Iba včera ste sa na Slovensko vrátili zo Štrasburgu, kde bolo štvrodňové zasadnutie EP. Aké veci sa riešili?

Okrem štandardných, nezmyselných uznesení k Sýrii, Sudánu a Azerbajdžanu, tam boli pre mňa zaujímavé dve hlasovania, ktoré boli naozaj obšírne. Jedno bolo asi k 57. rezolúcii k Ukrajine a našej nehynúcej podpore. Druhá vec bola tzv. Biela kniha, ohľadom obrany. Primárne sa to dotýka toho, čo bolo schválené na poslednom summite, teda ReArm Europe, čiže 800 miliardového plánu vyzbrojenia EÚ. K tomu summitu sa treba vrátiť a povedať, že tam boli dve línie, dve od seba nezávislé témy. Jednou bolo uznesenie, ktoré hovorí o podpore Ukrajiny – ale čo je pre nás dôležité – dobrovoľnej. To znamená, že tvrdenia opozície o tom, že sme sa zaviazali k nejakej podpore Ukrajiny, nie sú pravdivé. A už vôbec nie v hodnote 800 miliárd, to je iná téma.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Videli ste, že Viktor Orbán tieto závery zablokoval, teda vetoval. My sme ich nevetovali, pretože sa nám do záverov podarilo presadiť formuláciu, ohľadom dodávok plynu. Že Únia, aj Európska rada uznáva, že je to naozaj vážny problém a poveruje komisiu, aby pokračovala v rokovaniach. Verím, že to povedie k úspešnému koncu.

Faktom je, a to asi mnohých prekvapilo, že ak takéto závery nemajú nejaký ekonomický rozmer, finančnej pomoci alebo sankcie, ktorá je následne vymáhaná, tak to veto vlastne veľa neznamená. Pretože to nebolo prijaté ako rozhodnutie Európskej rady, ale ako závery pána Costu, s podporou 26 štátov. To znamená, že ak by to – ako od nás niektorí chceli – Robert Fico vetoval, vo finále by sa len zmenilo číslo 26 na 25, ale výsledok by bol taký istý. My sme to neurobili kvôli tomu plynu, ako som spomínal.

A potom tam boli tie druhé závery. Teda 800 miliárd na vyzbrojenie EÚ, nie Ukrajiny, ale Únie, ktoré boli schválené jednohlasne.

Musím povedať, že v rámci Európskeho parlamentu, sme my, ako poslanci, v trochu inej pozícii, ako náš premiér. On chce využiť tento balík peňazí na duálne účely. To znamená napríklad výstavbu ďalšej nemocnice alebo škôl, ktoré v čase mieru slúžia ako civilné školy, ale počas nejakého konfliktu sa dajú zmeniť napríklad na cvičisko pre vojakov. Samozrejme aj na rekonštrukcie mostov, výstavbu diaľníc, prípadne železníc.

To bol dôvod, že premiér Fico hlasoval za, spolu so všetkými ostatnými premiérmi alebo prezidentmi, aj Viktorom Orbánom.

My, ako europoslanci, v kontexte zbrojenia, kde iné štáty v rámci EÚ chcú zbrojiť, sme hlasovali proti. Sme presvedčení, že základom našej politiky má byť diplomacia. To bol jeden z hlavných návrhov, ktorý bol v EP predložený, aby sa do záverov vložila veta, že základom zahraničnej politiky EÚ má byť diplomacia. Myslím si, že s tým sa musí stotožniť absolútne každý.

Ale samozrejme, Progresívne Slovensko bolo proti. Boli proti tomu, aby sa viedli mierové rokovania. Odsúdili to, čo robí Donald Trump pri rokovaniach a tvrdili, že je to vydieranie. A ďalšie šialenosti, ako že treba prijať ďalší, najväčší balík pomoci pre Ukrajinu. Všetky štáty EÚ a teda aj Slovensko, by mali minúť aspoň štvrť percenta svojho HDP na pomoc Ukrajine, čo sú v našom prípade stovky miliónov. Samozrejme, my sme boli vo všetkých týchto bodoch proti.

