Šnídl teda buď vedome uvádza vymyslenú informáciu ako fakt, alebo má prístup k utajovaným skutočnostiam. Oboje nie je celkom OK. Tieto štyri médiá sa previnili najmä opozičnými názormi, ktorým dávali priestor. A prečo sa Denník N po tak dlhom čase opäť obúva do alternatívy? Pretože po vytlačení zo “štandardných” médií si do alternatívy našiel cestu Fico a jeho Smer. Niet sa čo čudovať, veď ho k tomu doslova dotlačili. Kým Pellegrini mal počas víkendu brány všetkých médií doširoka otvorené, Smer šiel debatovať do Ružinova do kaviarne Adriana. “Diskutovali sme s Juditou Laššákovou na kanáli Danyho Kolára,” vraví vo svojom videu Erik Kaliňák, “ktorý naživo sledovalo 10 tisíc ľudí a za dva dni má už viac ako 100 tisíc videní.”

Kvôli tomu “hosťovaniu” sa v masmédiách rozpútal hotový hon na čarodejnice. “Podľa liberálnych médií sme tým vraj spáchali smrteľný hriech,” komentuje Kaliňák a reaguje: “Vážené liberálne médiá! Či sa vám to páči, alebo nie, budeme v tom pokračovať, pretože o tom je demokracia. O možnosti povedať nahlas, slobodne a bez obáv svoj, ale hlavne iný názor ako ten, ktorý každý deň pretláčate vo svojich správach. A nikto nám nebude diktovať, s kým môžeme alebo nemôžeme debatovať. Veľmi ma mrzí, že na túto antidemokratickú vlnu naskočili aj niektorí politici.”

Kaliňák po tomto prehlásení do svojho videa vložil niekoľko minút z vystúpenia Petra Pellegriniho v televízii Ta3, kde komentuje Danyho Kolára: “Ja navštevujem len štandardné médiá, cez ktoré Hlas komunikuje… Nech sa na mňa tento pán nehnevá, ja som ho v živote ešte nevidel ani nepočul a preto by som veľmi pozorne sledoval, že čo on rozpráva, a kde na to nabral mandát,” povedal Pellegrini. A tu sa musíme zastaviť. Kaliňákovi sa to tiež zdá byť čudné, až smiešne: “Odkiaľ niekto berie mandát hovoriť svoj vlastný názor? Mandát, respektíve právo slobodne vyjadriť náš názor nám dala demokracia. Ak chcete deliť Slovákov na tých, ktorí majú právo a nemajú právo povedať svoj názor, tak ste v priamom prenose popreli demokraciu,” povedal Kaliňák.

K tomu slovu “mandát” sa ešte musíme vrátiť. Kaliňák ďalej popisuje, ako práve štandardné médiá zlyhali pri ochrane demokracie za posledné tri roky, či už šlo o covid, testovanie, alebo aktuálne vojnu. Zamlčiavali, zavádzali, cenzurovali a keď vláda vypínala občianske médiá poslušne tlieskali. “Táto poslušnosť však nebola darmo,” vraví Kaliňák a vypočítava 50 miliónov eur za tri roky zo štátneho rozpočtu vo faktúrach “za reklamy”: RTVS 3 milióny, Ta3 5 miliónov, Joj 12 miliónov, Markíza 27 miliónov. “Už chápem, prečo sú ich televízne noviny tak politicky vyvážené,” ironizuje Kaliňák.

Vráťme sa však k tomu slovu, ktoré v súvislosti s médiami vyslovil Pellegrini. Buď nechápe význam slova mandát, alebo chápe a prijal fakt, že médiá sú tu na to, aby robili politiku. Slovo mandát totiž zvyčajne znamená poverenie, splnomocnenie konať v mene niekoho. Mandát dostávajú vyslanci, aby konali mene toho, kto ich vyslal, alebo politici, aby konali v mene občanov. Ak Pellegrini prijíma ako samozrejmosť, že médiá potrebujú mandát, potom by sme sa mali všetci pýtať, odkiaľ sa vzal, v mene koho konajú.

Na druhej strane, vo svetle toho, ako sa médiá chovajú, je pochopiteľné, že Pellegrini ich berie ako politickú silu. Je príznačné, že sa v nich nikto nad slovom mandát nepozastavil. Nech sa potom ale netvária, že sú nezávislé! Politikov si volíme, ale médiá a mimovládky (čo je na Slovensku tretia politická sila) žiaden mandát vo voľbách nedostali! Tým sa občan, volič nedobrovoľne zúčastňuje na presilovej hre, v ktorej hrá v oslabení, pričom sa ničím o tento status nezaslúžil. Ten, kto nemá brankára, je demokracia. Stranícka tlač bola čímsi samozrejmým kedysi aj u nás. Pri straníckych novinách bol však jasný vlastník (politická strana) a cez neho aj verejne deklarovaný politický záujem. Pri tzv. štandardných médiách, v ktorých namiesto novinárov pracujú politickí aktivisti, ostávajú zadávatelia politickej línie skrytí. Jediný ich spôsob komunikácie sú peniaze, ktoré tečú k médiám.

Presilovka je zrejmá aj v PVV novej vlády. Bez mihnutia brvou ide ďalej proti vôli 84 % občanov podporovať Ukrajinu vojenským materiálom, zbraňami, muníciou. Bez aktívnej účasti médií a politických mimovládok by sa vláda bála urobiť niečo proti vôli národa. Takže to Pellegriniho slovo “mandát”, vyslovené asi mimovoľne, prerieknutím, by som vôbec nebral na ľahkú váhu.