„Na našej scéne máme akoby dve hlavné strany – aj keď sú rozdelené do viacerých značiek,“ napísal Draxler v úvode príspevku.

“Kaviareň”

Uviedol, že jednu stranu tvoria “reformátori”, “prozápadné sily”, “prodemokratické osobnosti”, “občianska spoločnosť”, “progresívci”. Draxler dodáva, že aj keď sú pomenovania týchto skupín rôzne, v reále často označujú niečo veľmi podobné.

„ Ja mám rád, ako viete, výraz kaviareň. Označuje ľudí pekne izolovaných od širšieho sveta,“ dodáva Draxler. V texte sa preto rozhodol používať tento výraz.

Exminister uvádza, že skupina sa riadi heslom : “My predstavujeme Západ. A vieme, čo treba robiť, aby ste boli všetci Západom“. Ide prevažne o bohatých jednotlivcov alebo skupiny, ktoré údajne dbajú na práva jednotlivca.

„Táto skupina ľudí má rada slovo reformy. Presnejšie – zbožňuje ho a nemôže bez neho žiť. Ak chcete povedať, že niečo treba robiť, stačí povedať: reformy. A znie to, akoby ste aj presne vedeli, čo treba robiť,“ uviedol Draxler.

“Západnosť”

„Materiálny blahobyt aj civilizačný náboj západnej Európy vyrástol z mnohých vecí. Silný rámec grécko-rímskej civilizácie, ktorá potom inšpirovala mysliteľov, umelcov aj politikov dlhé stáročia, vďaka čomu sme mali renesanciu, osvietenstvo aj špecifickú atmosféru intenzívneho bádania, ktorá značne pomohla aj technologickému rozvoju Európy,“ uviedol príklad.

„Unikátna súhra historických okolností – prevaha v niektorých kľúčových technológiách, vrátane strelných zbraní.. A aj imunologická prevaha (Indiáni neboli pripravení na choroby, voči ktorým si Európania stáročia tvorili imunitu a ich vymretím sa uvoľňovali obrovské plochy) – potom umožnila rapídnu expanziu tejto kultúry a využívanie zdrojov väčšiny Zeme,“ pokračuje Draxler.

Neberme to ale tak zjednodušene, že sa proste v Európe “všetko niekde ukradlo”. „Západ je Descartes, Laplace, Condorcet, škótski vynálezcovia z počiatkov priemyselnej revolúcie…. Benátski bankári aj anglickí poisťovníci, nemeckí priemyselníci, špičkoví vedci zo židovských komunít Viedne či Budapešti, Mendelejev aj Koroľov … A rovnako umenie maliarov, sochárov, filmárov severného Talianska, Flámska, Holandska, Anglicka, Francúzska či českých zemí,“ uvádza exminister.

Západ predáva

„Oni (západní progresívni reformátori z kaviarne) sú proste schopní predávať niečo, čo im podsúva nie práve dobromyseľný bankár či politik, ako niečo s vôňou Západu a často aj reálne veria, že predávajú niečo, čo “je Západ” a nie len dobre marketingovo ošetrený produkt ľudí s nejakými veľmi špecifickými záujmami,“ uviedol Draxler.

„Niežeby to všetci z nich mysleli v zlom. Božechráň. Mnohí len vnímajú spoločnosť veľmi sploštene,“ napísal Draxler a vysvetlil, že ak sú ľudia nahnevaní, zlostní a reakční, tak si to reformátori z kaviarne sami pre seba vysvetlia, že to je preto, lebo tú nahnevanosť niekto medzi nimi šíri. „A hotovo. Sú spoločensky slepí, nevidia vzťahy a vývoj, potrebujú nejaké jednoduché vysvetlenie – v podstate konšpiračné.Čo je, mimochodom, ich ďalšia vlastnosť,“ pokračoval.

„Radi sa bavia o tej druhej časti spoločnosti, pretože sa tak majú možnosť trochu vyvýšiť. Zároveň tú druhú časť spoločnosti aj reálne neznášajú a často nenávidia – aj preto, že sú jej zrkadlovým obrazom,“ uviedol.

Draxler dodáva, že po odkrytí pozlátka často dostanete v zásade rovnaké zjednodušené myslenie, a neznášanlivosť . „Vrátane rasizmu (akurát proti opačným táborom: špeciálne Rusom).Pričom aj ten rasizmus je pekne ovládateľný mediálnymi pákami. Alebo terorista, proti ktorému je legitímne plošne zasiahnuť,“ uviedol.

Rýchla reakcia

Tým sa dostávame ku kľúčovej vlastnosti týchto ľudí: „Vedia správne reagovať na frázy, ktoré sú im ponúknuté, rýchlo si ich osvojiť,“ uvádza Draxler. „Nielen tie klišé o demokracii a trhu a podobne. Aj veľmi špecifické zvraty pre špecifické situácie. Novinár z kaviarne či aktivista z politickej mimovládky vám začne rozprávať o “užitočných idiotoch” bez toho, aby tušil, že ide doslova (a doslova myslím doslova) podľa manuálov šírených neocon kruhmi,“ vysvetlil.

„Samozrejme, reformátori, kaviareň, “prozápadné sily”, sa nepresadili len tak. Jadrom ich čiastočného úspechu je presne to, že odpovedali na reálny dopyt. Od začiatku 90. rokov si v zásade veľká časť spoločnosti želá žiť “ako v Rakúsku” či Nemecku, aspoň v niektorých hlavných ohľadoch,“ píše Draxler.