V Progresívnom Slovensku sa ale naozaj pomiatli, oni naozaj sú za zbrojenie, za militarizáciu, za zrušenie práva veta… Máte to čierne na bielom. Keď sa pozriete na jedno hlasovanie za druhým, je to jednoducho šialené, akú politiku oni presadzujú.

Čím pri podpore takýcho vecí argumentujú?

Otvorene vám poviem, že Európsky parlament nie je veľmi o argumentácii. Priestor, ktorý tam máte – bez ohľadu na to, či ste alebo nie ste vo frakcii – je minúta, maximálne minúta a pol. Tam sa poslanci obmedzujú iba na to, aby oznámili svoju pozíciu a argumentácia sa nesie v štýle, že Rusko predstavuje globálnu hrozbu, ktorú treba poraziť…

V tomto zmysle navrhujú zrušenie práva veta v otázkach zbrojenia, obrannej aj zahraničnej politiky, chcú naďalej podporovať Ukrajinu, lebo si myslia, že Rusko porazia. Z dostupných informácií ale vyplýva, že aktuálne na Ukrajine nie je najväčší dopyt po zbraniach, ani po financiách, ale po ľuďoch. Tých Ukrajina aktuálne najviac potrebuje, aby mohla pokračovať v tom konflikte. Myslím, že asi každý už videl tie videá, ako mladých Ukrajincov odchytávajú a hádžu na front, čo mi je osobne veľmi ľúto.

Tak som si v EP dovolil položiť otázku, či teraz ideme deportovať Ukrajincov, ktorí utiekli, lebo sa toho konfliktu nechcú zúčastniť alebo či tam ideme poslať svojich vojakov? Dostal som odpoveď plnú fráz, čo je pre EP typické a symbolické. Daný poslanec odcitoval Britského preméra, že Ukrajine treba pomáhať „with boots on the ground and planes in the air“, to znamená niečo v zmysle pomáhať s nohami na zemi a lietadlami vo vzduchu. Neviem, či som si to mal vyložiť tak, že títo ľudia tam chcú vyslať svoje vlastné vojská, ale z toho vyjadrenia to tak nejak vyplýva.

Zo Slovenských europoslancov za tieto návrhy hlasoval aj niekto iný, okrem ľudí z PS?

Nie, ale bol tam istý zaujímavý rozmer. Jeden z pozmeňovacích návrhov bol ten, že by sme odporúčali členským štátom, aby zo svojho územia dostali preč americké základne, pretože budovanie európskej obrany by nemalo byť ovplvňované americkými záujmami. S tým sme sa pravdaže stotožnili, Progresívne Slovensko samozrejme nie. Ale pán Mazurek tiež hlasoval proti tomu, aby sme sa zbavili amerických základní, čo mi prišlo trochu protichodné s tým, či oni dookola deklarujú. Možno to budú vysvetľovať ako omyl pri hlasovaní z jeho strany, čo sa samozrejme môže stať, ale je to celé trochu zvláštne.

V jednom z nedávnych rozhovorov ste povedali, že nás možno čaká rozpad NATO. Na základe čoho si to myslíte?

Sledujem medzinárodnu politiku a politiku USA. A vyjadrenia Elona Muska, aj samotného Donalda Trumpa jednoznačne vedú k tomu, že oni skrátka odmietajú financovať európsku obranu, čo z pohľadu patriota má svoju logiku. V zmysle toho, že nechcete byť všade, nechcete mať všade svoje základne a ovplyvňovať dianie v celej Európe. Predchádzajúca administratíva USA to chcela, táto nie.

Sú teda dve možnosti. Buď začne Európa prudko zbrojiť a financovať svoju obranu tak, aby sa ich príspevok vyrovnal príspevkom Spojených štátov do NATO. Ale to by znamenalo ísť vysoko nad tri percená HDP, čo si myslím, že nie je predstaviteľné.

Druhá možnosť je, čo hovoria aj samotní Američania, že ak Európa odmieta dorovnať ich príspevok, tak oni ten svoj prinajmenšom znížia, prípadne vystúpia z NATO. Videli sme, že Donald Trump hneď v prvých dňoch svojho úradovania vystúpil z medzinárodných organizácií.

