Južný Sudán čelí vážnej potravinovej kríze. Liečbu podvýživy potrebujú milióny detí

Humanitárna organizácia CARE upozorňuje, že podvýživu možno účinne liečiť, no pre niektoré rodiny znamená cesta k zdravotníkom niekoľkodňové putovanie. Situáciu v regióne navyše komplikuje vojna v susednom Sudáne a nedostatok financií na humanitárnu pomoc.

Milióny ľudí zápasia s nedostatkom potravín, najťažšie dôsledky znášajú deti

Zabezpečiť dostatok jedla je pre mnohé rodiny v Južnom Sudáne čoraz náročnejšie. Roky trvajúce konflikty, vysídľovanie, záplavy a obdobia sucha narúšajú poľnohospodársku produkciu, od ktorej závisí obživa veľkej časti obyvateľstva. Rastúce ceny potravín zároveň znižujú možnosti domácností nakupovať základné potraviny na trhoch. Keď rodiny prídu o úrodu, často strácajú nielen jedlo, ale aj jediný zdroj príjmu.

Podľa aktualizovanej spoločnej správy najväčších humanitárnych organizácií na svete z apríla 2026 čelilo v období od apríla do júla približne 7,8 milióna obyvateľov Južného Sudánu vysokej úrovni akútnej potravinovej neistoty. Približne 73-tisíc ľudí sa nachádzalo v najzávažnejšom, piatom stupni klasifikácie IPC, ktorý označuje katastrofálny nedostatok potravín. Oproti predchádzajúcej analýze vzrástol počet ľudí vo vysokých stupňoch potravinovej neistoty približne o 280-tisíc.

Rovnako vážna je situácia detí. Liečbu akútnej podvýživy podľa IPC potrebovalo približne 2,2 milióna detí vo veku od šiestich do 59 mesiacov, čo predstavovalo nárast približne o 90-tisíc prípadov oproti predchádzajúcemu hodnoteniu. V niektorých oblastiach pritom odborníci upozornili aj na riziko hladomoru pri ďalšom zhoršení bezpečnostnej a humanitárnej situácie.

Zdravotná pomoc síce existuje, no dostať sa k nej nemusí byť jednoduché. V odľahlých oblastiach sú zdravotnícke zariadenia vzdialené celé hodiny či dni cesty. Pre deti, ktorých organizmus je už oslabený nedostatkom živín, pritom môže byť včasná liečba rozhodujúca.

Za lekárskou pomocou putovala s chorou dcérou dva dni

Ako náročné môže byť dostať sa do nemocnice, ukazuje príbeh Rebecy z Južného Sudánu, ktorý humanitárna organizácia CARE zdokumentovala na jar 2026. Jej rodina prišla o dve po sebe nasledujúce úrody. Prvú zničili záplavy, druhú vtáky. Aby získali aspoň nejaké peniaze na jedlo, zbierali a predávali palivové drevo. Ani tento príjem však nestačil na zabezpečenie základných potrieb.

Keď Rebecina dcéra Nyabany vážne ochorela, dostala vysokú horúčku a začala mať problémy s dýchaním. Matka vedela, že potrebuje lekársku pomoc, nemocnica však bola vzdialená dva dni cesty. S chorým dieťaťom sa preto vydala na putovanie v horúčave dosahujúcej 42 stupňov Celzia. Zastavila sa iba raz, aby prenocovala u cudzích ľudí, a nasledujúci deň pokračovala ďalej.

Jej skúsenosť ukazuje, že pre rodiny z odľahlých oblastí nie je jediným problémom nedostatok jedla. Aj v prípadoch, keď zdravotnícke zariadenie poskytuje potrebnú liečbu, môže byť samotná cesta k nemu zásadnou prekážkou.

Vojna v susednom Sudáne zvyšuje tlak na humanitárnu pomoc

Situáciu v Južnom Sudáne zhoršujú aj dôsledky vojny v susednom Sudáne. Do krajiny prichádzajú utečenci a ľudia vracajúci sa do vlasti, často bez potravín, úspor či bezpečného bývania. Ich príchod zvyšuje tlak na miestne komunity, ktoré už samy zápasia s obmedzeným prístupom k základným službám.

