Je pesticíd nájdený v ukrajinskej pšenici nebezpečný? Reagovali šéf ŠVPS i minister

Bratislava 22. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

V mnohých komentároch na sociálnej sieti, ale i priamo pod článkami, ktoré sa týkajú pesticídu chlórpyrifosu, ktorý našli v ukrajinskej pšenici v slovenskom mlyne, sa objavuje tvrdenie, že tento pesticíd nie je až taký nebezpečný, keďže k jeho zákazu došlo v EÚ až v roku 2020 a teda, že sme ho všetci doteraz pravidelne konzumovali a zrazu to niekomu vadí. Ako to naozaj je, vysvetlil riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Reagoval aj dočasne poverený minister pôdohospodárstva Vlčan.

Šéf ŠVPS SR Jozef Bíreš pre RTVS vysvetlil, ako je to s pesticídom, ktorý sa našiel v ukrajinskej pšenici.

Bíreš vysvetlil, že kontroly začali už minulý rok. Pripustil, že sú len námatkové, čiže všetky dodávky sa nekontrolovali. Frekvencia kontrol sa však navyšovala. Okrem obilia sa kontroluje aj múka. Bíreš poukázal aj na skutočnosť, že na trhu sa nachádzajú aj ukrajinské múky. Podľa neho sa začali kontrolovať všetky múky, pričom aktuálne sú známe výsledky z päťdesiatich múk a tie nepreukázali žiadne negatívne zistenia.

Na margo kontaminovanej ukrajinskej pšenice, ktorá sa našla v Mlyne Kolárovo, ktorý si dal urobiť vlastné testy do súkromného laboratória, riaditeľ ŠVPS SR uviedol, že ŠVPS SR pracuje s akreditovanými laboratóriami a vzhľadom na výsledok, ktorý vyšiel museli úrady konať. Vysvetlil, že aj v testoch, ktoré si dal mlyn Kolárovo urobiť  u súkromníka, vyšiel výsledok, ktorý poukazuje na pesticíd chlórpyrifos (len v nižšom množstve). Mlyn požiadal o arbitráž a tretia vzorka bude vykonaná v referenčnom laboratóriu v Kodani.

Bíreš vysvetlil, že pesticídy sú nebezpečné hlavne vtedy, ak prekročia povolenú hladinu. U pesticídu chlórpyrifosu sú popísané účinky neurotoxity, genotoxicity, vplyv na imunitný systém a na parenchymatózne orgány (epitelové tkanivo orgánov, ako sú napríklad pečeň, pľúca, obličky).

„Tieto pestiídy sú neskutočne strážené a u tohto pesticídu práve EFSA ako poradný orgán navrhol Európskej komisii vylúčiť ho z používania od roku 2020,” uviedol Bíreš, pričom doplnil, že aj keď sa tento pesticíd niekedy používal v krajinách EÚ, bola tam vždy prísna referenčná hodnota, čiže nemôže sa konzumovať potravina alebo produkt, kde je táto hodnota zvýšená.

Šéf ŠVPS poukázal na skutočnosť, že toto obilie malo smerovať do Afriky avšak nemalo by sa spracovávať ani tam.

„Je na vyvážajúcej krajine, v tomto prípade je to Ukrajina, že má dodržiavať agrotechnické termíny v používaní pesticídov, teda koncentrácia, ochranná doba po aplikácii a samozrejme aj ten kto kupuje z Ukrajiny obilie alebo akýkoľvek produkt, má si požadovať aj zdravotný certifikát, aby jeho obchod práve takýmto spôsobom nebol narušený,” uviedol Bíreš.

K vysvetleniu ohľadom kontaminovaného ukrajinského obilia sa podujal aj dočasne poverený minister Samuel Vlčan. Minister v relácii „Na rovinu” ozrejmil, že síce látka chlórpyrifos bola v minulosti v EÚ povolená, avšak vždy sa prísne kontrolovali jej maximálne prípustné hodnoty. Štátne akreditované laboratórium vyhodnotilo až 2,6 násobok maximálne prípustnej normy tejto už v súčasnosti zakázanej látky. Vlčan  taktiež poukázal na to, že kontaminovaná pšenica pôvodne určená pre Afriku je nebezpečná aj pre obyvateľstvo tam žijúce.

„V Európskej únii, v Austrálii, v Spojených štátoch a v iných vyspelých krajinách sveta je táto látka chlórpyrifos zakázaná práve pre jej nebezpečnosť,” uviedol Vlčan.

Pripomeňme, že člen predstavenstva Mlyna v Kolárove pre denník Pravda uviedol, že múka v malospotrebiteľskom kilogramovom balení pod firemnou značkou či pod privátnymi značkami reťazcov nebola zomletá z ukrajinského obilia. Múka z neho šla iba do pekární, ale nikdy so stopercentným podielom ukrajinskej pšenice.

„Máme aj nebalenú múku, ktorú predávame pekárom. Tam sú špecifikácie, podmienky, trochu voľnejšie a nemáme povinnosť použiť na sto percent slovenskú pšenicu. Dali sme tam ukrajinské obilie,” uviedol pre Pravdu Levente Varga.

Chlórpyrifos je nsekticíd, ktorý bol vyrobený okolo roku 1965 v Spojených štátoch, a bol uvedený na trh spoločnosťou Dow Chemical Company pod obchodným názvom Dursban a Lorsban. Ale kvôli jeho nepriaznivým účinkom ho EPA regulovala a spoločnosť Dow na to reagovala stiahnutím registrácie svojho produktu na použitie v domácnostiach a iných oblastiach, kde by mohli byť vystavené deti. V súčasnosti je však jeho použitie u zvierat a ľudí v rozvojových krajinách stále povolené.

Farmári a advokátske skupiny podali v roku 2007 v USA na federálnom okresnom súde žalobu proti Agentúre na ochranu životného prostredia, aby zastavili ďalšie používanie smrtiaceho pesticídu nazývaného chlórpyrifos. Chlorpyrifos je vysoko neurotoxický insekticíd vyvinutý z nervového plynu z obdobia druhej svetovej vojny. Expozícia môže spôsobiť závraty, zvracanie, kŕče, znecitlivenie končatín, stratu intelektuálnych funkcií a smrť.