Kallasová blúzni: Sila NATO ostáva v Európe „neporušená“

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie trvá na tom, že odstrašujúca sila NATO v Európe je stále „neporušená“ napriek rozhodnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť 5 000 amerických vojakov z Nemecka, pričom varuje, že blok musí prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu.

Brusel kroky USA očakával

Vystupujúc počas debaty v Európskom parlamente v Štrasburgu 19. mája, vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová povedala poslancom EP, že nedávne kroky Bieleho domu sú súčasťou širšieho trendu, ktorý sa v Bruseli dlho očakával.

„Tieto oznámenia sú súčasťou tohto širšieho trendu, ale odstrašujúca sila NATO zostáva neporušená a NATO bude naďalej udržiavať silnú prítomnosť na svojom východnom krídle, pretože teraz nie je čas na to, aby sme pôsobili slabým dojmom,“ povedala.

Pentagón potvrdil začiatkom tohto mesiaca, že uskutoční „postupné stiahnutie v priebehu šiestich až dvanástich mesiacov“ časti svojich síl nasadených v Nemecku, jednej z najväčších opôr Washingtonu v Európe. Rozhodnutie prišlo krátko po tom, čo nemecký kancelár Friedrich Merz obvinil Irán z toho, že „ponížil “ Spojené štáty, čo vyvolalo Trumpov hnev a hrozbu stiahnutia vojakov z nemeckého územia.

Kallasová uviedla, že už dlho bolo jasné, že USA presunú svoje strategické zameranie na indicko-tichomorskú oblasť a západnú pologuľu. Hoci argumentovala, že americká vojenská prítomnosť v Európe je „tiež v záujme Spojených štátov“, povedala, že EÚ „musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu“, aby zabezpečila bezpečnosť svojich členských štátov.

Plán: zvýšiť európsku obrannú výrobu

To znamená odstrániť medzery v schopnostiach a zvýšiť európsku obrannú výrobu, dodala vysoká predstaviteľka diplomacie EÚ.

„Všetko to má svoju cenu, ale odstrašenie agresie je lacnejšie ako vedenie vojny,“ povedala.

Európsky priemysel by tiež musel držať krok s týmito výdavkami, varovala Kallasová a poslancom Európskeho parlamentu povedala, že „peniaze samy osebe nevytvárajú bezpečnosť, ak výroba nestíha“. Ak by sa vyššie obranné rozpočty prejavili len dlhšími čakacími dobami a väčším objemom nedodaných objednávok, tento prístup by nefungoval.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ vo svojom vystúpení argumentovala, že Rusko sa pretransformovalo na vojnovú ekonomiku, pričom na obranu vynakladá takmer 8 % svojho HDP a produkcia sa sústreďuje takmer výlučne na tanky, rakety a delostrelectvo.

Niekoľko národných spravodajských služieb v rámci bloku teraz odhaduje, že Moskva by mohla otestovať obrannú pripravenosť EÚ v priebehu troch až piatich rokov, povedala. Kallasová argumentovala, že konečným cieľom Ruska je „nielen Ukrajina, ale hrozba pre celú Európu“.

Vyzvala na zintenzívnenie ekonomickej, vojenskej a politickej podpory Kyjeva, pričom Ukrajinu opísala ako „prvú obrannú líniu“ Európy a uviedla, že Ukrajinci „získavajú čas“ pre zvyšok kontinentu, aby mohol obnoviť svoje vlastné vojenské kapacity.

Kallasová tiež naliehala na prehĺbenie spojenectiev s partnermi s podobnými názormi, medzi ktorých zaradila Spojené kráľovstvo, Kanadu, Japonsko, Austráliu a Južnú Kóreu, a na reformu rozhodovacieho procesu v EÚ.

Požiadavka jednomyseľnosti, „často bráni“ bloku konať tak rýchlo, ako to vyžaduje súčasná geopolitická situácia, dodala.

Prečítajte si tiež:

• Hovorí o diplomacii, ale kope okolo seba. Kallasová sa znovu vyznamenala
• Trump pohrozil novými útokmi na Irán, Teherán varuje pred eskaláciou