Draxler dodáva, že reformátori predávajúci nástroje bohatnutia a ovládania vytvorené špecifickými kruhmi tvrdili, že ako v tom Rakúsku budeme žiť, ak budeme mať „ 2. pilier (ktorý tam však nemajú), čo najvoľnejší trh (haha), veľmi voľnú politickú súťaž (Rakúšania si na dlhé desaťročia rozkúskovali štát medzi dve strany, ktoré rozhodovali ešte aj o tom, kto kde bude šéfovať materskej škôlke), a že všetko vyriešime, ak budeme zúrivo bojovať proti korupcii,“ vymenoval absurdity exminister.

„Naši intelektuáli prehliadnu aj ťažké formy korupcie v nimi vyzdvihovaných USA či tvrdé klikárstvo v tiež vyzdvihovaných ázijských tigroch, lebo niečo predávať potrebujú. Akurát že výsledkom je veľmi pomýlený obraz sveta aj domácej spoločnosti,“ dodal.

Fatamorgána ?

„Výsledkom je, že namiesto toho, aby sa spoločnosť zameriavala na rôznorodé veci, ktoré ju robia reálne silnou, tak toto všetko sa zmetie zo stola a vybaviť sa to má mimovládkarským “bojom proti korupcii”,“ uviedol .

„Inými slovami, kaviareň, to vždy bola a do značnej miery je , fatamorgána. V 90. rokoch pomáhali rozbiť aj tie štátne štruktúry, ktoré sme potrebovali zachovať, a pestovať v nich etiku štátnej služby,“ napísal.

„Reformátori rozbili aj také hospodárske štruktúry, ktoré si Nemci či Francúzi držia v štátnych rukách, cez štátne holdingy – lebo vraj všetko štátne je zlé,“ pokračoval.
„Tí istí ľudia, ktorí nechali rozbiť ešte aj vysoko životaschopné inžinierske celky. A potom neskôr žili a doteraz žijú z múdrych rečí o tom, ako potrebujeme “inovatívnu spoločnosť”,“ uviedol.

„A tí, ktorí roky nič neurobili pre reálne budovanie verejnoprávnych médií, sa prebudili až teraz, keď zistili, že najvplyvnejšími mediálnymi štruktúrami v krajine sú tie bulvárne a že bulvár je rovnako ako na Západe v rukách vplyvných ľudí, ktorí na ňom jednak potrebujú zarábať nech to dá čo to dá a jednak ho využívajú na svoju agendu,“ dodal.

“Dobré ráno, čo ste čakali? “

Draxler tvrdí, že kaviareň však stále žije v tom, že oni sú tí slušní a racionálni. „V mnohých aspektoch to aj reálne sedí. Problém je, že v mnohých iných aspektoch je politika, ktorá sa tvorí cez “intelektuálov” z tohto okruhu niečo, čo v spoločnosti dlhodobo vytvára nevôľu, odpor, hlbokú nenávisť,“ napísal.

„Iste, ak si žijete v korporátnom džobe v Bratislave a máte každý mesiac na hypotéku, a ostane ešte aj na pekné tesné lycrové cyklistické nohavice a nejaké elektronické hračky z Číny a instagramové výlety na rôzne kontinenty (to zrazu nie sme zelení), možno ste so životom spokojní,“ uviedol. „Ale státisíce ľudí nežijú ani zďaleka takto. Ledva splatia životné náklady, a ešte nemajú ani to, čo mali za socializmu – vrátane odbormi organizovaných výletov či kultúrnych podujatí. Čítajú bulvár a často nezmysly na internete lebo inú možnosť svojím spôsobom nemajú a nemajú ani dôstojnosť, pretože tú dnešné zamestnania často neponúkajú. Robíte niekde, kde ste extrémne ľahko nahraditeľný, často ani nemáte rešpekt založený na špecifickej zručnosti a istotu normálneho pracovno-právneho vzťahu,“ vysvetlil.

“Druhá strana priepasti: tá reakčná časť spoločnosti a jej politická obsluha”

Exminister uviedol, že marketingovo sa ešte používajú slová ako ľavica, ale v zásade sa bavíme o konzervatívnom dopyte a ponuke. „Ľudia nechcú veľkú zmenu, nebavia sa o spoločenskej transformácii. Chcú mať nejaké istoty a výhľad na to, že ak sa nebudú mať o nejaký čas lepšie, aspoň by sa neradi mali horšie,“ píše exminister.

Podľa jeho názoru ak ponuka ostane tak konzervatívna, ako dnes, v zmysle, že sa až tak veľa robiť nebude, hlavne, aby nebolo horšie – ono sa to spoločnosti postupne silno vráti. „Lebo nejaký ráznejší rozvoj treba,“ napísal.

„Nemusíte byť ľudomil na to, aby ste ocenili, že je predsa len lepšie žiť v spoločnosti, ktorá je zdravá, nie úplne hlúpa… Kde sa časť ľudí vie podnikavo rozvíjať, a časť niečo zaujímavé tvorí, napríklad v umení, na čo je potom veľa ďalších ľudí v krajine hrdých,“ uviedol.

Dodal, že výhodou, ak je človek súčasťou tejto časti politického spektra je to, že ani tak veľa nemusí sľubovať či robiť. „ Ale ak sa robí málo, ono to tak nejak dobehne aj tých, ktorí sa nejaký čas pomerne pohodlne viezli,“ tvrdí Draxler.

V závere príspevku napísal : „Ak má mať kaviareň, reformátori, prozápadné sily, blablabla, reálnu protiváhu, treba aj určitý rozvojový program. Netreba ani o ňom hovoriť, politicky je to aj zbytočné, ale bolo by dobré, keby bol.“

„To, že kaviareň zlyhala, už dávno vieme, táto kapitola je viac-menej uzavretá. Treba aj alternatívny program,“ doplnil.

Prečítajte si tiež:

• Koho by nikdy nevolil Juraj Draxler?

• Bilbord v Bratislave vzbudil značnú pozornosť. Draxler: Aktuality zavádzajú