Bratislava 20. februára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)
Ešte ani nestihol doznieť šok z nepredpokladaného výsledku prezidentských volieb u našich susedov a už sa začínajú preberať scenáre, aký vplyv to bude mať na budúcnosť českej politiky. Najčastejšie sa konštatuje, že po voľbách sa môže možno aj radikálne zmeniť takmer idylický vzťah medzi Zemanom a Babišom. Po voľbách totiž Zeman Babiša už vôbec nepotrebuje a keďže všetci vieme, že je veľmi pomstychtivý, sotva len tak zabudne na Babišovo zaváhanie, keď bolo jasné, že Babiš si výsledkom volieb nie je vôbec istý a ako alibi si dovolil kádrovať a kritizovať Zemanových najbližších spolupracovníkov a pokúsil sa mu rozdávať takpovediac „kniežacie“ rady. Zeman nie je z tých, ktorý by zabúdal, a tak je možné, že mu „to“, teda pokus o zostavenie vlády, nechá poriadne vyžrať.
Vo viacerých politických stranách už prudko eroduje „skalopevné“ odhodlanie nejsť, či dokonca netolerovať vládu s trestne stíhaným premiérom. Ako K.O. podmienka to v podstate nikdy nebola pre komunistov, ani SPD Tomia Okamuru. Problém je v tom, že kým s toleranciou komunistov Babiš v podstate nemá problém, s Tomiom Okamurom, ktorý sa vzhliadol v Marine Le Pen, problém má. A to nielen kvôli medzinárodnému imidžu , Babiš sa nechce v rámci európskej politiky zaradiť niekde medzi Orbána a Kaczynského, ale aj preto, že takáto divoká koalícia by mu mohla rozložiť aj vlastný poslanecký klub. Mimochodom, v Európskom parlamente sa to už deje, zatiaľ ho opustili dvaja zo štyroch europoslancov.
Je jasné, že na jednej strane Zeman deklaruje Babišovi komfortný časový priestor na vyjednávanie o koalícii, na strane druhej pri druhom pokuse už asi naozaj bude požadovať povestnú stojedenčlennú väčšinovú podporu v dvestočlennom parlamente. Zároveň už svojou účasťou na zjazde ČSSD dal najavo, že aj naďalej má záujem presadzovať svoj vplyv vo svojej bývalej strane. Je veľmi pravdepodobné, že podporí to krídlo, ktoré je najústretovejšie voči prípadne koalícii s Babišom, a to dokonca aj bez onej známej kategorickej požiadavky – na neúčasti Babiša v takejto vláde.
Aj Babiš si pomaly uvedomuje, že jeho hra s jediným tromfom – predčasnými voľbami, ktoré nikto nechce, ale jeho strane ANO by vadili najmenej, – nemá ani zďaleka očakávaný účinok. Je to pomerne priehľadné blafovanie, ktoré starých politických harcovníkov len tak nevystraší. Babišova taktika je však jasná všetkým. Ľahko si spočítal, že najviac tromfov v ruke má práve on. Iná koalícia, okrej tej, v ktorej je ANO, sa v podstate zostaviť nedá. Demokratický blok, teda ODS, Piráti, KDU-ČSL, TOP 09 a prípadne Starostové a nezávislí, by sa ešte teoreticky mohol spojiť s ČSSD, pre ktorú by však účasť v takejto koalícii bola istá samovražda, ale táto skupinka by ani zďaleka nedosiahla magickú hranicu stojeden poslancov. No a spojenie tohto bloku s SPD Tomia Okamuru či s KSČM je absolútne nepredstaviteľné. Inak povedané, akúkoľvek mysliteľnú vládu v Českej republike nie je možné zostaviť bez ANO.
Túto skutočnosť veľmi dobre vedia na oboch stranách vyjednávacieho stola a hrá sa iba o to, kto skôr uhne. Je jasné, že prvý Babišov pokus pred snemovňou mal len „podusiť vo vlastnej šťave“ prípadných koaličných partnerov, aby boli v druhom kole vyjednávaní mäkší. No táto hra je tak priehľadná a postoje tak jednoznačne deklarované, že po mnohých mesiacoch mediálne j a politickej hry je veľmi ťažké svoje nemenné a principiálne stanovisko zmeniť.
Je pritom príznačné, že akýsi pokusný balónik, pripúšťajúci ústup z pevne zadefinovaných pozícii, už vypustili obe strany. Babiš sa raz akoby podriekol, že vlastne na poste premiéra by až tak zásadne netrval, na čo však vedenie jeho ANO kategoricky vyhlásilo, že si nikoho iného na tejto pozícii predstaviť nevie. Babiš tiež akoby mimochodom utrúsil , že však on by to (post premiéra) možno aj tomu Brabcovi prepustil, ale keď on to za žiadnu cenu nechce. Na druhej strane sa postupne ukazuje, že ak je v nejakej strane šanca na ústup od kategorickej pozície, tak za istých okolností to môže byť ČSSD.
Je všeobecne známe, že v ČSSD je relatívne vplyvná skupina, ktorá ma k Zemanovi blízko a je jasné, že po totálnom krachu sobotkovsko-dienstbierovskej línie rapídne narastá jej vplyv. Paradoxne však Babiš najviac potešilo víťazstvo Hamáčka, s ktorým má šancu dohodnúť určite skôr ako s Chovancom, s ktorým má množstvo nevyrovnaných účtov.
Zjazd ČSSD, otvoril cestu koalícii ANO – ČSSD s podporou či toleranciou KSČM. Plány však majú často tú vlastnosť, že sa neplnia. A preto je možné, že ani po zjazde ČSSD gordický povolebný uzol preťatý ešte nebude.
Politológ Roman Michelko
Text vyšiel aj v SNN