Takže, takáto možnosť reálne existuje, ja som to v tom rozhovore iba konštatoval, a podľa mňa treba byť na niečo také pripravený. Nehovoril som nič v zmysle, že rozpad NATO je hotová vec, ale že samotní politickí lídri USA to otvorene komunikujú a treba sa na takú možnosť pripraviť.

Odmietam akúkoľvek hystériu zo strany Progresívneho Slovenska, že tým opäť nejakým spôsobom deklarujeme, že ideme vystúpiť z EÚ alebo NATO, to určite nie.

V rámci toho istého rozhovoru odznel výrok v zmysle, že ak by Rusi dorazili do Užhorodu, malo by Slovensko konečne spoľahlivého suseda.

Trochu uvediem kontext. Bol to rozhovor, v ktorom moderátorka s hrdosťou deklarovala, že sa naň pripravovala celý víkend. Mala pripravených asi 14 strán otázok a tie postupne čítala. Mal som pocit, že vôbec nereflektovala na to, čo bolo povedané. Nebol to plynulý rozhovor, kde respondent niečo povie a na to sa nabaľujú ďalsie otázky. Čokoľvek som povedal, ona si išla svoje, otázku po otázke…

V jednom momente mi už trochu, ľudsky praskli nervy. A povedal som, že „ja nechcem, aby Rusi boli naši susedia, ja nechcem, aby sa Ukrajina vzdala. Chcem, aby bolo čo najrýchlejšie prímerie. A myslím si, že keď počúvam západné štáty, ktoré tvrdia, že na to, aby vôbec bolo možné debatovať o prímerí, je potrebné mať už dopredu vyriešené všetko, všetky bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, tak vlastne hovoria, že chcú pokračovať ďalej v tejto vojne. A to ja odmietam“.

Napriek tomu, ďalšia otázka bola, že „dobre, ale ak by teda Rusi dobyli Kyjev alebo by došli až po Užhorod, tak experti – to bolo také zaklínacie slovo na všetko – experti tvrdia, že by sme museli 8,5-násobiť naše zbrojenie“. Čo by v preklade, keďže sme trošku  ukotvení v realite, znamenalo, že celý slovenský rozpočet by mal ísť na obranu preto, lebo máme Rusov na našej hranici. Čo je tak absurdné, že som skrátka reagoval, že „nie, nemuseli, a keď mám byť už úplne cynický, tak by aspoň mali, na rozdiel od Ukrajiny, spoľahlivého suseda“.

Pretože v kontexte všetkých tých konfliktov, ekonomických, do ktorých nás Ukrajina zatiahla, či to bolo v 2009 s plynom, či to aktuálne, čo urobil pán Zelenský, čo je akože non-sense. Viete, on povie, že odmieta, aby sme my financovali ruskú agresiu voči nemu, tým že nás utne od plynu, ktorý tečie cez rúru cez Ukrajinu, z toho plynu Ukrajina ťaží 700 miliónov, podotýkam… To na európskom trhu spôsobí prudké navýšenie ceny. A potom, z európskeho trhu, začne ťahať ruský plyn do Ukrajiny. A naďalej financuje ruskú agresiu voči sebe. Proste non-sense, ktorý je čisto ideologický. Tak v tom kontexte som povedal niečo, čo riadne rozvírilo vody.

Ja som to stanovisko potom ešte podoprel citátom Billa Clintona, ktorý povedal, že všetky dohody, ktoré uzavrel s Putinom, sedeli. Na čo v tom rozhovore reagovali, že toto je typický spôsob, ako sa robí propaganda, pretože ten citát je z roku 2013. Úprimne, nerozumiem, čo je toto za argument. A navyše, už v 2008 Rusko napadlo Gruzínsko. To znamená, že už vtedy tie názory na Putina a jeho vojenské výpravy museli byť rovnaké, ako boli potom po Kryme alebo sú aj teraz, po Ukrajine.

Máme aj aktuálny citát od bývalého poradcu pána Zelenského, ospravedlnujem sa, asi si presne nepamätám jeho meno. Ten bol prítomný na mierových rokovaniach v roku 2022, ktoré sme my, ako strana podporovali. Považovali sme to za najlepší možný moment, ako čo najrýchlejšie ukončit tú vojnu. A ten človek povedal, že Putin vždy dodrží slovo.

