Štatistický úrad: Na Slovensku zomrelo od začiatku roka v dôsledku nadmerného tepla 12 osôb

Hoci počet priamych úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami dosiahol najvyššiu úroveň za posledné desaťročie, zvýšená celková úmrtnosť počas tohtoročného leta sa na Slovensku nepotvrdila. TASR o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

„Vysoké teploty však môžu k úmrtiu prispieť aj nepriamo, napríklad zhoršením chronického či iného ochorenia, čo sa v štatistikách priamych príčin smrti nemusí prejaviť,“ uviedol úrad.

Predbežné údaje ŠÚ SR ukazujú, že v júni až auguste zomrelo na Slovensku 12.510 obyvateľov. Ich počet bol o 2,2 percenta nižší ako priemer za rovnaké obdobie predchádzajúcich desiatich rokov. Počet zomretých počas troch letných mesiacov tohto roka bol zároveň o necelé jedno percento nižší ako desaťročný priemer rovnakého obdobia pred pandémiou ochorenia COVID-19, tvrdia štatistici.

V porovnaní s päťročným priemerom pred pandémiou koronavírusu bol podľa ŠÚ počet úmrtí na rovnakej úrovni, teda 12.560 osôb. Celková úmrtnosť tak v letných mesiacoch roku 2026 podľa predbežných údajov nevykazuje zvýšenie, ktoré by bolo možné označiť za nadúmrtnosť súvisiacu s teplom, skonštatoval.

„Napriek tomu Štatistický úrad SR zaznamenal v roku 2026 nárast počtu úmrtí, pri ktorých bolo nadmerné teplo uvedené ako priama príčina smrti. Do konca augusta 2026 bolo zaznamenaných 12 takýchto úmrtí, čo je najvyšší počet za posledné desaťročie. V predchádzajúcich rokoch sa počet úmrtí s priamym vplyvom tepla pohyboval len medzi nula až troma prípadmi ročne,“ priblížili štatistici.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aj odborné štúdie upozornili, že väčšina ľudí počas vĺn horúčav nezomiera na priamy úpal či vplyv tepla. Extrémne horúčavy fungujú ako spúšťač, ktorý akútne zhorší už existujúce chronické ochorenia. Preto je potrebné sledovať aj celkovú úmrtnosť, respektíve nadúmrtnosť. Dôvodom je, že nadmerné teplo výrazne zaťažuje organizmus a môže zhoršiť zdravotné riziká spojené s kardiovaskulárnymi, respiračnými či metabolickými ochoreniami a cukrovkou, ako aj viesť k akútnemu poškodeniu obličiek, vysvetlil úrad.

Oficiálny prehľad WHO o vplyvoch tepla na zdravie zároveň uviedol, že sledovanie iba priamych príčin úmrtí spôsobených teplom podhodnocuje realitu a problém horúčav. V praxi to podľa ŠÚ znamená, že v dokumentácii sa môže ako hlavná príčina smrti uviesť napríklad akútny infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda alebo akútne zlyhanie obličiek, zatiaľ čo samotný vplyv nadmerného tepla sa do oficiálnych štatistík hlavných príčin úmrtí nemusí dostať.

ŠÚ SR spracováva príčiny úmrtí podľa špecifických kódov Medzinárodnej klasifikácie chorôb, v ktorých je teplo uvedené ako hlavná alebo vedľajšia príčina smrti. „Konkrétne ide o dva kódy vyjadrujúce konkrétne príčiny úmrtia. Poškodenie nadmernou prirodzenou horúčavou definuje vonkajšiu príčinu smrti, môže ňou byť napríklad vlna horúčav. Účinky tepla a svetla definujú priamo klinickú diagnózu úmrtia v prípade úpalu alebo vyčerpania z tepla,“ priblížili štatistici.