Rozsah krízy v Sudáne ilustrujú novembrové údaje Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Podľa ich spoločného upozornenia zo 6. novembra potrebuje približne 15,4 milióna ľudí v Sudáne pomoc s núdzovým ubytovaním a základným vybavením domácností. Nedostatok financií však humanitárnym organizáciám umožňuje prioritne pokryť potreby len približne desatiny z nich.

Potravinovú situáciu ohrozuje aj extrémne sucho. Podľa októbrovej prognózy Svetového potravinového programu OSN (WFP) by do konca roka 2026 mohlo v Sudáne priviesť ďalších približne 350-tisíc ľudí k vážnemu hladu. Do augusta 2027 by sa tento dodatočný počet mohol zvýšiť na približne 1,2 milióna. Nepriaznivé počasie spolu s pokračujúcimi bojmi obmedzuje poľnohospodársku produkciu a možnosti obživy miestnych domácností.

Humanitárne organizácie pritom nemajú dostatok prostriedkov na zabezpečenie pomoci v potrebnom rozsahu. WFP upozornil, že od októbra do konca roka 2026 musí v Sudáne vyradiť z núdzovej potravinovej pomoci približne 800-tisíc ľudí vrátane odhadovaných 500-tisíc utečencov. Väčšina rodín, ktoré pomoc naďalej dostávajú, pritom podľa programu dostáva dávky pokrývajúce len polovicu minimálnych potravinových potrieb.

Do humanitárnych aktivít v Južnom Sudáne sa v minulosti zapojilo aj Slovensko. Ako uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, slovenská pomoc sa zameriavala na zdravotnú starostlivosť a potravinovú bezpečnosť. Zahŕňala zlepšenie prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti a liekom, podporu starostlivosti o rodičky a novorodencov či zriadenie pediatrickej ambulancie a výživového centra. Slovensko podporovalo aj pestovanie plodín, zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie a prístup k pitnej vode. V súčasnosti sa jeho pomoc podľa ministerstva sústreďuje najmä na utečencov v okolitých krajinách.

Liečba existuje. Rozhoduje však čas a dostupnosť pomoci

Pri ťažkej akútnej podvýžive môže včasná zdravotná starostlivosť výrazne zvýšiť šancu dieťaťa na zotavenie. Humanitárna organizácia CARE preto v Južnom Sudáne poskytuje zdravotnú a výživovú pomoc aj v oblastiach, kde majú obyvatelia obmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam.

V jej centre v Pariangu zdravotníci podľa údajov z mája 2026 liečili približne 20 závažných prípadov detskej podvýživy mesačne. Deťom zabezpečujú terapeutickú výživu, zdravotné vyšetrenia a pravidelné sledovanie zdravotného stavu.

„Príbeh Rebecy ukazuje, aký obrovský rozdiel je medzi tým, keď zdravotná pomoc existuje, a tým, keď je skutočne dostupná. Žiadna matka by nemala s vážne chorým dieťaťom putovať dva dni v extrémnej horúčave, aby mu zachránila život. V CARE vieme, že podvýživu dokážeme účinne liečiť. Potrebujeme však zabezpečiť, aby sa pomoc dostala aj do najodľahlejších komunít a aby zdravotnícke centrá mali dostatok personálu, liekov a terapeutickej výživy. Pri záchrane detských životov totiž nerozhoduje len to, či pomoc existuje, ale aj to, či príde včas,“ upozorňuje Katarína Král, riaditeľka CARE Slovensko.

O organizácii CARE

CARE bola založená v roku 1945 a preslávila sa tzv. CARE balíkmi, ktoré pomáhali ľuďom v povojnovom období, vrátane Československa. Dnes patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete a pôsobí vo viac ako 100 krajinách. Jej cieľom je nielen zachraňovať životy v krízach, ale aj pomáhať budovať dlhodobú sebestačnosť komunít s dôrazom na ženy a dievčatá ako kľúč k udržateľnej zmene.