Ale beriem, v kontexte toho, že Rusko vedie agresiu, vojnu voči Ukrajine, tak to v tom rozhovore celé mohlo pôsobiť naozaj extrémne cynicky, čo som aj sám podčiarkol. Ale teda, v tej miere zúfalstva z toho, ako prebiehal ten rozhovor, som bol dotlačený až k takejto poznámke.

No nedá mi nezareagovať na argumenty, s ktorými hneď vyletelo Progresívne Slovensko. So zoznamom, kedy vraj Rusko napadlo iné štáty, bolo to v podstate od 1945. Tak po prvé, väčšina tých útokov sa diala za čias Sovietskeho zväzu, nie Ruska. A po druhé, Sovietsky zväz vtedy viedol človek, ktorý bol Ukrajinec. Takže toto podľa mna nie sú žiadne argumenty.

A keď čítate od nejakého novinára, že by som nemal dostať ani maturitu alebo niečo podobné, tak mi to príde úsmevné. Ale dobre…

Teraz po mne fanúšikovia Progresívneho Slovenska kričia, že som kolaborant a podobne. Ak si myslia, že týmto nálepkovaním, ako keby potlačili slobodu slova a slobodu názoru, nech si to myslia, so mnou to nič nerobí.

Už pred voľbami vláda vravela, že na úrovni štátu na Ukrajinu nepôje ani náboj, ale nebude brániť komerčnému sektoru, aby robil obchody.

Pozrite sa, Smer je ľavicová strana, sociálna demokracia, v zmysle konzervatívnom, rurálnom, rustikálnom, už akokoľvek si to nazvete. Čo to ale znamená? V ekonomike sme ľavičiari, chceme silný štát. Chceme, aby sa ľudia mali dobre bez ohľadu na pohlavie alebo čokoľvek, aby mali čo najvyšší sociálny štandard.

A áno, zbrojársky priemysel je veľkým prispievateľom do štátneho rozpočtu. Čím lepšie sa darí zbrojárskemu priemyslu, tým viac ľudí má zamestnanie, a to najmä v lokalitách, ktoré by bez tohto priemyslu boli doslova hladovou dolinou. A o to menej budeme musieť konsolidovať. V tomto máme úplne jasno.

No absolútne odmietame podporovať vojenský konflikt tým, že by sme akúkoľvek muníciu, ktorú vyrobíme alebo ktorú – ako sme videli pri pánovi Naďovi – kúpime zo zahraničia a o polnoci ju vyhlásime za nepotrebnú a pošleme to na Ukrajinu. Toto nie je spôsob a deklarovali sme to od začiatku, že toto nechceme robiť.

Ja nie som právnik, ale z toho, čo sa ku mne dostalo, podľa vypracovaných auditov je to jasný trestný čin. Len sa to teraz skomplikovalo tým, že časť z tej munície bola následne preplatená z EÚ, tak deklarujú, že vlastne ten podvod, ktorý spravil Naď, je podvod na európskych peniazoch a pod seba si to vzala európska prokuratúra. Čo ma úplne nenapĺňa dôverou, ale uvidíme, ako to bude vyzerať.

Naozaj sme si dali záležať na tom, aby bol spravený plnohodnotný audit. Všade, kde je náznak trestného činu, nič sme neututlali, nič sme neovplvyňovali. Skrátka kvalifikované trestné oznámenie, ktoré sme dali na stôl. A čakáme, pýtame sa, nechceme to nechať len tak, že nás odinkajú.

Ako politici máme právo sa pýtať, čo sa udialo. To nie je ovplyvňovanie, nás to skrátka zaujíma. Ak výsledok bude, že Jaroslav Naď bude oslobodený, budeme to rešpektovať. Ale odmietame, aby Slovensko ostalo zamrznuté v nejakom štádiu ohľadom toho, ako sa tu roky krivil právny štát.

Ako Erik Kaliňák vníma reakciu prezidenta Putina na navrhnutý mierový plán, ale aj o zaujímavých veciach z pozadia demonštácií v Gruzínsku, mimovládkach a ľuďoch zo známej Gruzínskej cudzineckej légie, sa dozviete viac vo videorozhovore.