Sťažoval sa na nedostatok munície pre svoje jednotky, potom na neschopnosť ruskej armády chrániť jeho boky, keď jeho jednotky operovali vo vnútri Bachmutu, potom sa sťažoval na Vladimíra Putina, pričom v Rusku používal jeho prezývku Dedko.

A teraz svoje útoky rozšíril, keď povedal, že celá vojna na Ukrajine bola veľkou chybou a katastrofou pre Rusko.

Prigožin napriek svojim nárokom nie je vyškolený vojenský veliteľ. Bitku pri Bachmute v skutočnosti viedli dvaja veľmi skúsení a tvrdí ruskí generáli, Sergej Surovikin a Michail Mizincev.

Napriek tomu Kremeľ o Prigožinových výpadoch mlčí a doteraz nebol prepustený ani disciplinárne potrestaný.

Je to zvláštne, najmä keď sú Rusi za kritiku armády zatváraní do väzenia. Ako je možné, že k takémuto všeobecnému zásahu dochádza, zatiaľ čo Prigožin, hlavný zloduch, nie je zatknutý ani potrestaný?

V Rusku môže byť politika veľmi krutá. Kritici režimu často končia mŕtvi – vypadávajú z okien, sú otrávení alebo zastrelení, stávajú sa podozrivo náhlymi obeťami infarktu alebo iných chorôb. Prigožin tomu všetkému zatiaľ unikol.

Čo sa teda skutočne deje? Rusko čakajú v marci 2024 prezidentské voľby.  Súčasný prezident Putin, ktorý má už 70 rokov, sa musí rozhodnúť, či bude v nadchádzajúcich voľbách kandidovať.

O Putinových zdravotných problémoch sa špekuluje nadmieru často, a hoci to nikto nemôže povedať s istotou, existujú fyzické dôkazy, ktoré tvrdenie o jeho zlom zdravotnom stave podporujú. Je dosť možné, že Putin môže mať Parkinsonovu chorobu v ranom štádiu. Možno sa Putin rozhodne v nadchádzajúcich voľbách nekandidovať.

V hre je teda viacero kandidátov vrátane Nikolaja Patruševa, bývalého šéfa ruskej bezpečnostnej služby FSB, ktorý je v súčasnosti tajomníkom (šéfom) ruskej Bezpečnostnej rady.  Ďalším možným kandidátom je Dmitrij Medvedev, ktorý bol v rokoch 2008 – 2012 prezidentom Ruska a v súčasnosti je zástupcom šéfa Bezpečnostnej rady.  Patrušev aj Medvedev sú Putinovi lojálni.

Prigožin je však tiež známy ako Putinov lojalista, hoci jeho posledné výpady naznačujú, že ním už nie je. Je možné, že Prigožin sa pripravuje na kandidatúru na prezidenta, ak Putin odstúpi. Sám by sa štylizoval do úlohy úspešného veliteľa a mierového kandidáta.

Po vzore generála vo výslužbe Dwighta Eisenhowera, ktorý vyhral prezidentské voľby v USA počas najtemnejšieho obdobia kórejskej vojny po tom, čo v kampani sľuboval, že pôjde do Kórey a pravdepodobne ukončí kórejskú vojnu (čo sa mu aj podarilo tým, že súhlasil s rozdelením krajiny na dve časti), by Prigožin mohol viesť kampaň na základe toho, že pôjde na Ukrajinu a dohodne sa so Zelenským.

Prigožin môže potiahnuť kandidatúru na prezidenta Ruska len vtedy, ak si to bude želať bezpečnostný aparát v krajine a ak bude úspešný. Je otázne, či by ho nechali kandidovať vo voľbách, ak by ich výsledok podkopal bezpečnostné zriadenie a armádu. Možnosť, že by Prigožin mohol kandidovať, so sebou totiž nesie značnú zlosť a pochybnosti v ruskom establišmente o armáde a jej pôsobení na Ukrajine.

Stála by armáda bokom a nechala by Prigožina vyhrať takéto voľby? Zatiaľ čo ruská armáda sa v poslednom čase len raz vzbúrila proti vedeniu štátu – v prípade neúspešného štátneho prevratu proti Gorbačovovi -, z pohľadu armády predstavuje protivojenský prezident oveľa väčšiu hrozbu.

Prigožin sa však nemusí dostať až k samotnej kandidatúre. Putin by sa mohol rozhodnúť kandidovať znova, čo by Prigožinovi zabránilo. Alebo by Putin mohol Prigožina vyhodiť alebo nájsť iné spôsoby, ako ho umlčať.

Putin zatiaľ nekoná, ale určite čakal, kým sa skončí bitka o Bachmut. Teraz, keď Rusko po Mariupole dosiahlo druhé veľké vojenské víťazstvo na Ukrajine, nie je potrebné Prigožina toľko trpieť. Nie je jasné, akú podporu môže mať Prigožin v Rusku, ale jednoznačne patrí k Putinovým ľuďom, alebo aspoň donedávna patril.

Alternatívny scenár je, že Putin dá Wagnerovým jednotkám a Prigožinovi medaily za víťazstvo, čo už Kremeľ naznačil, a pošle Prigožina niekam inam, najlepšie mimo Ruska.

Wagnerove sily pôsobia v Sudáne, Líbyi a možno ešte aj v Sýrii, takže existujú miesta, kde má Rusko záujmy, ktoré môžu využiť Prigožinov talent. Preradenie Prigožina by neukončilo akúkoľvek hrozbu, ktorú by mohol predstavovať, ale odstránilo by ho z centra pozornosti.

Ak by Prigožin pokračoval vo svojich výpadoch proti ruskému vedeniu, ťažko si predstaviť, že by prežil veľmi dlho.