Blaženosti Teofila III., a jeruzalemského patriarchu Arménskej apoštolskej cirkvi, Jeho Blaženosti Nourhana Manougiana, prefekt „posilní úsilie o jednotu kresťanov, ktoré je v kontexte Svätej zeme ešte nevyhnutnejšie“. Intenzívny program návštevy vyvrcholí významnými eucharistickými sláveniami na hlavných svätých miestach vrátane slávnostných vstupov do bazilík Svätého hrobu, Narodenia Pána a Zvestovania Pána, ako aj spoločných modlitieb s kňazmi a veriacimi, pri ktorých budú prosiť o dar pokoja pre kresťanské spoločenstvá a obyvateľov tohto regiónu – požehnanej a zranenej Svätej zeme.

Zdroje: VIS/Vatican News, anglická redakcia, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk