Je plánované odovzdanie MiG-29 Slovenskom zároveň aj psychologickou vojenskou operáciou?

„Nie”, takto odvetil americký prezident Joe Biden na otázku či USA dodajú vojenské lietadlá F-16 Ukrajine. K debatám o dodaní bojových lietadiel na ukrajinsko-ruský front sa  kriticky vyjadril aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Podľa neho sú samovoľné a je k tomu potrebná seriózna diskusia. K opatrnému postoju Nemecka sa najnovšie vyjadrila aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock, keď pre nemecký denník Tagesspiegel uviedla, že Nemecko neplánuje dodať Kyjevu stíhačky a na margo vojenských lietadiel dodala: „Toto nie sú hračky”. Poľsko skúsilo poslať svoje letecké sily na Ukrajinu okľukou cez USA. Spojené štáty to však odmietli. Poľská vláda v súčasnosti neuvažuje dodať stíhačky Ukrajine samostatne a prípadnú dodávku útočných bojových strojov podmieňuje plnou koordináciou spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie. Nateraz sa preto javí ponúknutie dodávky slovenských MiG-29 Ukrajine ako partizánska akcia niekoľkých členov slovenskej vlády, ktorí v decembri v Kyjeve priamo ponúkli a dohodli odovzdanie slovenského bojového letectva za dirigentských pokynov istej nemenovanej svetovej veľmoci.

Odovzdanie slovenských bojových stíhačiek v sebe nesie vysoké bezpečnostné riziko, keďže sa jedná o inú kategóriu ako sú BVP či húfnice. Okrem čisto vojenskej, však v sebe skrýva aj viaceré ďalšie roviny. Jednou z nich je aj vmanipulovanie Slovenskej republiky do polohy akejsi testovacej krajiny na reakciu Ruskej federácie. Z rôznych analýz Globsecu totiž vyplýva, že Slováci prechovávajú voči ruskému národu vysoké sympatie a zároveň až polovica Slovákov pokladá Západ za hrozbu pre ich identitu a hodnoty. Presunutie MiG-29 na Ukrajinu by tak mohlo mať aj podtext psychologickej vojenskej operácie, v napätom očakávaní reakcie Ruska voči Slovensku. Ak z Ruska nepríde adekvátna odvetná reakcia, ostatné krajiny NATO na základe vykonaného „testu Slovenskom” začnú postupne posielať svoje vojenské letectvo na Ukrajinu. Ak naopak z Ruska reakcia príde v akejkoľvek vojenskej odvetnej akcii či už vo forme sabotáže alebo priameho odvetného útoku na územie Slovenska historické udalosti dostanú rýchly spád. Podružným možným sledovaným cieľom i dôsledkom bude nezvratné deštrukčné narušenie vzťahov i poškodenie obrazu Ruska v očiach slovenskej verejnosti.

K názoru, že obetovanie východných štátov združených v NATO starými členmi aliancie, počas ozbrojeného konfliktu na Ukrajine vôbec nie je vylúčené, popisuje český vojenský analytik Jaroslav Štefec.

„Priamy vstup do konfliktu sa totiž nechystá na pôdoryse NATO, ale na strane jeho východných a pobaltských členov, združených v takzvanom „Kyjevskom pakte”. Čo to znamená? „Starým” členom NATO a tým aj aliancii ako celku to umožní „zostať bokom” a ťarchu vojny, strát a prípadných raketových úderov ponesie len táto „liga zúfalcov,” uvádza analytik Štefec. Vojenský analytik zároveň ukončuje svoj status varujúcimi slovami, že sa môže v prípade eskalácie vojnového konfliktu veľmi skoro naplniť známe proroctvo zo Starých povestí českých, v ktorom otec pri prejazde vozom cez ostatky Karlovho mosta ukáže bičom okolo seba a povie svojmu synovi: „Tu stálo kedysi mesto Praha, ktorého sláva hviezd sa dotýkala”.

Ak slovenský MiG-29 rukami ukrajinského pilota zasiahne cieľ na území Ruskej federácie, Slovensko sa stane defacto účastníkom vojnového aktu voči Ruskej federácii. O tom aké konzekvencie z toho hrozia všetkým občanom Slovenskej republiky a čo sa v takom prípade stane, rozhodnú činitelia v Rusku. Spoliehať sa však nato, že odveta nepríde, LEBO SLOVÁCI je poriadne naivné. Odveta príde. Také sú totiž zákony vojny.